OLOMOUC - Oberanie čerešní sa zmenilo na boj o život. To je príbeh Čecha Radovana Kučeru (59) z obce Bochoř, ktorý pri oberaní čerešní u kamaráta padol na roxorovú tyč. Okamžite bol prevezený na Oddelenie urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Olomouc, kde absolvoval päťhodinovú operáciu a po dvojtýždňovej hospitalizácii sa mohol vrátiť domov. Lekári sa zhodujú, že s takým raritným prípadom sa vo svojej praxi doteraz nestretli.
O úplných podrobnostiach prípadu informuje olomoucká nemocnica na svojom webe, ktorá zverejnila aj zábery z vyšetrení a operácie. Celé sa to odohralo posledný májový piatok popoludní, kedy Radovan prijal ponuku kamaráta, aby si na jeho záhrade vo Vlkoši natrhal zopár čerešní. Keď už mal jeden košík plný, spomenul si na dcéru, ktorej chcel tiež nejaké ovocie priniesť, tak sa rozhodol pokračovať v oberaní. „Tak som si rebrík presunul, vyliezol som, zavesil som si košík a keď som mal košík plný z troch štvrtín, hovoril som si, že to stačí. Chytil som sa rebríka, aby som z háčika zložil košík a chcel som zliezť dole. A v tom momente sa rebrík šmykol alebo vyvrátil a ja som letel dole,“ pripomenul si osudové okamihy Radovan.
Pri nekoordinovanom páde však narazil bokom hrude priamo na roxorovú tyči, ktorá podopierala malý stromček. Tá ako oštep prešla telom a vyšla na druhej strane. „Pravým bokom som ležal na zemi, nohy natiahnuté za sebou, jednu ešte zaklesnutú v rebríku. Kamarát so synom pribehli a hneď volali záchranku a hasičov. Ja si tú tyčku chcel sám vytiahnuť, ale kamarát ma našťastie odradil,“ spomína s vďakou na duchaprítomnosť svojho známeho.
Sanitka Zdravotníckej záchrannej služby Olomouckého kraja dorazila na miesto 11 minút po zavolaní. Zdravotníci zaistili základné životné funkcie a vyčkali na príchod hasičov, ktorí museli upraviť dĺžku tyče. „Hydraulickými nožnicami ju cvakli z oboch strán, aby ma vôbec dostali do sanitky. Potom ma naložili a išlo sa do Olomouca,“ pokračuje Radovan.
Stačilo pár milimetrov a už by mu nebolo pomoci
Vo Fakultnej nemocnici Olomouc boli po zhliadnutí výsledkov röntgenového a CT vyšetrenia aktivovaní kardiochirurg Martin Kaláb a hrudný chirurg Josef Chudáček. „Už telefonicky v aute sme sa dohovárali, čo a ako vykonáme. Sme kamaráti a nebolo to rozhodne prvýkrát, kedy sme sa mali stretnúť pri chirurgickom stole. Sme schopní si vyjsť v ústrety a vieme, čo od seba môžeme čakať, takže nebol problém sa dohodnúť,“ uviedli.
Pred kombinovaným kardiochirurgickým hrudným výkonom ešte predchádzalo endoskopické vyšetrenie, ktoré vykonal doktor Pavol Sychra z II. internej kliniky. „Jeho pomoc pre nás bola zásadná. Vedeli sme vďaka tomu, ktoré orgány sú poškodené a do akej miery. Pán Kučera mal obrovské šťastie, pretože tyč prešla hrudníkom, tretím medzirebrím, prepichla obidve pľúca a v podstate ležala na aorte. Dotkla sa aj pažeráka, ale neperforovala ho. Minula tesne aj pľúcne hily, teda miesta, kde vstupujú cievy do pľúc. Stačilo niekoľko milimetrov a už by sa mu nedalo pomôcť,“ opísal Radovanom stav kardiochirurg Kaláb.
Náročná operácia a nadštandardný výkon
Otvorenie hrudníka chirurgovia vykonali atypickým spôsobom, ktorý rozhodne nie je bežný. „Používa sa skôr u polytraumách alebo transplantácií srdca a pľúc. Otvorí sa celá pleurálna dutina, teda priestor obklopujúci pľúca. Zvolili sme tento maximalistický postup preto, aby sme mohli kontrolovane vytiahnuť kovovú tyč a taktiež aby sme dohliadli na možné krvácanie,“ vysvetľuje Chudáček.
Pred samotným vytiahnutím lekári zrevidovali všetky orgány, tyč namazali špeciálnym gélom a s napätím čakali, či a kde začne pacient krvácať. „Boli sme na to nachystaní. Krv mohla tiecť v podstate odkiaľkoľvek. Výkon sme preto vykonávali na kardiochirurgickej sále, kde bol pre prípad krízy pripravený mimotelový obeh,“ dodáva Kaláb s tým, že našťastie potrebný nebol. Operácia dopadla dobre, pričom doktori podotkli, že by to nebolo možné bez vzorovej multiodborovej spolupráce.
„Výkon si vyžiadal neštandardnú spoluprácu personálu niekoľkých kliník a oddelení. Na sále bolo skutočne tesno. Okrem ľudí tam totiž bolo aj množstvo techniky. Ale všetko klaplo, všetci si vypomáhali navzájom. A povedal by som, že táto schopnosť medziborovej spolupráce mala pre život pacienta rozhodujúci význam,“ upozornil hrudný chirurg Chudáček.
Čerešne skončili na hnoji
Kučera sa na JIS prebudil druhý deň po operácii a hoci musel prekonať zápal, spôsobený preniknutím hrdzavej tyče do útrob, po dvoch týždňoch ho v nemocnici mohla vyzdvihnúť dcéra a odviezť ho domov. „Nemám slov. Doktori majú zlaté ruky, som im veľmi vďačný. Ďakujem všetkým, ktorí ma zachránili,“ neskrýval dojatie.
„Čerešne skončili na hnoji. Nechcel som ich ani vidieť. Ak ešte niekedy budem čerešne zbierať, maximálne na menšom stromčeku alebo si ich nechám natrhať,“ uzatvára Kučera.
