BRATISLAVA – Hlas-SD má pred sebou jeden z najzlomovejších momentov svojej relatívne krátkej histórie. Strana si 1. júna musí zvoliť nového predsedu. Doterajší šéf a otec zakladateľ Peter Pellegrini po zvolení do funkcie prezidenta končí a pozastavuje si aj členstvo. Vystriedať by ho mal Matúš Šutaj Eštok, ktorého na post navrhne predsedníctvo. Minulosť nám však viackrát ukázala, že mnoho strán stálo a aj padalo práve na osobe predsedu – zakladateľa. Bude Hlas-SD výnimkou a čo môžeme čakať od nového šéfa?
archívne video
Strana, ktorá je aktuálne druhým najsilnejším koaličným aktérom, vznikla v roku 2020. Jej základy položil Peter Pellegrini a poslanci, ktorí odišli zo strany Smer, pretože chceli veci robiť inak, ako ich alma mater. Od začiatku sa strana profilovala ako sociálno-demokratická sila, hlas „pracujúcich, slabších, chorých, všetkých, ktorí potrebujú pomoc.“ V prieskumoch sa jej začalo rýchlo dariť. Tri roky po svojom vzniku sa po parlamentných voľbách v septembri 2023 stala súčasťou vládnej trojky, sily spojila s SNS a paradoxne práve so Smerom. Na základe koaličnej zmluvy obsadili vo vláde sedem postov a k tomu im pripadla aj pozícia predsedu parlamentu, ktorým sa stal predseda strany Peter Pellegrini.
Potom však prišlo zlomové a pre mnohých prekvapivé rozhodnutie, keď Pellegrini začiatkom roka oznámil, že bude kandidovať na prezidenta. V momente, keď bol v druhom kole 6. apríla zvolený do funkcie hlavy štátu, bolo jasné, že Hlas-SD čaká najväčšia zmena od jeho vzniku. Strana musela nájsť nového predsedu. Na začiatku sa skloňovalo viacero mien. Hovorilo sa o ministerke hospodárstva Denise Sakovej a ministrovi práce Erikovi Tomášovi. Padlo však aj meno ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Vyštudovaný právnik v minulosti pôsobil ako Pellegriniho poradca v čase, keď ten bol podpredsedom vlády pre investície. Keď sa Pellegrini stal v roku 2018 premiérom, zo Šutaja Eštoka urobil vedúceho Úradu vlády SR. Šutaj Eštok bol následne vo voľbách 2020 zvolený za poslanca NR SR za Smer-SD. Na kandidátke bol pritom vysoko – patrilo mu 10. miesto. Po krátkom čase dal však Smeru zbohom a spolu s Petrom Pellegrinim založil Hlas-SD. Po voľbách 2023 dostal v novej vláde na starosti jeden z najdôležitejších rezortov – vnútro. Okrem toho je tiež generálnym manažérom Hlasu. Teraz stojí pred ďalším zlomovým krokom v politickej kariére. Predsedníctvo strany ho na sobotňajšom sneme v Košiciach navrhne na post predsedu. Podporuje ho aj samotný Pellegrini.
Šutaj Eštok to nebude mať ľahké
V minulosti sme už niekoľkokrát videli, ako zmena lídra zamávala stabilitou a podporou politickej strany a to aj napriek tomu, že táto mala svoje štruktúry, známe tváre a jasné smerovanie. Vynárajú sa preto otázky, či strana Hlas-SD prežije odchod svojho zakladateľa. „Peter Pellegrini bol dôvod, prečo vznikol Hlas, ostatní sa len snažili zviesť pri jeho popularite, “ myslí si v tejto súvislosti politológ Radoslav Štefančík. Strana stála podľa neho práve na Pellegriniho osobe a ostatní „sú len štatisti.“
Na to, aby strana Hlas-SD neskončila podobne ako iné subjekty, ktoré po odchode zakladateľa a predsedu v jednej osobne čakal zostup, by Matúš Šutaj Eštok musel byť podobný Petrovi Pellegrinimu. „On sa však viac podobá na Roberta Fica ako na Petra Pellegriniho. Ak bude rovnako agresívny ako doteraz, bude častejšie na stole otázka, načo vlastne existujú dve strany, ktorých lídri si nekonkurujú, ale vzájomne sa dopĺňajú,“ myslí si Štefančík. Na druhej strane by ho však prekvapilo, ak by strana navrhla na post niekoho iného. „Matúš Šutaj Eštok je najvýraznejšou tvárou Hlasu, často je na očiach, zrejme má aj najväčšiu mieru poznateľnosti spomedzi ostatných členov Hlasu. Jeho skutočný problém môže byť v tom, že jeho spôsob komunikácie je ťažšie odlíšiteľný od členov Smeru,“ uviedol. Pripomenul tiež, že Pellegrini bol tým, čo spájal – či už v rámci strany, alebo aj v súčasnej koalícii. Na rozdiel od neho je Matúš Šutaj Eštok agresívny. „Preto bude skôr rozdeľovať, ako spájať,“ myslí si.
Prežije Hlas-SD súčasné volebné obdobie
Výhodou pre Hlas-SD môže byť to, že k zmene predsedu prichádza krátko po voľbách a ak nepríde k pádu vlády a predčasným voľbám, tie riadne budú až v roku 2027. „Dlhší čas k voľbám môže byť pre nového predsedu aj výhoda. Voliči dostanú viac času na hľadanie spoločných vlastností bývalého a budúceho predsedu. Budú mať čas porovnávať politiku Smeru a Hlasu a ak ich nový predseda presvedčí, že Hlas je hodnotovo predsa len iná strana, ako Smer, dlhší čas môže byť výhodou,“ myslí si Štefančík.
„Otázne zostáva, či ku koncu volebného obdobia, v čase blížiacich sa volieb, nebudú niektorí súčasní straníci Hlasu prechádzať späť do Smeru, keďže Smer bude mať väčšiu šancu na úspech vo voľbách. Ale až časom sa ukáže, či sa Smer s Hlasom spoja, alebo budú hrať tú starú známu a osvedčenú hru na dobrého a zlého policajta. Smer by mohol takto oslovovať radikálnejších voličov, ktorí by inak volili krajnú pravicu a Hlas bude za chrumkavých ľavičiarov s výraznejšími sympatiami s Bruselom. Hoci s Matúšom Šutajom Eštokom na čele si celkom dobre zvládnutú hru na dobrého a zlého neviem predstaviť,“ zamýšľa sa.
„Strana bola založená, aby sa naplnili premiérske ambície Petra Pellegriniho. Keďže tie nevyšli a Peter Pellegrini sa stal prezidentom, strana je kandidátom na postupný zánik. Aj Denisa Saková, aj Richard Raši, prípadne Tomáš Drucker či Michal Kaliňák by mohli pripadať do úvahy, nikto z nich však nie je natoľko mocensky silný, ako práve Matúš Šutaj Eštok. Na Slovensku ale býva zvykom, že keď odíde otec zakladateľ, strana spravidla zanikne. Existuje síce niekoľko výnimiek, tie však len potvrdzujú toto pravidlo. Ak si Hlas zvolí na čelo Matúša Šutaja-Eštoka, nebude dôvod na existenciu dvoch podobných strán. Jedine, že by ich hlavnou úlohou bolo byť po ruke Smeru v prípade, ak bude potrebovať niekoho na zostavenie vlády. Presne tak, ako to bolo po ostatných voľbách,“ myslí si.
