Pondelok4. marec 2024, meniny má Kazimír, zajtra Fridrich

Žena pri čítaní novín utrpela šok: Jej mŕtvy manžel ožil! Identita muža s amnéziou je dodnes veľkou záhadou

Zobraziť galériu (6)
(Zdroj: X/THP_Local)

TURÍN - Kuriózny prípad zjavnej amnézie v Collegne vydláždil cestu forenznej vede, aby sa stala jedným z pilierov talianskeho práva. Dodnes nie je známa identita dotyčného muža. Mohol to byť vojak bojujúci v prvej svetovej vojne, ale aj kriminálnik.

Giulia Canellaová otvorila 9. februára 1927 vydanie týždenníka La Domenica del Corriere, aby zistila, že jej mŕtvy manžel opäť ožil. Sotva uverila vlastným očiam. Jedenásť rokov predtým, 25. novembra 1916, kapitán Giulio Canella viedol útok na Monastir, keď sa jeho rota dostala pod silnú paľbu. Niektorí tvrdili, že ho videli, ako ho zajali nepriateľskí vojaci. Tí to ale pri výsluchu popreli. Najzrejmejším vysvetlením bolo, že bol zabitý. Jeho telo ale nikdy nenašli a nasledujúcich jedenásť rokov o ňom nebolo nič viac počuť.

Nič, až kým La Domenica del Corriere neinformovala o neznámom mužovi v psychiatrickej liečebni v Collegne, píše člen Centra pre štúdium renesancie na University of Warwick Alexander Lee vo svojom článku pre History Today. Muž bol zatknutý v marci 1926 po tom, ako ho chytili pri pokuse o krádež urny zo židovského cintorína v Turíne. Očividne bol veľmi rozrušený a nedokázal polícii povedať svoje meno. Nemal pri sebe nič, čo by im poskytlo stopu. Miestny súd ho preto 2. apríla umiestnil do psychiatrickej liečebne.

To je on, to je on!

Ako neskôr informoval novinár Ugo Pavia, muž sa nápadne podobal na cára Mikuláša II., bol vo veku okolo 40 až 45 rokov, bol pokojný a zdvorilý, hovoril dobre po taliansky a pôsobil dojmom, že je vzdelaný. Na svoju minulosť, krajinu pôvodu ani povolanie si však vôbec nepamätal. "Jeho lekári usúdili, že trpí amnéziou spôsobenou traumou a rozhodli sa zverejniť prípad v nádeji, že ho identifikujú," napísal Lee. Giulia spoznala svojho manžela okamžite. Všetky informácie sa zhodovali s tým, čo si o ňom pamätala. Taktiež vyzeral takmer rovnako. "Mal rovnaký výrazný vzhľad, rovnakú imperiálnu bradu, rovnaké usmievavé oči. Muž v článku vyzeral totožne s jej strateným manželom," pokračoval Alexander.

Canellaová rýchlo napísala do nemocnice a 27. februára 1927 jej povolili návštevu. Keď ho prvýkrát videla cez kukátko, vraj zvolala: "Bože, aký starý je! To je on, to je on" Hoci mala polícia pochybnosti, Giulia bola neoblomná. Dňa 2. marca profesora Canellu prepustili a vrátil sa domov do Verony.

Žena pri čítaní novín
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Getty Images)

Pomýlená identita?

Radosť však trvala krátko. Len o niekoľko dní neskôr dostala turínska Questura anonymný list, ktorého autor tvrdil, že muž bol v skutočnosti Mario Bruneri - miestny pisár, ktorý bol niekoľkokrát zatknutý za podvod a krádež identity. Pred šiestimi rokmi údajne opustil svoju rodinu a bol hľadaný za malé zločiny. To stačilo na presvedčenie policajného šéfa, aby predvolal Canellu späť do Turína. O dva dni neskôr ho Bruneriho rodina identifikovala. Policajný šéf nechcel nechať nič na náhodu, a tak mužovi nechal odobrať aj odtlačky prstov.

Žena pri čítaní novín
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Getty Images)

Polícia však nenašla žiadnu zhodu. Napriek tomu úrady trvali na tom, že muž je v skutočnosti Bruneri. Poslali ho späť do nemocnice, kde ho vyšetril neurológ Alfredo Coppola. Ten dospel k záveru, že hoci sa zdá, že Bruneri vykazuje niektoré príznaky amnézie, vo všeobecnosti je zdravý. Polícia ho okamžite zatkla. "Tu sa však začala skutočná dráma. Hoci sa jeho identita zdala polícii dostatočne jasná, zatiaľ sa nič nedokázalo. Z právneho hľadiska bol stále neznámy," uviedol Lee. Tým sa jeho zatknutie stalo neplatným a úrady boli nútené prepustiť ho.

Bruneriovci boli pobúrení. Keďže nechceli, aby sa opäť vykrútil z problémov, odvolali sa proti rozhodnutiu a 5. novembra 1928 odvolací súd v Turíne rozhodol, že neznámy muž bolo naozaj Bruneri. To vyvolalo právnu bitku, ktorá trvala takmer dvadsať rokov. Bruneri bol presvedčený, že je Canella. Dňa 24. marca 1930 najvyšší súd v Ríme zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu s odôvodnením, že Brunerimu odoprel možnosť predložiť dôkazy na svoju obhajobu. Nasledujúci rok odvolací súd vo Florencii prípad znovu preskúmal. Tentoraz sa objavilo množstvo nových dôkazov.

Žena pri čítaní novín
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Getty Images)

Canelliho starý kolega, Gemelli, bol povolaný svedčiť. Na súde boli použité fotografie, ktoré slúžili na porovnanie Bruneriho a Canellovej fyziognómie. Rovnako bola predložená čerstvá analýza odtlačkov prstov. Sudcovia potvrdili Bruneriho identifikáciu a rozhodli, že prípad je teraz uzavretý. Bruneri bol odvlečený späť do väzenia, aby si odpykal zvyšné dva roky trestu. Aj teraz sa však odmietol vzdať. "Po druhej svetovej vojne požiadal o znovuotvorenie celého prípadu, pričom tvrdil, že sa stal obeťou fašistických represií. Jeho žiadosť však bola zamietnutá a tým sa to z právneho hľadiska skončilo." 

Dvojaká osobnosť

Čo sa však stalo Giuliovi Canellovi? A prečo sa Bruneri rozhodol ukradnúť jeho identitu? Možnú stopu poskytla Signora Taylor, Angličanka žijúca v Miláne. O niečo neskôr tvrdila, že v roku 1923 narazila na vojaka bez domova. Zaujatá jeho zdvorilosťou mu pomohla a rýchlo medzi nimi vzniklo priateľstvo. Pri káve jej prezradil, že bojoval v prvej svetovej vojne, ale zo svojho predchádzajúceho života si veľa nepamätá.

Postupom času sa však začal správať čudne. Jedného dňa bol očarujúci a zdvorilý, na ďalší zase hrubý a vulgárny. Zabudol na veci, ktoré Signore povedal. "Podľa jej názoru existovalo len jedno vysvetlenie - v skutočnosti išlo o dvoch ľudí, z ktorých každý bol prakticky rovnaký. Prvým bol pravdepodobne Giulio Canella, druhým Bruneri." S najväčšou pravdepodobnosťou Bruneri stretol Canellu na ulici a keď si všimol ich podobnosť, spriatelil sa s ním s úmyslom ukradnúť jeho identitu a uniknúť tak polícii.

Žena pri čítaní novín
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Getty Images)

Dôkazy na základe pocitu

Bol to zvláštny prípad, ale to, čo ho urobilo takým významným, boli prostriedky použité na odhalenie Bruneriho. Počas celého procesu bola otázka identity neznámeho muža považovaná za lakmusový papierik pre forenznú vedu. Analýza odtlačkov prstov mala byť najmenej kontroverzná. Od roku 1892, kedy sa v Argentíne použila na identifikáciu vraha, sa pravidelne používala aj na talianskych súdoch.

Napriek tomu, že polícia ponúkla dva rôzne závery týkajúce sa prezentovania rovnakých odtlačkov, sudcovia túto techniku ​​odmietli ako príliš subjektívnu. Rovnako to bolo aj s psychologickými správami. "Coppolove závery boli v rozpore s nemocničnými lekármi, ktorí nezistili žiadne známky simulovania. Lekárske záznamy boli nespoľahlivé a pokiaľ neboli fotografie Canelly a Bruneriho urobené z rovnakého uhla, v rovnakom svetle, nebolo možné identifikovať žiadne zmysluplné podobnosti," poznamenal Lee.

Namiesto toho sa o každom z týchto prípadov rozhodlo takmer výlučne na základe nepodložených svedectiev, na základe pocitov. Práve preto, že forenzná veda bola tak silne kritizovaná, sa tento prípad ukázal byť zlomovým bodom v talianskej právnej histórii. To prinútilo výskumníkov zdokonaľovať svoje techniky, čím sa otvorila cesta pre forenznú vedu, ktorá sa stala jedným z pilierov tamojšej právnej praxe.

Žena pri čítaní novín
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Getty Images)

(Ne)prekvapivé správanie manželky

Čo urobilo prípad ešte výnimočnejším, bol postoj Giulie Canellovej. Počas súdnych procesov stála pri mužovi, ktorého považovala za svojho manžela. V rokoch 1928 až 1931 mali spolu tri deti a po prepustení sa presťahovali do Brazílie, kde ho vehementne obhajovala pred jeho odporcami. Naozaj verila, že Bruneri bol jej manžel? Alebo len chcela, aby ním bol? Možno preto, že nechcela čeliť samote a ekonomickej neistote. 

Viac o téme: VojakAmnéziaGiulio Canella
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu