KYJEV - Z Ukrajiny denne cez západnú hranicu odchádza asi 6000 mužov branného veku, uviedol dnes podľa serveru Ukrajinska pravda predstaviteľ pohraničnej stráže Ihor Matvijčuk. Podľa neho sa v poslednom čase zvýšil počet mužov, ktorí kvôli možnosti odísť za hranicu uzatvárajú sobáše s matkami s mnohými deťmi. V mnohých prípadoch podľa neho do zahraničia odchádzajú tiež muži ako sprievod osoby s postihnutím. Jeho tvrdenia boli zverejnené v čase, keď vedenie ukrajinskej armády podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského navrhuje povolať do zbrane ďalších až pol milióna ľudí.
Naživo z Ukrajiny
Súhrn vojny na Ukrajine - deň č. 665
ONLINE
21:40 Fínsko oznámilo balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 116 miliónov dolárov.
21:25 Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov vo štvrtok počas príhovoru k zahraničným vojenským diplomatom v Moskve označil rozširovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) smerom na východ za ohrozovanie rovnováhy síl v Európe.
20:36 Ruský súd vo štvrtok odsúdil bývalého ministra Michaila Abyzova, spojenca exprezidenta Dmitrija Medvedeva, na 12 rokov väzenia za spreneveru a zorganizovanie zločineckej skupiny.
19:54 Ukrajina si bude musieť v prvých dvoch mesiacoch roka 2024 požičať viac, ako sa pôvodne plánovalo, a to z dôvodu viaznucej zahraničnej pomoci. Prísľuby partnerských štátov neboli dostatočné, uviedol vo štvrtok minister financií Serhij Marčenko.
19:17 Rusko vydalo vo štvrtok zatykač na Mariju Pevčichovú, dlhoročnú spojenkyňu uväzneného opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného, ktorého jeho spolupracovníci nevideli vyše dva týždne.
17:50 Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) prijal vo štvrtok ruského veľvyslanca na Slovensku Igora Bratčikova. Informoval ho o postoji k vojnovému konfliktu na Ukrajine, pričom zdôraznil, že Slovensko ho považuje za porušenie medzinárodného práva.
16:38 Európska únia vo štvrtok vyplatila Ukrajine posledných 1,5 miliardy eur z tzv. podporného balíka v celkovej výške 18 miliárd eur na rok 2023, ktorý členské štáty EÚ schválili vlani v decembri. Na sociálnej platforme X o tom informovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, píše agentúra DPA.
16:00 Moldavsko má v úmysle do konca roka 2024 opustiť SNŠ, obchodný a politický orgán napojený na Rusko.
15:29 Európska únia začala pripravovať 13. a 14. balík sankcií proti Rusku za vojnu na Ukrajine.
14:35 Nemecko avizuje zimnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 88,5 milióna eur.
13:08 Ukrajinská tajná služba SBU posilňuje svoju činnosť v tylu nepriateľa, aby ruskú vojnu proti Ukrajine preniesla čo možno najbližšie ku Kremľa, uviedol šéf SBU Vasyl Maljuk. Ruského prezidenta Vladimira Putina čakajú prekvapenia, vyhlásil generál v rozhovore poskytnutom serveru Politico. Interview zverejnila aj sama SBU. Putin už ohlásil, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie do Kremľa v prezidentských voľbách vyhlásených na marec budúceho roka.
10:28 Zmiernenie menšinových zákonov, ktoré obmedzujú aj práva Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti, sú nevyhnutným, avšak nie dostatočným krokom ukrajinského parlamentu. Uviedla to v predvianočnom rozhovore pre týždenník Maďarov na Ukrajine Kárpáti Igaz Szó maďarská prezidentka Katalin Nováková, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
9:54 Ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov vo štvrtok oznámil, že sa stretol so svojím novovymenovaným poľským rezortným kolegom Dariuszom Klimczakom v záujme diskusií o blokáde nákladných vozidiel na spoločných hraniciach oboch krajín, ktorú zorganizovali poľskí kamionisti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
7:58 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov chce, aby aj muži z Ukrajiny žijúci v zahraničí absolvovali na budúci rok vojenskú prípravu. Ako v noci na štvrtok informovala agentúra DPA, viaceré nemecké médiá vrátane magazínov Bild a Politico citovali Umerovov výrok, že Ukrajinci vo veku od 25 do 60 rokov v Nemecku a iných krajinách, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu, sa majú hlásiť v náborových centrách ukrajinských ozbrojených síl.
7:15 Ukrajina vo štvrtok uviedla, že systémy protivzdušnej obrany v hlavnom meste Kyjev a v ďalších oblastiach v krajine zostrelili desiatky dronov iránskej výroby, ktorými v noci útočili ruské jednotky. TASR informuje podľa agentúry AFP. "Ruskí okupanti útočili s bezpilotnými lietadlami typu Šáhid z troch smerov," spresnilo na platforme Telegram ukrajinské letectvo s tým, že išlo o okupovaný Krym, Primorsko-Achtarsk a Kursk. Ukrajinskej armáde sa podľa vyjadrenia podarilo zostreliť 34 z 35 týchto dronov, o prípadných obetiach alebo škodách neinformovala.
6:00 Ukrajina sa chystá v budúcom roku vyrobiť milión malých FPV dronov, ktoré sú veľmi žiadané na fronte, a asi 11.000 dronov so stredným s dlhým doletom, uviedol dnes ukrajinský minister strategického priemyslu Oleksandr Kamyšin. FPV drony sú pôvodne drony pre civilné použitie, ale Ukrajina ich od prvých dní plnohodnotnej ruskej invázie upravuje na armádne účely, podotkla agentúra Reuters.
Kyjev pracuje na zvýšení účinnosti bezpilotných lietadiel, tvrdí Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer uviedol, že Ukrajina sa v boji proti ruským inváznym jednotkám čoraz viac spolieha na bezpilotné lietadlá každého druhu. TASR správu prevzala z agentúry DPA."Ide o zjavnú prioritu štátu a konkrétny spôsob ochrany životov našich bojovníkov," povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore.
Informoval, že s predstaviteľmi vlády a armády v Kyjeve hovoril o tom, aké drony sú v sklade, a aké sú potrebné na fronte. "Logistika bude urýchlená," povedal prezident. Pracuje sa aj na zlepšení účinnosti bezpilotných lietadiel.
Ukrajinskí a ruskí vojaci pomocou malých dronov s kamerou pozorujú každý pohyb nepriateľa na bojisku. Takéto drony môžu tiež zhadzovať malé výbušné nálože. Rusko zároveň takmer každú noc nasadzuje proti civilným cieľom v ukrajinských mestách bezpilotné lietadlá iránskej výroby. Ukrajina naďalej svoje drony rozvíja. Pri útokoch na ciele v Rusku doteraz nespôsobili veľké škody, píše DPA.
Ruská promierová politička odovzdala dokumenty nutné na prezidentskú kandidatúru
Ruská politička Jekaterina Duncovová, vyzývajúca na mier na Ukrajine, v stredu odovzdala volebnej komisii dokumenty potrebné na to, aby ju zaregistrovali ako kandidátku v prezidentských voľbách v roku 2024. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Associated Press (AP). Oblastná zákonodarkyňa Duncovová dúfa, že bude opozičnou súperkou ruského prezidenta Vladimira Putina. Propaguje svoju víziu "humánneho" Ruska, ktoré je "mierové, priateľské a ochotné spolupracovať s každým na princípe rešpektu".
Novinárom v Moskve v stredu povedala, že dúfa, že tento krok povzbudí jej podporovateľov. Ak túto bývalú novinárku schvália ako nezávislú kandidátku, bude musieť získať 300.000 podpisov z najmenej 40 ruských oblastí. "Mám teraz dobrý pocit: Urobili sme všetko, čo bolo treba," uviedla. "Dúfam, že ma prinajmenšom zaregistrujú (ako kandidátku). Ale, samozrejme, zbieranie podpisov je obrovská práca a dúfam, že ľudia sa do toho aktívne zapoja."
Ruský parlament tento mesiac stanovil pre prezidentské voľby termín 17. marca 2024. Bol to krok, ktorý Putina priblížil k piatemu obdobiu v úrade.Vďaka pevnej kontrole nad politickým systémom v Rusku, ktorú si Putin vybudoval za 24 rokov pri moci, je jeho znovuzvolenie v marci takmer isté. Poprední kritici, ktorí by mohli byť jeho vážnymi vyzývateľmi, sú buď vo väzení, alebo žijú v zahraničí, a väčšina nezávislých médií je zakázaná.
V predchádzajúcim interview pre AP Duncovová povedala, že má obavy z toho, ako Kremeľ aj v minulosti zaobchádzal s opozičnými aktivistami a protestujúcimi ľuďmi. Zdôraznila však, že je nutné "priniesť alternatívu" k Putinovi a jeho politike.Vyhlásila, že ak ju zvolia, jej prvým nariadením bude prepustiť politických väzňov, ale mená neuviedla. V skorších vyjadreniach spomenula ochotu prepustiť Putinovho zarytého nepriateľa, protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného.
Duncovová urobila prvé kroky smerujúce k štatútu kandidáta v nedeľu, keď jej uchádzanie sa o zvolenie schválilo 500 podporovateľov, ako to prikazuje ruský volebný zákon.V Moskve sa zhromaždilo vyše 500 ľudí, ktorí podporili jej snahu o kandidovanie, napísalo na sociálnej sieti Telegram ruské spravodajské masmédium Sota venujúce sa témam ako opozícia, protesty a ľudské práva. Zhromaždenie nakoniec prebehlo nerušene napriek krátkemu výpadku elektriny na mieste akcie a tomu, že členovia bezpečnostnej služby najprv odmietali vpustiť do budovy niekoľkých ľudí.
