VILNIUS - Európsky nápor na vyzbrojovanie sa s cieľom reagovať na hrozby Ruska znamená, že krajiny budú musieť nakupovať zbrane z USA a zároveň posilňovať svoj vlastný zbrojársky priemysel. Uviedla to v utorok litovská ministerka obrany Dovilé Šakaliené. Informuje o tom správa spravodajského servera Politico.eu.
"Súčasne musíme podporovať náš národný a európsky obranný priemysel a zároveň udržiavať a podporovať translatlantické väzby, čo znamená nákup amerických zbraní," povedala Šakaliené. "Takže budeme udržiavať rovnováhu," vyhlásila.
archívne video
"V podstate nejde o výrobcov zbraní, ide o našu schopnosť brániť sa. Politické a národné záujmy budú súčasťou rovnice, ale hlavným prvkom bude naša bezpečnosť," pokračoval litovská ministerka. "Najžiadanejšími na trhu sú tí, ktorí sú schopní produkovať zbrane, ktoré najlepšie zodpovedajú našim potrebám, a vyrábať ich najrýchlejšie," dodala.
Litva hraničí s ruskou Kaliningradskou exklávou a dlhodobo varuje Európanov, že ruský prezident Vladimir Putin neskončí so svojím vojenským ťažením len na Ukrajine, píše Politico. Táto pobaltská krajina v uplynulých rokoch výrazne zvýšila svoje výdavky na obranu. Rozpočet môže podľa portálu Politico v tomto roku dosiahnuť štyri percentá HDP, čo je dvojnásobok súčasného minima NATO. Litva tiež začala s posilňovaním svojich hraníc mínami a protitankovými zábranami.
"Boli by sme naivní, ak by sme si mysleli, že Európa nepotrebuje USA. Potrebujeme," uviedla Šakaliené. "Ale zároveň tiež potrebujeme, aby Európa zosilnela," dodala. Litva podľa ministerky obrany nakupuje zbrane z viacerých krajín, napríklad tanky Leopard z Nemecka, samohybné húfnice CAESAR Francúzska, nórske moderné raketové systémy zem-vzduch či rakety HIMARS z USA.
Litovská vláda minulý týždeň oznámila, že Litva bude od budúceho roka do roka 2030 vynakladať na obranu päť až šesť percent HDP. Podľa Šakalienovej dôvodom tohto zvýšenia nie sú výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by mali štáty NATO zvýšiť svoje výdavky na obranu na päť percent. Ide skôr o "šťastnú náhodu," povedala. Podľa jej slov si výdavky vo výške šesť percent HDP vyžadujú kombináciu vnútroštátnych prostriedkov a prostriedkov EÚ.
