VIEDEŇ - V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach, najmä Tichej noci, čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky.
Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie. Výnimočne sú otvorené niektoré kaviarne a reštaurácie, najmä v metropole Viedeň.
archívne video
Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách, kde majú malé deti, sa toho zhostí sám Ježiško – alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno. Niektoré rodiny na Štedrý večer otvárajú okno, aby mohol prísť Ježiško, ktorý nikým nevidený prinesie darčeky pod vianočný stromček.
Štedrovečerná večera sa v spolkových krajinách líši
Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál, pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Božieho narodenia 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb. Mnoho rodín jedáva na Štedrý večer ryby.
Tichá noc pri stromčeku, potom darčeky
Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už nakladené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď, najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú vianočné básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia. Až potom môžu všetci začať rozbaľovať darčeky.
Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci. Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr. Pre mnohých Rakúšanov patrí účasť na polnočnej omši k vianočným tradíciám bez ohľadu na to, či sú veriaci.
Vianoce v Česku
Vianočnú atmosféru v Česku cítiť už od konca novembra, keď sa začínajú vianočné trhy, námestia zdobia vianočné stromčeky a v mestách a na dedinách sa rozsvecujú vianočné svetlá. Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu. Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia. Nikto nesmie sedieť chrbtom k dverám a od stola vstávajú všetci naraz, uvádza Český rozhlas.
K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a taktiež perníky. Po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a následne sa rodiny vyberú do kostola na polnočnú omšu.
Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Spravodajský web Novinky.cz uvádza, že zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky. Šupiny majú priniesť šťastie a peniaze. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova. Z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť. To, či sa nezdanené dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky. Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností. Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie. Chudobu priťahuje požičiavanie si vecí a do roka skončí v chudobe ten, kto nikoho neobdaruje.
Vianoce sú v Poľsku najväčším sviatkom
V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov. Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru, uvádza webový portál Culture.pl.
Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa.
Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál – symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. V súčasnosti sa však táto tradícia až tak nedodržiava.
Štedrý večer je bez alkoholu
Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník. Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Na konci večere pijú kompót – takto volajú nápoj zo sušeného ovocia.
Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy. Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu. Nasledujúce dni navštevujú svoju rodinu a blízkych.
