Vo vesmíre je možné zaznamenať veľa desivých vecí. Prívlastok "najstrašidelnejšia vesmírna fotografia" však všeobecne patrí záberu z raketoplánu Challenger, ktorý vznikol 7. februára 1984. Napriek tomu jeho autor Bruce McCandless II. spomína na okamih, keď ho zaznamenal, ako na jeden z najúžasnejších dní svojej kariéry.
Podľa astronautov nie je pohľad z vesmírnych plavidiel vždy príjemný. Desivo pôsobia záhadné obrovské prázdne priestory s priemerom 250 až 330 miliónov svetelných rokov, ako aj drobné kvapky vody na skafandri. Je tu však jeden záber, ktorý dostal prívlastok najdesivejší. Zaznamenaný bol počas misie raketoplánu Challenger takmer pred štyridsiatimi rokmi a jeho autorom je astronaut Bruce McCandless II. V ten deň a opäť 9. februára sa spolu s kolegom Bobom Stewartom vydali v pilotovaných manévrovacích jednotkách (MMU) na nepripútanú prechádzku vesmírom v okamihu, keď sa s Challengerom rútili kozmom rýchlosťou takmer 29 000 kilometrov za hodinu.
Bruce skočil ako prvý a stal sa tak prvým človekom v histórii, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru. Hoci obaja astronauti na tento moment tvrdo trénovali, pre tých, ktorí sa nich pozerali zo Zeme, to bolo trochu nepríjemné. "Moja manželka bola v riadiacej centrále misie, kde mali veľké obavy. Chcel som vysloviť niečo podobné ako Neil Armstrong, keď pristál na Mesiaci, a tak som povedal: 'Pre Neila to bol možno malý krok, ale pre mňa je to pekelne veľký skok' a to trochu uvoľnilo napätie," spomína McCandless v článku pre Guardian v roku 2015.
Jednotka MMU sa pohybovala oveľa pomalšie ako Challenger a na ťah využívala dusík. Astronaut Vance D. Brand vysvetlil, že v lietajúcom páse, ktorý preslávil filmový hrdina Buck Rogers, sa človek nepribližoval veľmi rýchlo. "Išlo o obrovské zariadenie na chrbte, ktoré bolo veľmi dobre navrhnuté a redundantné, takže bolo veľmi bezpečné." McCandless si uvedomoval, že vtedy zažil veľký profesionálny úspech. "Nemám rád tie nadužívané vety, že som vykĺzol z nevrlých pút Zeme, ale keď som sa oslobodil od raketoplánu, presne tak som sa cítil. Bol to nádherný pocit, zmes osobného nadšenia a profesionálnej hrdosti. Trvalo mnoho rokov, kým som sa dostal do tohto bodu."
