Sobota2. marec 2024, meniny má Anežka, zajtra Bohumil, Bohumila

Zvyšovanie daní a poplatkov! Samosprávam chýbajú peniaze, chcú ich v roku 2024 vytiahnuť od ľudí

Ilustračné foto Zobraziť galériu (3)
Ilustračné foto (Zdroj: TASR/Roman Hanc, Topky/Maarty)

BRATISLAVA - Od budúceho roka chcú mestá a obce zvyšovať daň z nehnuteľností či iné poplatky, aby vykryli chýbajúce milióny vo svojich rozpočtoch. Pozornosť sa upriamuje na dve najväčšie mestá Slovenska. Mestskí poslanci v Košiciach ani na druhý pokus primátorovi Polačekovi neodsúhlasili zvýšenie daní a poplatkov. V hlavnom meste sa o tom rozhodne na decembrovom mestskom zastupiteľstve už o pár dní. Prejde primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi jeho návrh zvýšenia v bratislavskom zastupiteľstve?

Viaceré samosprávy už počas roka avizovali, že pre výpadky z rozpočtu a vysokej inflácií budú musieť zvyšovať daň z nehnuteľností a iné mestské poplatky. V metropole východu pred pár dňami ani na druhý pokus neprešiel návrh na zvyšovanie daní z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad. Primátor Košíc navrhoval stopercentné zvýšenie dane z pozemkov (okrem orných pôd a lesných hospodárstiev). O 40 až 50 percent chcel zvýšiť sadzbu dane na rodinné domy a iné stavby. Priplatiť si o 50 percent mali aj majitelia bytov a nebytových priestorov. V Košiciach mestskí poslanci odsúhlasili len zvýšenie poplatku za mestské detské jasle a užívanie verejného priestranstva. Šéf košickej radnice sa nevzdáva a s poslancami chce ešte rokovať.

Archívne video:

Fico hovorí o potrebe dofinancovať samosprávy (Zdroj: TASR/Martina Kriková)

Košickí mestskí poslanci, ktorí odmietli primátorove návrhy tvrdia, že sa nebránia zvyšovaniu daní a uvedomujú si infláciu, no poukazujú na fakt, že ak sa zvýši viacero poplatkov naraz, nízkopríjmové skupiny takúto záťaž nemusia zvládať. Predseda Košického klubu Ladislav Lörinc okrem toho tvrdí, že je potrebné hovoriť aj o úsporách a efektívnom riadení projektov na košickom magistráte.

Aká je situácia v Bratislave?!

V polovici novembra primátor Matúš Vallo s niektorými starostami oznámil, že od januára budúceho roka chce zvyšovať daň z nehnuteľností o 35 až 50 percent a poplatok za komunálny odpad o 30 percent. Povedal, že ide o spoločný návrh mesta a mestských častí. Na spoločnej tlačovke chýbali viacerí starostovia. Piatim z nich zo SOM Slovensko (Dúbravka, Devín, Čunovo, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica) vadilo,  že návrh neprešiel štandardným procesom ako to býva pri iných VZN a chýbala diskusia. „O návrhu neboli informovaní ani obyvatelia či podnikateľské subjekty, ktorých sa to bezprostredne týka,“ reagoval po vyhlásení Valla starosta Dúbravky Martin Zaťovič. Ten vyhlásenie poskytol v mene všetkých starostov za SOM Slovensko. Pred verejným vystúpením starostovia požadovali od magistrátu konkrétne úspory a šetrenia na strane magistrátu. Očakávali, že magistrát bude ambicióznejší a siahne viac na bežné výdavky. „Ďalším problémom je neriešenie dane z príjmu fyzických osôb a rozdelenie peňazí do mestských častí na škôlkárov. Zvyšuje sa tak priepasť medzi mestskými časťami, ktorá sa pohybuje od 304 eur po 516 eur. Niektoré mestské časti prepadnú o päť či šesť pozícií nižšie. A teda najchudobnejšou mestskou časťou z pohľadu dane na obyvateľa v priemere bude napríklad aj naša mestská časť Dúbravka,“ vysvetlil mestský poslanec Juraj Káčer.  Poslanci z klubu SOM Slovensko sa až po diskusii na mestskom zastupiteľstve rozhodnú, či návrh zvyšovania daní o 35 pre fyzické osoby a o 50 percent pre podnikateľov podporia.

Zastavenie obnovy vozového parku a úspora na energiách...

Podľa primátora Valla je zvyšovanie daní a poplatku nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života obyvateľov v meste. Magistrát tvrdí, že aj on šetrí. Zrušili „desiatky pracovných pozícií, o 15 percent znížili spotrebu energií vo svojich budovách a prevádzkach, zastavili obnovu vozového parku magistrátu a znížili tiež plánované výdavky na rekonštrukciu mestských budov, čím spolu ušetril 2,5 milióna eur v roku 2023 a na zrušených pracovných pozíciách ušetria ďalších 2,2 milióna eur v roku 2024“. Na bratislavskom magistráte podľa hovorcu v októbri pracovalo 886 zamestnancov.

Zvyšovanie daní a poplatkov!
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Ján Zemiar)

Bratislava poukazuje, že napriek úsporným opatreniam nebolo možné vyhnúť sa ani kráteniu financovania niektorých služieb a projektov. Len na opravy ciest a chodníkov, obnovu športovísk, opravy a údržby mestských bytov aj verejných priestorov mesto zoškrtalo takmer 20 miliónov eur.

Ako dôvody zvýšenia dane z nehnuteľností primátor obhajoval „chaotickým obmedzovaním príjmov samospráv predchádzajúcimi vládami, vysokou infláciou a ekonomickými prognózami, ktoré oproti schváleným rozpočtom samospráv na roky 2023-2025 predpokladajú nižšie výnosy z ich hlavného príjmu, ktorým je podielová daň z príjmov fyzických osôb. Ten by mal byť v prípade Bratislavy v roku 2024 nižší o 11 - 16 miliónov eur oproti daňovej prognóze ministerstva financií z februára 2023, na základe ktorej bol zostavený rozpočet mesta“.

Petržalka má problém

Najviac obyvateľov žije v Petržalke (113 215). Jej starosta Ján Hrčka je presvedčený, že zdvíhanie daní z nehnuteľností je nevyhnutný krok a netýka sa len Bratislavy. A to vzhľadom na rozhodnutia minulých vlád, keď samosprávam chýbajú peniaze. Akékoľvek zvyšovanie poplatkov je podľa neho vždy nepopulárnym krokom, ale treba si porovnať aj ceny v zahraničí. A tie sú podstatne vyššie. „V princípe nemám problém so zdvíhaním dane z nehnuteľností. To, s čím mám problém je spôsob, akým sa s týmito verejnými zdrojmi narába. Spolu s väčšinou petržalských poslancov nesúhlasím s pripravovanou a magistrátom navrhovanou zmenou štatútu, ktorá prerozdeľuje medzi mesto a mestské časti aj najdôležitejšiu zložku financovania Bratislavy, teda podielové dane štátu. Toto financovanie je roky nastavené nespravodlivo a Petržalka kvôli tomu prichádza o stovky tisíce eur ročne,“ reagoval Hrčka. Rovnako ani on a ani petržalské zastupiteľstvo nesúhlasia s navrhovaným prerozdelením výnosov z parkovacej politiky magistrátu PAAS, ktorá by opäť mala ísť na úkor mestských častí, vrátane Petržalky. Preto aj keď považuje zvýšenie dane z nehnuteľností za nevyhnutný krok, z uvedených dôvodov pravdepodobne návrh magistrátu na zvýšenie dane nepodporí.

Ján Hrčka
Zobraziť galériu (3)
Ján Hrčka  (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Ostatní starostovia chápu, že zvyšovanie daní je nepopulárny krok, ale chýbajú im peniaze, aby mohli financovať svoje škôlky a školy a zabezpečovať svojim obyvateľom štandard poskytovaných služieb.

Zľavy pre seniorov

Najmenej by sa zvyšovanie daní malo dotknúť obyvateľov Lamača. „Ako starosta mestskej časti s najväčším podielom obyvateľov v seniorskom veku som rád, že návrh počíta so zvýšením zľavy pre túto skupinu našich obyvateľov. Zmena dane sa ich tak prakticky nedotkne a pokračujúcou infláciou a rastom miezd a dôchodkov bude reálna hodnota odvedenej dane klesať,“ vyjadril sa starosta Lamača Igor Polakovič.

Bratislava chce zo zvýšenej dane z nehnuteľností a poplatku za komunálny odpad získať 19 miliónov eur pre seba a 19 miliónov eur rozdeliť medzi 17 mestských častí. Pričom najviac peňazí by mal dostať Ružinov, nasleduje Petržalka, Nové Mesto a Staré Mesto. Naopak najmenej peňazí zo sumy 19 miliónov majú dostať Čunovo, Devín, Jarovce a Rusovce. Na presný prepočet stále čakáme od magistrátu, ktorý nám bol sľúbený.

Návrh magistrátu BA na zvýšenie dane z nehnuteľností:

  • Fyzické osoby na domy a byty              +35 %
  • Nebytové priestory                                +50%
  • Nebytové priestory určené na podnikanie +50% 
  • Priemyselné stavby                               +46 %
  • Administratívne stavby                          +46% 
  • Ostatné stavby                                      +46 %
  • Ornú pôdu a vinice                      nárast % sadzby o 10 percentuálnych bodov (hodnota pôdy – sadzba, je daná zákonom)
  • Rekreačné chaty                                   +50 %
  • Trvalé trávnaté porasty               nárast % sadzby o 10 percentuálnych bodov (hodnota pôdy – sadzba, je daná zákonom)
  • Záhrady                                      nárast % sadzby o 20 - 30 percentuálnych bodov (hodnota pôdy – sadzba, je daná zákonom)
  • Lesné pozemky a rybníky            nárast % sadzby o 10 percentuálnych bodov (hodnota pôdy – sadzba, je daná zákonom)
Viac o téme: RozpočetDaneSamosprávy
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu