MOSKVA - Rusko a Čína dnes v Bezpečnostnej rade OSN vetovali rezolúciu na otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý je kvôli americko-izraelskej vojne proti Iránu prakticky uzavretý. O hlasovaní informovala agentúra AFP. Odmietnutie rezolúcie sa očakávalo, hoci diplomati znenie návrhu postupne zmierňovali, aby zvýšili šance na jeho presadenie. Návrh podľa Reuters vyzýval na obrannú koordináciu na ochranu komerčných plavidiel, nesplnomocňoval však na použitie sily na otvorenie úžiny, ktorá je kľúčová pre svetovú prepravu ropy.
Ruský veľvyslanec pri OSN podľa Reuters vysvetlil veto tým, že návrh bol nevyvážený a obsahoval konfrontačné prvky. Povedal tiež, že Moskva s Pekingom predloží vlastné znenie rezolúcie k situácii na Blízkom východe vrátane námornej bezpečnosti. Čínsky veľvyslanec uviedol, že návrh obsahoval jednostranné odsúdenie a nátlak, preto ho Čína nepodporila. Poznamenal, že prijatie rezolúcie by navyše vyslalo zlý signál v čase, keď USA hrozí zánikom civilizácie. Narážal tak na dnešné vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pohrozil Iránu skazou, pokiaľ nepristúpi na dohodu.
O použitie sily na otvorenie prielivu sa usilovali štáty Perzského zálivu, ktorých ekonomika je na predaji ropy silne závislá. Text rezolúcie pripravil Bahrajn za podpory Spojených štátov. Za návrh hlasovalo 11 členov BR OSN, dvaja sa zdržali a Moskva s Pekingom hlasovali proti.
Právo veta v akcii
Čína a Rusko ako stáli členovia BR OSN disponujú právom veta, bez ich súhlasu tak tento vrcholný orgán OSN žiadnu rezolúciu prijať nemôže. Diplomati sa preto snažili znenie rezolúcie zmierniť v snahe dosiahnuť to, aby sa Rusko a Čína hlasovania zdržali. Pôvodný bahrajnský návrh, ako uviedla agentúra AP, hovoril o použití všetkých potrebných prostriedkov na otvorenie úžiny. Bahrajn v reakcii na výsledok hlasovania uviedol, že krajiny Perzského zálivu postoje BR OSN ľutujú. AP poznamenala, že je otázkou, či by rezolúcia, ak by bola prijatá, k otvoreniu prielivu vôbec pomohla.
Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zapálili regionálny konflikt. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. Irán tiež blokuje Hormuzský prieliv, kadiaľ bežne prechádza zhruba pätina svetovej produkcie ropy a približne tretina skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zvyšuje ceny ropy na medzinárodných trhoch.
