Streda21. február 2024, meniny má Eleonóra, zajtra Etela

Ničí rekordná inflácia vaše peňaženky? Experti varujú pred ďalším hrozivým účinkom extrémne vysokých cien

Ilustračné foto Zobraziť galériu (4)
Ilustračné foto (Zdroj: Gettyimages.com, NBS)

CAMROSE - Životné náklady rastú, čo vytvára ekonomickú neistotu. Podľa sociologičky sú už ľudia unavení z pandémie a inflácia len posilňuje tieto negatívne pocity. Odborníci tvrdia, že výsledkom by mohla byť väčšia psychická záťaž, stres a úzkosť. Pocítia to najmä mladí ľudia podobne ako mileniáli v čase veľkej recesie v roku 2008.

Inflácia na Slovensku v decembri dosiahla medziročne 5,8-percentný nárast, čo je najviac od roku 2004. Zdraželi pohonné látky, tabak, ale aj potraviny, stavebné materiály či nehnuteľnosti. Podľa údajov Štatistického úradu inflácia koncom minulého roka medzimesačne vzrástla o 0,2 percenta. Medziročne to však bolo až o 5,8 percenta, čím dosiahla 17-ročné maximum. 

Inflácia sama osebe nie je nevyhnutne spojená s poklesom duševného zdravia. Vplyv na jednotlivcov vo veľkej miere závisí od ich finančnej situácie; napríklad niekto, kto je hlboko zadlžený, môže profitovať z inflácie, pretože každé euro, ktoré musí splatiť, má menšiu hodnotu, čím sa jeho dlh efektívne zmenšuje. Ale ak príjem tejto osoby nerastie spolu s infláciou, môže skončiť ešte v horšej finančnej situácii. Ľudia s nízkymi mzdami, ktorých príjmy idú väčšinou na potreby ako jedlo a benzín, majú tendenciu trpieť najviac, keď je inflácia vysoká. 

Ničí rekordná inflácia vaše
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: Štatistický úrad SR)

Ľudia, ktorí sú na dne, si nikdy neboli viac neistí

Výsledkom pokračujúcej inflácie by teda mohlo byť prehĺbenie ekonomickej nerovnosti, problém, ktorý existoval už dávno pred pandémiou, povedala kanadská sociologička Lisa Strohscheinová z University of Alberta, ktorá študuje stres, rodinnú dynamiku a zdravie vrátane účinkov finančného napätia. "Rastúca ekonomická nerovnosť je významným a dlhodobým problémom. Žijeme vo svete, kde pandémia spôsobila, že niektorí ľudia sú bohatší, ako už boli a ľudia, ktorí sú na dne, nikdy neboli viac neistí." 

Výskumníci sa zhodujú v tom, že ekonomická nerovnosť medzi majetnými a nemajetnými je zlá pre zdravie obyvateľstva, vrátane duševného zdravia. V štúdii publikovanej v časopise World Psychiatry v roku 2018 výskumníci analyzovali 26 štúdií o príjmovej nerovnosti na celom svete. Dve tretiny zo zúčastnených uviedli, že s rastúcou nerovnosťou príjmov rastie aj ich pocit depresie. Štatistická analýza dvanástich z týchto štúdií ukázala, že ľudia vo veľmi nerovných spoločnostiach mali asi 1,2-krát vyššiu pravdepodobnosť depresie v porovnaní s ľuďmi žijúcimi v rovnocennejších spoločnostiach. Výskum ďalej zistil, že nerovné spoločnosti majú aj vyššiu mieru schizofrénie, možno preto, že nerovnosť znižuje sociálnu súdržnosť a zvyšuje chronický stres u zraniteľných ľudí. 

Ničí rekordná inflácia vaše
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: Getty Images)

Nezamestnanosť tiež veľmi poškodzuje duševné zdravie jednotlivcov. Holmes-Rahe Life Stress Inventory, psychologický nástroj používaný na meranie zdravotných vplyvov stresu, hodnotí stratu zamestnania ako ôsmu najstresujúcejšiu životnú zmenu. Mnoho rôznych štúdií identifikovalo negatívne dôsledky nezamestnanosti, od symptómov úzkosti a depresie až po nízke sebavedomie a stratu blahobytu. V jednom článku z roku 2009 v časopise Journal of Vocational Behavior výskumníci opisujú, ako opätovne analyzovali údaje z viac ako tristo štúdií o nezamestnanosti a duševnom zdraví. Zistili, že 34 percent ľudí, ktorí boli nezamestnaní, pociťovalo psychologické príznaky v porovnaní s 15 percentami zamestnaných. 

Pocit nedostatočnej mzdy

Finančné napätie nebolo počas pandémie až takým problémom, ako by otrasy na trhu práce mohli naznačovať. Ľudia míňali menej a možno aj viac ušetrili. Ale inflácia tento obraz zmení. "Inflácia spôsobí, že skutočná úroveň miezd sa bude zdať menej primeraná. V domácnostiach s nižšími príjmami to začína vyvolávať úzkosť a napätie," uviedol sociológ z University of Toronto Scott Schieman. Jeho výskum zahŕňa dlhodobé celoštátne reprezentatívne prieskumy amerických a kanadských pracovníkov. V USA v januári a februári sa podľa neho viac ako polovica pracovníkov sťažovala na to, že ich práca im nevypláca dosť na to, aby vyžili. Je to súčasť trendu, ktorý je tu už najmenej dvadsať rokov. Pocit nedostatočnej mzdy je podľa Schiemana spojený s horšou spokojnosťou s prácou, čo môže vysvetľovať, prečo pracovníci vo veľkom počte odchádzajú zo zamestnania. 

Ničí rekordná inflácia vaše
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: Getty Images)

Inflácia má psychologický vplyv, ktorý presahuje ten finančný. Veci sa zdajú byť horšie, s čím súvisí pocit neistoty a straty kontroly. Všetky tieto veci tlmia pocit spokojnosti a podkopávajú emocionálnu pohodu. Tento pocit strachu z budúcnosti môže silne zasiahnuť najmä mladých ľudí. Hoci starší ľudia sú vystavení oveľa vyššiemu riziku úmrtia na COVID-19, prieskumy naznačujú, že pandémia najviac psychicky zasiahla mladšie ročníky. Výskum, ktorý v USA uskutočnila psychologička Jean Twengeová zo Štátnej univerzity v San Diegu, zistil, že v roku 2020 zaznamenali najhoršie dopady na duševné zdravie dospelí vo veku 18 až 44 rokov. Osoby nad 60 rokov boli psychicky ovplyvnené najmenej. Twengeová sa domnieva, že mladších ľudí viac postihlo zatváranie podnikov a strata zamestnania. "Pre mladých ľudí je to o spôsoboch prechodu do dospelosti a ich obavách o budúcnosť," skonštatovala Strohscheinová. Tieto obavy sú pravdepodobne opodstatnené, keďže veľká recesia v roku 2008 mala dlhodobý vplyv na mileniálov, generáciu, ktorá po vypuknutí finančnej krízy začínala dospievať.

Viac o téme: StresDepresiaPandémiaúzkosťKoronavírusCOVID-19
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu