BRATISLAVA - Na Slovákov sa opäť valí zdražovanie v podobe cien energií v domácnostiach. Potvrdil to samotný Úrad na reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorého šéf Ľubomír Jahnátek to potvrdil na dnešnej tlačovej konferencii.
Slovenské domácnosti si od budúceho roka priplatia za elektrinu aj plyn. Priemerné ceny za dodávku elektriny sa zvýšia o 7,4 % a priemerné ceny za zemný plyn o takmer 4 %. Domácnostiam stúpnu aj ceny za teplo, a to v priemere o takmer 2 %. Ako informoval vo štvrtok na tlačovej besede predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek, za zvyšovaním cien energií je najmä nárast cien komodít na svetových trhoch.
Ceny elektriny
Prezentácia nárastu cien elektriny v jednotlivých častiach Slovenska:
Tarifné skupiny sú rozdelené na D1 (varenie), D2 (ohrievanie) a D3 (kúrenie). Z uvedených údajov vyplýva, že najviac si zrejme priplatia obyvatelia východného Slovenska. Nárasty sa podľa ÚRSO budú odlišovať od tarifnej skupiny a už spomínanej lokality.
Cena elektriny podľa Hospodárskych novín priemerne vzrastie o 7,39 percent. Cena plynu bude priemerne rásť o 3,95 percenta.
Ceny plynu
Prezentácia cien plynu podľa dodávateľov:
„Pri stanovení cien elektriny sme vychádzali z burzovej ceny elektriny za prvý polrok tohto roku, ktorá bola na úrovni takmer 52 eur za megawatthodinu, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o vyše 28 %,“ dodal Jahnátek. Na cenu elektriny mali podľa neho vplyv aj ceny emisných povoleniek, ktoré v prvom polroku tohto roka dosiahli priemernú cenu takmer 24 eur za tonu, čo je medziročný nárast o 96 %.
Domácnosti, ktoré odoberajú elektrinu od najväčšieho dodávateľa elektriny, od spoločnosti ZSE Energia, si po zvýšení cien priplatia mesačne od jedného eura až po 4,7 eura mesačne, podľa toho v akej kategórii odberu sú zaradení. Domácnosti odoberajúce elektrinu od Stredoslovenskej energetiky zaplatia mesačne viac od 40 centov po 4,35 eura. Zákazníci Východoslovenskej energetiky si mesačne priplatia od 1,1 eura do 2,9 eura.
„Keby sme uplatnili všetky požiadavky dodávateľov elektriny, tak by cena pre domácnosti stúpla o takmer 15 %,“ zdôraznil Jahnátek. Malým podnikom, pre ktoré taktiež stanovuje ceny energií ÚRSO, sa ceny elektriny od nového roka zvýšia v priemere o 7,14 %.
O zmenu žiadalo osem subjektov
Pri stanovovaní cien za dodávku zemného plynu počítal regulátor s veľkoobchodnou cenou na úrovni 20,53 eura za megawatthodinu, čo predstavuje medziročný nárast o necelých 9 %. Cena plynu sa tak pre domácnosti od nového roku zvýši v priemere o 4 %. „Napríklad v tarife D2, čo je charakter odberu plynu na varenie a ohrev vody pri priemernej ročnej spotrebe 14 tisíc kilowatthodín, si domácnosti priplatia v rámci celého Slovenska priemerne 60 centov mesačne,“ dodal Jahnátek. Podľa šéfa regulačného úradu, len osem subjektov podalo návrh na zmenu ceny za dodávku plynu. Celkovo však tieto spoločnosti ovládajú 98-percentný podiel na trhu s dodávkami plynu.
O zmenu cien požiadali aj niektoré teplárenské spoločnosti. „Máme spolu 350 regulovaných subjektov, návrh na zmenu podalo len 82 teplárenských spoločností,“ dodal Jahnátek. Ceny za dodávku tepla domácnostiam sa tak zvýšia v priemere o takmer 2 %. „Čo znamená, že náklady domácností na teplo sa v roku 2020, vzhľadom k menšiemu množstvu objednaného tepla, nezmenia," doplnil Jahnátek.
Niektoré domácnosti si priplatia aj za vodné a stočné. To sa v priemere v rámci celého Slovenska zvyšuje o jedno percento. „Pre trojčlennú rodinu znamená nárast výdavkov o 21 centov mesačne,“ konštatoval Jahnátek.
Regulačný úrad zdôrazňuje, že v cenovom rozhodnutí nestanovuje dodávateľom elektriny, plynu, tepla, či vody pevnú cenu, ale maximálnu cenu. „Tú nemôžu prekročiť. Nižšiu cenu v rámci trhovej súťaže však môžu ponúknuť slovenským domácnostiam všetci dodávatelia energií,“ uzavrel Jahnátek.
Kritika opozície
Rastúce ceny energií sa ihneď stali témou, ktorú kritizuje opozícia. „Za vyššie ceny energií môžu do istej miery aj ceny komodít na trhu, avšak v prípade elektriny tvorí komodita menej ako 1/3 z koncovej faktúry. Zvyšok sú poplatky za distribúciu a Ficove politické zásahy, ako je napríklad dotovanie elektriny z domáceho uhlia, na ktoré sme sa v tomto roku poskladali sumou 115 miliónov eur, či skrytá 60 miliónová daň pre štátnu akciovú spoločnosť SEPS. Ľubomír Jahnátek navyše dnes verejne priznal, že nevie, čo s historickým dlhom distribučných spoločností, ktorý pritom vyrobil sám so svojím predchodcom,“ uviedol podpredseda SaS a tímlíder strany pre energetiku Karol Galek.