BRATISLAVA - Kolotoč udalostí, ktorý už dôverne poznáme z histórie, sa môže roztočiť opäť. Reč je o tom, čo sa aktuálne deje v koaličnom Hlase-SD. Kritickí poslanci okolo Samuela Migaľa rozbiehajú samostatnú akciu vycestovania do Kyjeva a nekončia len pri tom. Ich nespokojnosť je tiež s tým, kto stojí na čele parlamentného klubu Hlasu a samotný Migaľ sa už neobjavuje ani na jeho poradách. Medzitým sa objavili správy aj o istom zoskupení "Hlas rozumu", ktoré sa podobá na vznik platformy a tie u nás mávajú spravidlá rovnaký koniec. Migaľovci sa ale najnovšie chcú urýchlene stretnúť s predsedom Hlasu.
Nespokojnosť s fungovaním koalície u poslanca Migaľa nastalo už skoršími konfliktami medzi ním a predsedom SNS, Andrejom Dankom. Názorovo ich rozdelil príspevok na netradičné športy či iné záležitosti. V tomto kontexte treba priznať, že Danko neskrýval svoju názorovú rozdielnosť už voči terajšiemu prezidentovi, Petrovi Pellegrinimu, ktorý stranu až do májových volieb viedol. Migaľ viackrát uviedol, že sa stotožňuje skôr s Pellegriniho víziou vedenia strany.
archívne video
Pellegriniho odchodom sa však skomplikovalo viacero záležitostí a zosilneli aj kritické hlasy priamo v koalícii. Jedným z najvýraznejších kritikov bol nepochybne Migaľ, ktorý už začal byť nespokojný aj s tým, ako funguje poslanecký klub. "Nevidím dôvod, prečo chodiť desať minút pred hlasovaním vypočuť si, ako bude predseda klubu dvíhať palec a ako budeme my stláčať gombík. Buď budeme o zákonoch diskutovať, alebo nebudeme chodiť na klub," povedal ešte pred koncom roka Migaľ pre Hospodárske noviny.
To bol zároveň moment, kedy sa "migaľovci" rozhodli trvať na výmene čelného predstaviteľa klubu Hlasu-SD, ktorým je momentálne poslanec Robert Puci. Dokonca sa objavili informácie o takom odštiepení štvorice poslancov, že za nich komunikuje zvláštny hovorca cez samostatnú e-mailovú adresu. Predbežný názov zoskupenia znel Hlas rozumu. História slovenskej politiky podobné dianie už zažila viackrát.
Platforma, následný mylný dojem a cesta do Kyjeva
Aj keď migaľovci zatiaľ ešte otvorene nedeklarovali vznik "platformy", vopred si môžeme pripomenúť, čo takéto odštiepenia priniesli predsedom strán v minulosti. Záver bol totiž takmer vždy rovnaký - odchod zo strany. Migaľ neskôr sám odmietol, že by išlo o platformu a pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky dodali, že išlo o "omyl". "Mylný dojem možno vznikol z toho, že môj asistent poslal e-mail z domény, ktorú mám zaregistrovanú od jesene a doteraz som pre ňu nemal iné využitie," nechal sa počuť Migaľ.
To však nič nemení na tom, že už niekoľko týždňov vystupuje proti dianiu v koalícii mimoriadne kriticky a najnovšie sa stala veľkou témou aj cesta koaličných poslancov do Moskvy. Na tú Migaľovci reagujú vlastnou "sólo" cestou do Kyjeva, kde sa chcú "pokúsiť zachrániť medzinárodnú reputáciu Slovenska". Na tú dokonca cestujú s predstaviteľkou opozičného Progresívneho Slovenska, Beátou Jurík. "Politika na štyri svetové strany sa nerobí tak, že jeden deň ideme do Moskvy, druhý do Vietnamu, tretí zas do Moskvy a štvrtý už ani neviem, či by si naši kolegovia vybrali Severnú Kóreu, alebo Lukašenkovo Bielorusko," napísal v nedeľu 12. januára Migaľ.
Migaľovci chcú urýchlené rokovanie so Šutajom Eštokom
Aj keď má minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok momentálne práce viac než dosť, migaľovci veľa priestoru na vyčkávanie nedávajú a chcú urýchlené stretnutie. "Žiadame urýchlené rokovanie s Matúšom Šutajom Eštokom a navrhujeme termín v utorok 21. januára 2025, aby sa riešila nestabilita poslaneckého klubu Hlas – sociálna demokracia. Naším cieľom je, aby sa situácia stabilizovala najneskôr do začiatku najbližšej riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne v utorok 4. februára 2025," reagovali cez víkend migaľovci z "Hlasu rozumu" cez svojho tlačového hovorcu.
Migaľovi a jeho súputníkom prekáža, že dodnes vraj neboli naplnené viaceré sľuby a dohodnuté body. Žiadna ďalšia diskusia vraj neprebehla. "Dokonca sme sa stretli aj s viacerými neštandardnými odkazmi od tretích strán, ktoré momentálne nebudeme verejne komentovať," prekvapili reprezentanti rebelujúceho tábora Hlasu.
Minister a predseda strany na ich výzvy reagoval tým, že na nadchádzajúcom kongrese bude každý člen strany mať priestor na vyjadrenie svojho názoru. Hodnoty strany sú podľa neho ukotvené v plánoch na rok 2025 a zameriavajú sa na zlepšovanie života všetkých generácií Slovákov. "Sľúbili sme to ľuďom pri vzniku strany, a teraz je čas garantovať im jednotu, pokoj a stabilitu, ktoré sú v týchto ťažkých časoch nevyhnutné," dodal predseda Hlasu.
O predčasných voľbách už hovorí aj premiér
O tom, že spory sú v radoch koalície čoraz silnejšie vie zrejme aj samotný premiér, ktorý vo vysielaní TA3 pripustil dokonca možnosť predčasných volieb. "Prečo by som mal ja, ako predseda stabilnej koaličnej strany, platiť cenu za to, že koalícia nie je schopná v parlamente presadzovať zákony? Buď si povieme, nejde to, budú predčasné parlamentné voľby alebo nastane rekonštrukcia vlády," vyjadril sa v nedeľu 12. januára premiér s tým, že prípadné spory si musia medzi sebou vyriešiť Hlas-SD a SNS.
Predseda vlády mal dokonca na koaličnej rade vyrieknuť slová, že koalície "ide do pekla". Tým myslel problémy, ktoré sa v parlamente odohrali pri prvotnom neschválení niektorých zákonov. Za niektoré mohli huliakovci, ale aj rebeli z Hlasu.
Pohľad do minulosti a platformy, ktoré vznikli
Samotný vznik platforiem pre dotyčné strany nemusí byť príjemná správa. Svedčí o tom aj dianie v minulosti. Za 30 rokov existencie Slovenskej republiky ich bolo hneď niekoľko a takmer všetky mali veľmi podobný záverečný osud – koniec poslancov v konkrétnej strane. V súčasnosti by však išlo o veľký problém, keďže vládna koalícia si už viac nemôže dovoliť ďalšiu stratu čo i len jedného poslanca. Funguje totiž s najtesnejšou možnou väčšinou - 76 hlasov.
"Platformy u nás nemajú dlhú životnosť. Prakticky sú určitým obdobím, kedy sa z nejakej strany odchádza, len sa to nechce urobiť za pár dní. Historická skúsenosť slovenských politických strán však hovorí, že platformy v pôvodných stranách sú základom pre vznik ďalších. Vznik nových a zánik starých strán je u nás súčasťou politickej kultúry a Hlas má po odchode Petra Pellegriniho všetky predpoklady, aby na túto tradíciu nadviazal," povedal pre Topky politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík.
"Väčšinou sú súčasťou platforiem rebeli, ktorí sa dostali do sporu s vlastnou politickou stranou pre ambície, neplnenie programu, ktorí by sa radi presadili a podobne. Zvyčajne sa platforma časom zmení na vlastný politický projekt. Takže buď rebeli stranu dobrovoľne opúšťajú alebo sú z nej vylúčení," myslí si zas ďalší politológ z Prešovskej univerzity, Michal Cirner.
Občiansko-demokratická platforma v OĽaNO
Na to, ako to dopadlo, nemusíme ísť v čase ani tak ďaleko do minulosti. Skúsenosti s platformou vo vládnom OĽaNO má aj expremiér a predseda hnutia (dnes už Slovensko, pozn. red.) Igor Matovič. Toho po dvoch rokoch vládnutia opustilo desať členov takzvanej občiansko-demokratickej platformy. Do platformy tiež patril vtedajší šéf envirorezortu, Ján Budaj a odchod poslancov avizoval vtedy poslanec Kristián Čekovský. Spomínaná platforma mala rozdielne pohľady na niektoré hodnotové otázky, ako zvyšok klubu matovičovcov.
Podmanického platforma hodnotovej politiky
Ešte v čase začínajúcej pandémie bolo okrem diania v zdravotníctve horúco aj na parlamentnej pôde. Bodom zlomu sa stala iniciatíva poslancov Smeru Jána Podmanického a Mariána Kéryho v roku 2020. Vtedy ohlásili vznik platformy hodnotovej politiky s vtedajším opozičným predstaviteľom, Tomášom Tarabom. Tu to s odchodmi zo Smeru nebolo až také jednoznačné, no Podmanický po kritike a výčitkách zo strany nakoniec oznámil odchod. Avšak, Kéry v strane ostal.
Podmanického pôsobenie mimo klubu Smeru vydržalo len niekoľko mesiacov a za nejaký čas sa doňho vrátil, čo predstavuje jednu z mála výnimiek v rámci histórie platforiem. V súčasnosti je tiež poslancom za Smer.
Búrlivé dianie v strane #Sieť a platforma, ako reakcia na Procházkovo vedenie
Krátko po parlamentných voľbách v roku 2016 to mala veľmi komplikované aj strana #Sieť, ktorá sa na veľké prekvapenie jej niektorých členov pridala do koalície so Smerom, SNS a Mostom-Híd. To spôsobilo, že sa v marci po voľbách okamžite odtrhlo takmer 200 členov strany vrátane Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej či Simony Petrík.
Tým sa to však nekončilo, pretože v júni toho istého roka pätica poslancov deklarovala nedôveru jej predsedovi Radoslavovi Procházkovi a založili si platformu za zodpovednú politiku. Vtedy išlo o odchod týchto piatich poslancov: Martin Fedor, Andrej Hrnčiar, Katarína Cséfalvayová, Eduard Adamčík a Igor Janckulík.
Demokratické jadro v SaS
Ikonickým bolo aj dianie v roku 2019, kedy zažívala komplikácie aj Sloboda a Solidarita pod vedením Richarda Sulíka. Po nezhodách s názorom predsedníctva sa v strane vytvorilo takzvané Demokratické jadro. Išlo o platformu, ktorá pozostávala z takých politických mien ako Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Natália Blahová či Jana Kiššová.
Ako to už býva zvykom, aj predstavitelia tejto platformy zo strany SaS odišli. Nominačný kongres totiž na jeseň 2019 rozhodol, že nebudú súčasťou kandidačnej listiny do parlamentných volieb 2020. Ľudia okolo Galka sa na kandidátku nedostali a do parlamentu kandidovali pod Demokratickou stranou. Tá sa do parlamentu nedostala. Viacerí členovia tejto platformy sa už aktívnej politike naplno nevenujú, no aspoň zmienený Galko je dnes členom strany Demokrati, kde je dokonca podpredsedom.
Liberáli si pamätajú ešte jednu platformu
Demokratické jadro však nebolo jediným príkladom, kedy sa v SaS vytvárali platformy. Bolo tomu tak aj o šesť rokov skôr, kedy sa proti sebe v boji o predsednícke kreslo stretli Richard Sulík a Jozef Kollár. Druhý menovaný vo voľbe post predsedu neobhájil a názorové nezhody viedli až k tomu, že spolu s Kollárom odišli zo strany aj také kádre ako Juraj Miškov či Daniel Krajcer. Založili si vtedy platformu Liberálna dohoda, ktorá mala fungovať aj ako občianske združenie.
Dva tábory v strane ANO
Platforma je známa aj z druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá nepriamo vyústila až do vládnej krízy. Išlo o rozkol v koaličnej strane ANO Pavla Ruska. Základom tohto sporu bola kauza "Zmenky", ktorá sa úzko dotýkala samotného Ruska. Vyplynuli podozrenia, že ešte z čias ministrovania si mal požičať 100 miliónov slovenských korún od podnikateľa, ktorý pracoval v jeho rezorte. Predstavitelia strany ako Ľubomír Lintner či Jirko Malchárek začali žiadať Ruskovo odstúpenie. Rusko demisiu odmietol, čo spôsobilo vládnu krízu a takmer nefunkčný parlament.
Kritici Pavla Ruska preto v auguste 2005 založili v strane názorovú platformu. Platformisti vtedy odmietli, aby jediným kritériom k "čomukoľvek" v ANO bola osobná lojalita k predsedovi. Členovia platformy boli aj Rudolf Zajac, Imrich Hamarčák, Anton Danko, Stanislav Kropilák, Ján Drgonec, Rudolf Chmel, Jirko Malchárek, Jozef Heriban, František Tóth a Peter Biroš.