AARHUS - V snehu a mraze grónskeho ľadového príkrovu boli objavené záhadné obrie vírusy. Zdieľajú ľad s množstvom rias, čo znamená, že je to prvýkrát, čo vedci tieto vírusy – o ktorých vedia pomerne málo – našli v takomto prostredí. Infikovaním mikrorias môžu obrovské vírusy pôsobiť ako istý druh tajnej zbrane pri minimalizácii topenia.
Vírusy nie je možné vidieť voľným okom, ale vedľa bežných vírusov (ktoré merajú 20 až 200 nanometrov) sú pomerne masívne. Obrovské vírusy môžu rásť až do 2,5 mikrometra – to je 2 500 nanometrov – vďaka čomu sú až 125-krát väčšie ako bežné vírusy a väčšie ako väčšina baktérií. Majú tiež obrovské genómy, ktoré obsahujú približne 2,5 milióna párov báz. Predtým sa obrovské vírusy nachádzali v najrôznejších prostrediach vrátane mora, pôdy a dokonca aj u ľudí. Tento najnovší objav však znamená úplne prvý prípad, keď boli nájdené na povrchovom ľade a snehu, ktorý sa hemží mikroriasami.
Tím stojaci za objavom v štúdii publikovanej v časopise Microbiome uviedol, že vírusy by mohli zohrať dôležitú úlohu pri regulácii kvitnutia rias a následne pri ochrane ľadu pred zrýchleným topením. Keď sa arktickým riasam na jar darí, stmavnú veľké časti ľadovej pokrývky, čím sa obmedzí jej schopnosť odrážať slnečné svetlo, čo zase zvýši topenie. Vedci sa však domnievajú, že práve vírusy pôsobia ako prirodzená kontrola rias, a tým chránia ľad.
„O vírusoch toho veľa nevieme, ale myslím si, že by mohli byť užitočné na zmiernenie topenia ľadu spôsobené kvitnutím rias,“ uviedla vo vyhlásení prvá autorka štúdie Laura Periniová z Katedry environmentálnych vied na Aarhuskej univerzite. „Nakoľko sú špecifické a ako efektívne by to bolo, zatiaľ nevieme. Dúfame však, že ich ďalším skúmaním odpovieme na niektoré z týchto otázok,“ dodala. Tím zhromaždil vzorky z rôznych snehových a ľadových biotopov v grónskom ľadovom štíte. Následne ich analyzoval na DNA a hľadal špecifické gény pre markery obrích vírusov. Takmer vo všetkých vzorkách našli sekvencie zodpovedajúce známym obrovským vírusom.
Aby sa ubezpečili, že pochádzajú z aktívnych vírusov a nie dávno mŕtvych mikróbov, výskumníci zo vzoriek extrahovali aj messenger RNA alebo mRNA – jednovláknovú molekulu, ktorá obsahuje pokyny z DNA, ktoré riadia bunky, aby vytvorili proteín. „V celkovej mRNA sekvenovanej zo vzoriek sme našli rovnaké markery ako v celkovej DNA,“ vysvetlila Periniová. „Znamená to, že vírusy žijú a sú aktívne na ľade,“ dodala. Pokiaľ ide o obrovské vírusy, existuje veľa ďalších neznámych, napríklad, či sú schopné niekoho infikovať. „Niektoré z nich môžu infikovať jednobunkové organizmy, zatiaľ čo iné útočia na snehové riasy. Jednoducho si ešte nemôžeme byť istí,“ ozrejmila Periniová.
