Vzostupy a pády SaSky: Tanec preferencií po minulé roky, teraz je situácia opäť napätá | Topky.sk

Utorok, 22. október 2019. Meniny má Sergej, zajtra Alojzia.

Vzostupy a pády SaSky: Tanec preferencií po minulé roky, teraz je situácia opäť napätá

Sloboda a Solidarita zažíva rozhodne búrlivé obdobie.
Sloboda a Solidarita zažíva rozhodne búrlivé obdobie.
Zdroj: TASR/Jakub Kotian, Topky/Vlado Anjel, Gettyimages.com
05.10.2019 10:26

BRATISLAVA - Strana Sloboda a Solidarita to má v týchto dňoch naozaj ťažké. Už pred mimoriadnym kongresom, ktorý predseda Richard Sulík zorganizoval na 7. septembra, bolo jasné, že v strane sú vnútorné rozpory. Sulík si na ňom síce potvrdil funkciu predsedu hnutia, no zdá sa, že po najnovších udalostiach stranu pravdepodobne opustia známe tváre v podobe "vzbúrencov". To, či tieto kroky negatívne ovplyvnia preferencie strany, nateraz nie je jasné. Isté je len to, že konečný volebný výsledok SaSky väčšinou nekorešpondoval s prieskumami. Pozreli sme sa teda na to, ako sa menila popularita strany od roku 2010 dodnes.


Začiatok zrovnateľný s Druckerom

V čase, keď strana Sloboda a Solidarita vznikala, bol rok 2009. Strana bola založená konkrétne 27. februára 2009. Jej prvé vyhliadky by sa dali porovnať s terajšou stranou Tomáša Druckera - Nová voľba. Výsledky SaS v prieskume Focus totiž v máji 2009 dávali strane šance na úspech u 2,0 percenta voličov.

Prvá verzia SaSky, z roku 2009. Na fotografií je aj neúspešný prezidentský kandidát Robert Mistrík, ktorý stranu pomáhal zakladať, ale aj Jozef Mihál, ktorý je dnes už v hnutí Spolu - OD
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Strana sa postupne vyprofilovala na výkon 5,3 percenta, ktorý dosiahla koncom roka 2009. V tom čase boli voľby čoraz bližšie a napokon sa uskutočnili 12. júna 2010. Prieskumy začiatkom roka 2010 pritom dávali strane stále len 5,5 percenta. V máji to už však bol o poznanie väčší nárast, keď podľa Focusu mala SaSka 13,3 percenta. 

Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR - Tomáš Halász

Čas volieb

Keďže v čase volieb mali už liberáli v prieskumoch viac ako 10 percent, mohli do volieb vkročiť s pomerne vysokým sebavedomím. Prieskumy strane predpovedali svetlú budúcnosť a tá sa po 12. júni skutočne dostavila.

Sulík počas hlasovania v parlamentných voľbách 2010
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Volebný výkon strany sa vo voľbách stanovil na 12,15 percenta, čo z hnutia spravilo tretí najsilnejší subjekt hneď po SDKÚ-DS a Smere. Keďže predseda najsilnejšej strany Robert Fico napokon vládu nezložil, túto štafetu prebrali opozičné strany a 8. júla 2010 začala svoju cestu vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola pochopiteľne aj SaS.

V prieskumoch nastal mierny sklz

Po vstupe do Radičovej vlády sa Sulíkovo hnutie začalo v prieskumoch mierne prepadať, ak to porovnáme s výkonom pred voľbami. Jesenné mesiace v roku 2010 podľa agentúry Median SK dávali strane už "len" niečo cez 8 percent. V novembri to bolo napríklad 8,1 percenta. Dá sa povedať, že okolo siedmich percent potom strana balansovala ešte celý rok 2011, ktorého koncom padla aj spomínaná pravicová vláda. Zároveň si členovia občianskeho združenia na čele s Igorom Matovičom zakladajú vlastné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, čím sa od SaSky takpovediac odčlenili.

Rok 2012 poznačil stranu kauzou Sasanka
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR - Pavol Ďurčo, Pavel Neubauer

Dá sa povedať, že rok 2012 teda nezačal pre stranu najlepšie a pri pohľade na ďalšie mesiace to rozhodne nevyzeralo optimistickejšie. Prichádza kauza Sasanka, počas ktorej na verejnosť vyplávala najskôr SMS komunikácia a potom aj videonahrávka rozhovoru medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a v tom čase kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Sulík u Kočnera v dome s podnikateľom preberať aj voľbu generálneho prokurátora. Preferencie strany vo februári 2012 podľa agentúry Focus padajú na dramatickú hranicu 5,9 percent.

Ďalšie voľby

Keďže došlo k predčasnému vysloveniu nedôvery vláde Ivety Radičovej, logicky nasledovali predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili v marci 2012. SaSka, ktorá sa v prieskumoch potácala okolo piatich percent, vo voľbách napokon získala 5,88 percent a ledva sa dostala do parlamentných lavíc. Jednofarebnú vládu napokon skladala strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom, ktorý potom vládol sám po celé štyri roky.

Čo sa týka prieskumov, strana mierne vzrástla na 7 až 8 percent. Najlepší výsledok jej v tom období nameral Median v septembri 2012, keď dosiahla 8,9 percent. V prieskumoch potom nasledovalo temné obdobie. Strana sa v roku hýbala na hranici šiestich percent. Rok 2014 jej nepriniesol optimistickejšie výsledky. V máji 2014 strana dokonca oslabila na 4,1 percenta, čo nestačilo ani na vstup do Národnej rady.

Richard Sulík začiatkom roka 2014
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR - Michal Svítok

Strana sa v roku 2014 navyše zapojila do volieb do Európskeho parlamentu. V nich získala 6,66 percenta. To jej zaručilo len jeden mandát, ktorý obsadil samotný predseda strany Richard Sulík. Je však nutné podotknúť, že strana to v Eurovoľbách skúšala už ako mimoparlamentná v roku 2009, no chýbali jej len desatiny percent, keď získala 4,71 percent volebného zisku. Sulík sa teda v roku 2014 na päť rokov rozhodol odísť do Bruselu. Stranu na Slovensku potom formálne viedli podpredsedovia ako Lucia Ďuriš Nicholsonová či Ľubomír Galko.

Stále na piatich percentách

Strana sa ani v roku 2015 v prieskumoch nezbavila 5-percentnej nálepky. Agentúra Polis jej dokonca v marci zaznamenala iba 3,8-percentný zisk. Strana ukončila rok hodnotou 5,3 percenta, ktorý jej namerala agentúra Focus, čo nebolo veľmi povzbudivé. To sa už však blížili ďalšie voľby. V marci 2016 však prišlo prekvapenie.

Prognózy, ktoré sa pred voľbami 2016 pomocou prieskumov verejnej mienky vytvárali dojem, že lídrom pravice bude skôr Radoslav Procházka so stranou #Sieť. Tým sa však po voľbách definitívne stala práve SaS, ktorá akoby povstala z popola. Zisk 12,10 percenta bol práve tým faktorom, vďaka ktorému dnes predseda Sulík neustále opakuje, že prieskumom neveria a ako príklad stále používa práve voľby v marci 2016. Strana sa tak stala najsilnejšou opozičnou a celkovo druhou hneď po Smere. Vládu však napokon zostavoval opäť Robert Fico.

Nakopnutie prieskumov

Volebný zisk SaS dohnal pozitívnu energiu aj do prieskumov verejnej mienky a strana sa konečne mohla pýšiť dvojciferným ziskom. V júni 2016 jej dokonca Focus nameral 14,1 percenta a tento trend pokračoval až do konca roka 2017 a nepoľavil ani v roku 2018. Sulík aj v čase po voľbách však pôsobil naďalej ako europoslanec a stranu viedol na predsedníckej stoličke. Strana sa v roku 2018 pohybovala naďalej na úrovni 12 percent.

V roku 2019 sa čoraz viac začala skloňovať obmena predsedu SaS. Na funkciu chcel údajne kandidovať aj podpredseda Ľubomír Galko.
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: TASR/Jakub Kotian, Topky/Vlado Anjel

Obmena predsedníckeho postu a prvé nezhody

Škrípanie začalo v roku 2019. Začalo sa to eurovoľbami 2019, keď do europarlamentu odišla podpredsedníčka Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá bola zároveň podpredsedníčkou NR SR. Začalo sa rozprávať o tom, kto ju má nahradiť. Spomínali sa vtedy Ľubomír Galko a Jana Kiššová. Povedala to vtedy predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová a dodala, že je to logické aj vzhľadom na ich stranícku funkciu a počet preferenčných krúžkov.

Galka však neskôr na tento post nezvolili. Sulík v júni 2019 dokonca ponúkal aj svoje miesto bývalému zakladateľovi a prezidentskému kandidátovi Robertovi Mistríkovi, ktorý ho napokon neprijal"Robert Mistrík dostal ponuku a rozhodol sa ju z osobných dôvodov neprijať," povedal Sulík.

Dovtedy sa post predsedu mal riešiť na riadnom sneme, ktorý mal byť v roku 2020 po voľbách. Sulík mal v spomínanom roku kandidovať na post predsedu strany, podpredseda SaS Ľubomír Galko to však vtedy povedať nevedel. „Budem k dispozícii, ak by členovia mali pocit, že mám SaS viesť ďalšie funkčné obdobie,“ povedal Sulík. „Neviem teraz odpovedať na túto otázku,“ povedal Galko s tým, že ak sa rozhodne kandidovať, tak sa to dozvie najbližšie stranícke okolie a až potom médiá. „Dnes to ani nevylučujem a ani nepotvrdzujem,“ dodal vtedy Galko.

Medzičasom sa Lucia Ďuriš Nicholsonová rozhodla, že si po zvolení do europarlamentu pozastaví členstvo v SaS, čo mnohých prekvapilo. "Neodchádzam zo SaS. Dala som žiadosť o pozastavenie členstva, ktorú zatiaľ republiková rada neschválila. Považujem to za interný problém, ktorý nechcem rozmazávať," reagovala vtedy europoslankyňa.


Boj v SaS! Nicholsonová je na odchode zo strany: Šok na republikovej rade, Sulík nepomohol


Pozastavenie členstva mnohých prekvapilo
Takto vyzerá Lucia Ďuriš
Zdroj: archív Lucie Ďuriš Nicholsonovej

Strana sa v máji 2019 ešte držala na hodnote 13,1 percenta podľa agentúry AKO. Už však nebola lídrom opozície, keďže túto štafetu prebrala nová koalícia PS/Spolu so ziskom 14,4 percenta. SaSka však ešte stále mala dvojciferný zisk. Prichádza však jún 2019 a s ním ďalší prieskum preferencií od agentúry Polis, ktorý stranu posadil naspäť na jednociferného koňa so ziskom 8,5 percenta.

Zlom prišiel v auguste, keď sa Richard Sulík rozhodol zvolať mimoriadny snem na 7. septembra vo Zvolene. „Je dôležité, aby sa členovia mohli demokraticky vyjadriť, a preto som sa rozhodol zvolať mimoriadny kongres, ktorý bude 7. septembra,” povedal vtedy pre Aktuality.sk Sulík a týmto snemom si chcel potvrdiť pozíciu predsedu. Na tieto informácie reagoval pomerne prekvapený podpredseda Ľubomír Galko  „Myslel som si, že to, že Richard Sulík bude predseda strany do júna 2020, teda dovtedy, kým mu vyprší mandát, a zároveň povedie stranu vo februári 2020 do volieb ako líder, máme uzavreté,“ uviedol.

Medzičasom prišla agentúra Focus s ďalším prieskumom. Strana dostala 9. augusta preferencie rovných 7 percent spolu s národniarmi, čo predstavovalo ďalší pokles. Zvolanie snemu sa nepáčilo ani ďalším členom SaS. „Mimoriadny kongres považujem v tomto predvolebnom čase za mimoriadne nevhodný nápad. Len ťažko sa dá porozumieť tomu, z akého dôvodu bol zvolaný. Podľa stanov by mali mimoriadnemu kongresu predchádzať mimoriadne okolnosti. Takéto udalosti nikto z nás neeviduje,” uviedla vtedy predsedníčka parlamentného poslaneckého klubu SaS Natália Blahová.

Niektorí členovia boli zo zvolania mimoriadneho kongresu prekvapení
Jozef Rajtár, Natália Blahová,
Zdroj: Vlado Anjel, Topky/Maarty

Svoj nesúhlas neskrývala ani dlhoročná členk SaS Jana Kiššová. „Miesto toho, aby sme sa sústredili na čo najlepší výsledok vo voľbách a dali voličom istotu, že sme skúsená a zodpovedná strana schopná prevziať zodpovednosť, zneistíme našich voličov a vyšleme von práve opačné a zmätočné signály, pretože každý pochopí, aká má byť pointa tohto mimoriadneho kongresu. A to teda nie je "nič moc",” napísala Kiššová na sociálnej sieti.

List, ktorý zmenil všetko

Na verejnosť sa v tom čase navyše dostáva list, ktorý mal byť zrejme len vnútrostraníckou záležitosťou. „Sme nútení skonštatovať, že jeho (Sulíkova, pozn. red.) schopnosť zohľadňovať iné záujmy ako tie vlastné, sa blíži k nule. Jeho konanie v nás zabíja dôveru k nemu a ušľachtilosti cieľov, ktoré sleduje,“ píše sa v liste, pod ktorým sú podpísaní viacerí skalní členovia ako Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Natália Blahová, Jozef Rajtár a ďalší.

Kongres SaS vo Zvolene
Mimoriadny kongres strany Sloboda
Zdroj: SITA/Jakub Julény

Sulík zatiaľ na kongrese vo Zvolene potvrdil funkciu predsedu strany a získal 135 hlasov zo 141 odovzdaných volebných lístkov. Na kongrese sa však nezúčastnili podpredsedovia SaS Ľubomír Galko, Jana Kiššová, predsedníčka poslaneckého klubu Natália Blahová či poslanci NR SR za SaS Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda a Radoslav Pavelka. Do Zvolena nakoniec neprišli ani poslanci Miroslav Ivan, Renáta Kaščáková a Peter Osuský.

Akoby toho nebolo málo, v strane vzniká platforma Demokratické jadro SaS, ktoré založili práve ľudia okolo Ľubomíra Galka, čim vyjadrovali nesúhlas s tým, ako prebieha politika v strane. Išlo teda o názorovú platformu. Členovia strany tak vyjadrili svoj nesúhlas so spôsobom, akým bol mimoriadny kongres vo Zvolene zvolaný. Podľa platformy Demokratické jadro SaS sa tretina členov na kongrese nezúčastnila, preto tvrdia, že Sulík nemá silný mandát a ten mu uplynie v riadnom období v júni na budúci rok.

„Chceme demonštrovať svoj nesúhlas s tým, ako bol zvolaný kongres, aj s jeho obsahom. Od zvolania kongresu sme neustále konfrontovaní členmi, ale aj voličmi s otázkou, či sme stále tou saskou, ktorá sa hlási k zdravému rozumu a zodpovednosti za štát. Či teraz, pol roka pred mimoriadne dôležitými voľbami, keď sa bude rozhodovať o budúcnosti Slovenska, je pre nás stolička riadne zvoleného predsedu tým najdôležitejším problémom, či už našej strany, alebo celej spoločnosti. Ja jasne hovorím - nie je,“ povedala Jana Kiššová na tlačovej besede.

V prieskumoch je medzitým stále napätá atmosféra, ktorá sa odzrkadlila na 5,5-percentnom zisku. Tieto dáta pochádzali z agentúry MVK zo 4. septembra tohto roku. Polis jej v polovici septembra podľa najaktuálnejšieho prieskumu nameral 7,2-percentnú podporu.

Sulík buchol po stole

Po viacerých zákulisných rečiach a výslednej neúčasti vzbúrencov na mimoriadny kongres situácia eskalovala až do maximálnej možnej miery. Predseda Richard Sulík zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej spomínaných vzbúrencov vyzval k politickej zodpovednosti a viac-menej vylúčil prítomnosť "galkovcov" na kandidátke pred voľbami 2020. Viacerí to pochopili tak, že by mali zo strany vystúpiť. „Predstavujú extrémne riziko, že po voľbách odídu zo strany SaS, z poslaneckého klubu SaS,“ vyhlásil na adresu poslancov Sulík.


Zemetrasenie v SaS: Sulík upratuje v strane, z kandidátky vyhodil ďalšie známe mená


Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

„Na kandidátke, ktorú navrhne Richard Sulík, nebudeme, a potom sa môžu členovia na kongrese rozhodnúť, za čo budú a nebudú hlasovať,“ skonštatoval Jozef Rajtár, ktorý je tiež v tábore mimo Sulíka. On sám chce byť na jednej kandidátke s Richardom Sulíkom. Rovnaký názor zastáva aj Galko. „Členovia môžu spôsobiť pat alebo nejaký iný mechanizmus a snažiť sa prinútiť dve strany sa dohodnúť,“ načrtol Rajtár možné riešenie situácie v strane.

V otvorenom rozhovore pre Topky situáciu tiež okomentoval jeden z bývalých členov strany Ľudovít Jurčík. Aj podľa neho bol Ľubomír Galko intrigán (tak ako pre ďalšieho bývalého člena Daniela Krajcera, ktorý to potvrdil pre Glob.sk) a vždy myslel iba na seba.

Po tlačovej konferencii Sulík ešte stihol zverejniť tento status
Vzostupy a pády SaSky:
Zdroj: Facebook/Richard Sulík


Najnovší prieskum posilňuje Smer a kotlebovcov, najviac však vyrástol Kiska


Za zmienku stojí aj to, že Lucia Ďuriš Nicholsonová sa po pozastavení členstva toto rozhodla opäť obnoviť a zjavne bude figurovať aj na kandidátnej listine SaS. Je predčasné polemizovať o tom, aký vplyv budú mať čistky v SaS na prieskumy verejnej mienky a na priame voľby v roku 2020, no je čoraz viac pravdepodobnejšie, že spomínaní nespokojní poslanci SaS sa zrejme na kandidátke strany neocitnú a ich ďalšie pôsobenie zostáva otázkou.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/msz

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články