Streda28. február 2024, meniny má Zlatica, zajtra Radomír

ROZHOVOR s Petrom Pekaríkom: Limity sú iba v hlave. Moje pravidlo je začať teraz a pridávať

Futbalista Peter Pekarík. Foto: Hertha BSC Zobraziť galériu (4)
Futbalista Peter Pekarík. Foto: Hertha BSC (Zdroj: archív PP. Koláž: Zoznam.sk)

BRATISLAVA – Futbalista Peter Pekarík (36) žije v Nemecku od roku 2009, kedy z MŠK Žilina prestúpil do bundesligového tímu VfL Wolfsburg. Od roku 2012 je obrancom Herthy Berlín, v ktorej potiahne už dvanástu sezónu. Spoluhráči ho pre nezlomné vôľu prezývajú mašina, profi vojak, či hertanská legenda. V našom interview prezrádza ako si ju pestuje, aj aké má plány do budúcnosti.

V rozhovore sa tiež dozviete:
•    Ako prežíval svoje začiatky v Nemecku,
•    o tvrdých tréningových praktikách vo VfL Wolfsburg,
•    o jeho životospráve aj o tom ako mu v tomto smere pomáha manželka,
•    o tom, odkiaľ berie motiváciu trénovať viac ako jeho spoluhráči,
•    o tom, prečo číta knihy o ekonómii,
•    o nemeckej mentalite a živote v multikultúrnom Berlíne,
•    o tom ako berie výhry a prehry,
•    o plánoch s Herthou a o pozitívnom myslení.

V Nemecku žijete už štrnásty rok. Spomínate si na vaše myšlienky, keď ste dostali ponuku prestúpiť  z MŠK Žilina do bundesligového tímu VfL Wolfsburg? 
Mal som dvadsaťdva rokov a z môjho pohľadu nebolo nad čím premýšľa. Nemecká Bundesliga sa radí medzi najlepšie a fyzicky najnáročnejšie futbalové ligy na svete a bola to aj moja vysnívaná liga, v ktorej som si túžil raz zahrať. Prvé roky, ktoré som strávil v slovenskej lige mi dali veľa. Myslím si, že v čase môjho detstva, dorasteneckého obdobia a prvých profesionálnych sezón bolo na Slovensku veľmi priaznivé športové prostredie. I keď sme mali vtedy skromnejšie podmienky, boli vyvážené tým, že som mal šťastie na trénerov s dobrým športovým, ale aj ľudským charakterom, ktorí nás vychovávali k poctivému športovému správaniu a vytrvalosti. Futbal som nebral len ako hobby, bol pre mňa všetkým. Videl som v ňom šancu ako v živote uspieť. 

Prestup dp VfL Wolfsburg znamenal iné jazykové prostredie, neznámych ľudí... Ako ste prežívali začiatky v nemeckom tíme? 
Základy nemeckého jazyka som sa síce  učil na gymnáziu, ale pri prvej návšteve Wolfsburgu som si uvedomil, že ak sa chcem čo najrýchlejšie adaptovať, nemčinu musím zlepšiť. Prvé mesiace v tíme Wolfsburgu mi veľmi pomohol môj český spoluhráč Jan Šimůnek, ktorý ma oboznámil s pravidlami fungovania klubu. V miestnej automobilke Wolkswagen pracovali slovenskí kamárati, ktorí mi tiež v začiatkoch podali pomocnú ruku. 

Hľadanie ubytovania a vybavovanie rôznych formalít, ktoré potrebujete v novej krajine zariadiť, som si riešil sám. Vďaka tomu, že som sa nespoliehal na druhých ľudí, naučil som hľadať vlastné riešenia na nové situácie a za svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť. Baví ma každý deň sa učiť novým veciam a prekážky premieňať na výzvy. 

Niektoré prekážky pôsobia zastrašujúco, hlavne ak sa s nimi ešte človek nestretol. Nestávalo sa vám ani na chvíľu, že ste pred nimi obrazne povedané zamrzli? 
Asi pre každého sú začiatky v inej krajine ťažké. Pripomínal som si, že práve na tento okamih v kariére som čakal. Hovoril som si, že ak sa chcem sťažovať, môžem si zbaliť veci a prenechať svoju životnú šancu ďalším sto hráčom, ktorí na ňu čakajú. V nemeckej Bundeslige išiel každý spoluhráč nekompromisne za svojim snom a cieľom. Naučilo ma to vážiť si príležitosti. 

Peter Pekarík. Foto: Hertha
Zobraziť galériu (4)
Peter Pekarík. Foto: Hertha BSC  (Zdroj: Archív PP)


Naznačujete, že ste sa  ocitli medzi ľuďmi s veľkou súťaživosťou. Ako ste mohli zároveň tvoriť tím? Na tréningu sme boli súperi a v kabíne opäť kamaráti. Veľká súťaživosť medzi nami sa mi páčila, pretože ma motivovala. Rýchlo som pochopil, že pre futbalistu je telo najväčší športový kapitál a ak v ňom niečo nefunguje, konkurencia vás prevalcuje. Naučil som sa zásady zdravej životosprávy, ako zvýšiť športový výkon a spevniť svalstvo. To si zároveň vyžaduje byť mentálne silný a nezlomný. Nevzdať sa pri najbližšej prekážke, nezabaliť to pri prvej skúške, ktorej musíte čeliť a nedopadne podľa vašich predstáv.

Hneď prvý rok vašej kariéry v Nemecku sa VfL Wolfsburg stal prvýkrát majstrom I. bundesligy. Vraj aj vďaka extrémne náročným metódam vtedajšieho trénera mužstva Felixa Magatha. Ako na ne spomínate?
Dodnes si pamätám môj prvý tréning pod jeho vedením. Bol zameraný na silové a kondičné cvičenia s medicimbalmi. Keď skončil, všetci sme lapali po dychu, boli sme úplne vyčerpaní. Spoluhráči ma potľapkávali po pleci a s úškrnom na tvári povzbudzovali slovami: „Vitaj vo vojenskom výcviku“.
Nežartovali. V letnom prípravnom období pred sezónou alebo počas zimnej prestávky nám dával tréner extrémne fyzicky zabrať. Každý deň sme absolvovali tri tréningy. Prvý, pred raňajkami, predstavoval kondičný beh na desať až dvanásť kilometrov. Po raňajkách nasledoval silový kruhový tréning s medicimbalmi a večer sme mali herný tréning s loptami.

Jedno takéto sústredenie sme dokonca absolvovali v nemeckej vojenskej akadémii, kde zároveň pochodovali vojaci a absolvovali vojenské cvičenia. V prvých týždňoch som schudol päť kíl, no postupom času si moje telo na takúto záťaž privyklo a začal som naberať na svalovej hmote. V tom čase sme ešte nemali k dispozícii ani proteínové nápoje či doplnky výživy. 

Ako tieto podmienky zvládali ostatní? Nikto zo spoluhráčov to nevzdal? 
Niektorí hráči kvôli týmto tréningovým metódam po pol roku z klubu odišli. Pri tréningoch na piesku, kde sme za sebou ťahali pneumatiky, či šprintoch do kopca s dvoma medicimbalmi, niektorí zvracali. Spomínam si ako jeden môj spoluhráč pri našej spoločnej večeri od únavy zaspal pri stole. No tí, ktorí túto záťaž zvádli, boli po fyzickej, ale aj mentálne stránke perfektne pripravení. A to bolo hlavným cieľom trénera Magatha. Docieliť, aby každý hráč išiel na hranicu svojich možností a z každého získať plný potenciál. Ako mužstvo sme mali takú kondičku, že sme v každom zápase doslova ubehali súperov. 

Tento recept stojí aj za najväčším úspechom Wolfsburgu v Bundeslige v jeho dejinách. Fakt, že sme s tímom, ktorý nikdy nemal majstrovské ambície, získali nemecký titul, sa doteraz považuje za futbalovú senzáciu nielen v Bundeslige. Odvtedy som už takéto extrémne tréningy nezažil.

Akou skúsenosťou boli pre vás osobne? 
Výbornou. Pripravila ma na ďalšie dlhé roky v Bundeslige a čerpám z nej doteraz. Udržiavam a zlepšujem sebadisciplínu a pestujem si nezlomnú vôľu. 
Veď vás aj spoluhráči prezývajú mašina, profi vojak, či hertanská legenda.  Okrem tréningov s futbalovým mužstvom ešte dvakrát denne posilňujete a pred spaním cvičíte stabilizačné a strečingové cviky.

Peter Pekarík so spoluhráčmi.
Zobraziť galériu (4)
Peter Pekarík so spoluhráčmi. Foto: Hertha BSC  (Zdroj: archív PP)

Pri akýchkoľvek dlho sa opakujúcich činnostiach hrozí, že sa človeku sprotivia. Odkiaľ beriete po toľkých rokoch kariéry motiváciu? 
To sa má pýta veľa spoluhráčov, ktorí ma nájdu každý deň hodinu pred a po tréningu v posilňovni. Moja odpoveď je, že keď sa chce hráč udržať na vrcholovej úrovni dlhé roky, musí pre to naozaj veľa spraviť aj obetovať. Dôležité, ak nie zo všetkého najdôležitejšie, je vnútorné nastavenie. Sľubovať si, že na sebe začnete viac pracovať od zajtra alebo o týždeň vám nič dobré neprinesie. Moje pravidlo je začať teraz a pridávať. Neustále sa posúvať dopredu a učiť sa novým veciam. Nezostať stagnovať. Baví ma vyťažiť z každej ponúknutej príležitosti maximum. 

Futbal milujem, preto sa snažím priebežne hľadať metódy alebo návyky, ktorými môžem môj výkon zlepšiť. Niekedy sú to detaily, ktoré ma posunú o milimeter, ale v konečnom dôsledku je rozhodujúci. Veľkú rolu v mojej kariére hrá aj životospráva a nepoznám v nej kompromisy. 

O zdravý jedálniček sa vám stará manželka Lujza. Akých zásad sa v ňom aktuálne držíte? 
Mäso jem dva krát týždenne, zvyšné dni konzumujem ryby a morské plody. Každý deň prijímam veľa surovej zeleniny a celozrnnú ryžu. Raňajkujem grécky jogurt, alebo organické mandľové mlieko s ovsennými vločkami, lesným ovocím a rôznymi druhmi semien, aróniu, goji a orechy. Pijem minerálnu vodu zo sklenených fliaš a japonský zelený čaj sencha. Namiesto sladkostí jem sezónne ovocie a granátové jablká. Najnovšie kupujeme iba nepostrekované potraviny vypestované bez chemických hnojív. Nepoužívame priemyselne spracované potraviny ani polotovary. Z času na čas si pridávam do jedla čerstvú kurkumu alebo mletú škoricu. 

Vaša manželka vraj v tomto smere čerpá aj z odborných článkov a vedeckých štúdií. S akými vylepšeniami prišla? 
Veľa ľudí užíva rybí olej v kapsuliach, ktorý nie je kvalitný. Mne manželka objednáva rybí olej z lososov z voľného rybolovu z Aljašky, z ktorého sú odfiltrované ťažké kovy. Na základe rozboru mojej krvi mi dala vo Švajčiarsku namiešať na mieru multivitamín a multiminerál, ktorý športovci bežne užívajú. Každé tri mesiace mám kontrolu krvi a podľa aktuálnych hodnôt mi ho namiešavajú nanovo. Manželka túto firmu oslovila, pretože pripravuje vitamínové zmesi aj pre nemeckú lyžiarsku reprezentáciu a spolupracuje s univerzitným výskumom v Mníchove. 

Ale mám rád aj slovenskú tradičnú ľudovú medicínu. Manželka mi objednáva včelie produkty alebo napríklad arnikovú tinktúru či kostihojový výťažok z Olšavy. Sú prírodné a výborne regenerujú kĺby aj šľachy. Tiež nekupujeme vreckové čaje z obchodu, pretože sú plné pesticídov, varíme čaje zo slovenských bylín. 

Peter Pekarík s manželkou
Zobraziť galériu (4)
Peter Pekarík s manželkou Lujzou.  (Zdroj: Archív PP)

Zaujalo ma, že relaxujete pri knihách o marketingu a ekonómii...
Knihy sú pre mňa nielen formou relaxu, ale hlavne priestorom pre osobnostný rast. Čerpám z nich veľa nových informácií, nápadov, inšpirácií a zároveň si rozvíjam logické a racionálne myslenie. Vďaka ekonomickej literatúre môžem lepšie porozumieť ako funguje svet a v konečnom dôsledku je to pre mňa veľmi užitočné aj pri rozhodovaní v mojom bežnom živote. Veľa futbalistov sa spolieha na asistenciu agentov, ja sa cítim lepšie keď veciam všeobecne rozumiem, keď mám nejaký teoretický základ. Osvedčuje sa mi to napríklad pri investovaní.  

Vaša manželka nakupuje z ekologických dôvodov knihy v antikvariátoch. Volíte v domácnosti ekologických prístup aj v iných oblastiach?  
Triedime odpad a snažíme sa nadbytočne nekupovať a nevyhadzovať veci. Uvedomujeme si, že smeti, ktoré každý deň vyhodíme nezmiznú, ale skončia v spaľovni alebo na skládke. Minerálku kupujeme vo vratných sklenených fľašiach a preferujeme výrobky z prírodných materiálov alebo z recyklovaného plastu. 

Celý svet rieši klimatickú krízu. Akí sú v tomto smere Nemci? Mohli by nám byť v niečom príkladom?
Napríklad v tom, že občania sa zaujímajú o svoje okolie a hľadajú riešenia, kým na Slovensku je viacero ekologických tém, o ktorých sa mlčí. Máme pomerne znečistené ovzdušie a ešte k nám vraj prúdi značné percento smogu z Poľska. Na niektorých miestach pri slovenských hraniciach prekračuje dennú normu o 350 – 500 percent. 
Na Slovensku sa tiež ťaží drevo vo veľkých objemoch a vyváža do zahraničia na výrobu nábytku, lebo Slováci sa jej dostatočne nevenujú. Myslím, že by nám pomohla kvalitná ekologická výroba, aby sme produkovali nielen pre slovenský trh, ale aj na export, čím by sa priliali peniaze do našej ekonomiky. 

Nemecko sa radí ku krajinám s najsilnejšou ekonomikou sveta s kvalitnou výrobou. Samozrejme, že Slovensko sa jej nemôže hneď vyrovnať, ale môžeme si vziať príklad ako vykročiť správnym smerom, aby sme sa mali všetci lepšie.

Hovorí sa, že pocit viny pre históriu spojenú s 2. svetovou vojnou spravil z Nemcov lepší národ. Že popri svojich typických národných črtách ako precíznosť a racionalita, si začali cielene pestovať empatiu a  solidaritu. Pozorujete to? 
Myslím, že nielen Nemci ale všetci cítia za to vinu. Odvtedy prešiel spoločenský vývoj niekoľko dekád vpred a empatia a solidarita sú dnes spoločenským trendom. V Nemecku sa o témach hovorí slušne, ale otvorene. Neriadia sa stereotypmi, dôležitá je pre nich etika. Pokiaľ je človek v Nemecku plnoletý, svojprávny, platí dane a nezasahuje do práv ostatných, tak sa môže slobodne a bez diskriminácie rozhodovať o svojom živote. Multikultúrnosť Berlína má svoju históriu a vyvinula sa postupne. Žijú tu Turci, Ukrajinci, Iránci, Juhoslovania, Japonci... Každý z nich je nejaký, ja som Slovák a tiež som vďačný, že ma tu vrelo prijali za svojho.

Zhruba pred šiestimi rokmi došlo k teroristickému útoku v blízkosti vášho domu, kedy kamión počas vianočných trhov vrazil do davu ľudí a 12 ich namieste zomrelo. Cítite sa v Berlíne bezpečne? 
Áno. Berlín je známy ako veľmi bezpečné mesto. Má takmer 3,6 milióna obyvateľov, takže z času na čas sa niečo prihodí, tak ako aj inde, ale štatisticky tu nie je vysoká miera kriminality. Nemeckí policajti si robia svoju prácu veľmi dobre. Obyčajne ľudia volajú políciu ak je niekto hlučný po 22. hodine, ale aj v závažných prípadoch policajti zakročia naozaj rýchlo.

Chýba vám niečo zo Slovenska? A kde vidíte svoju budúcnosť, skôr v cudzine, alebo doma?  
Mám rád slovenský vidiek a prírodu. Vždy sviatkujeme v našej jednoducho zariadenej chate na samote v lese. Varíme si slovenské jedlá a dni trávime tak, ako si to pamätám z čias, kedy sme žili na Slovensku. Máme k nemu pekný a pevný vzťah, manželka tento rok dokonca začala doktorát na Univerzite Komenského a ja slúžim v slovenskej futbalovej reprezentácii. Pokiaľ by malo Slovensko záujem, rád budem slúžiť aj v budúcnosti v nasledujúcej etape tak ako v Herthe. Momentálne však vidím svoj život v Nemecku, kde mi dali príležitosť a prijali ma za svojho.

Hertha má vraj s vami dlhodobé plány aj po skončení vašej profesionálnej kariéry. Môžete o nich prezradiť viac?  
Posledné roky sa v Herthe vystriedali štyria športoví riaditelia a od každého z nich som si vypočul želanie, aby som v nej  zostal aj po skončení hráčskej kariéry. Ponúkali mi okrem trénerstva i uplatnenie v štruktúrach klubu, ale ja som atlét a túžim sa venovať tomu, čo viem robiť najlepšie. Mojou víziou je v budúcnosti pomáhať mladým futbalistom vykročiť správnou cestou. Toto leto som sa Herthe zmluvne zaviazal, že po skončení hráčskej kariéry nastúpim ako kouč mladých. Ale zatiaľ sa fyzicky cítim stále vo výbornej forme, pohrávam sa s myšlienkou, že by som ešte o rôčik predĺžil, tak uvidíme... 

Máte povesť vždy pozitívne naladeného človeka. Je to vaša prirodzená črta, alebo ste si ju vypestovali? 
Pozitívne myslenie mám prirodzene v povahe. Je to u mňa dôležitý faktor, s ktorým sa všetky prekážky, na ktoré v športe narazím zvládajú oveľa ľahšie. Ako profesionálny športovec viem, že keby som sa ľutoval a sťažoval, môj problém to nevyrieši. Keď veríte, že to zvládnete a ste o tom presvedčený, potom to aj dokážete. Pri zdaroch nerád lietam v oblakoch, a zo zlyhaní nerobím žiadnu tragédiu. Cesta za úspechom je beh na dlhú trať, pri ktorom narazíte na prekážky aj zranenia. Ale pokiaľ sa otrasiete a budete pokračovať smerom k svojmu cieľu, nakoniec ho dosiahnete. Limity sú iba v hlave, ľudské telo má oveľa rozsiahlejšie možnosti a schopnosti.
 

Viac o téme: Peter PekaríkÚspešní Slováci vo svete
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu