PARÍŽ - Takmer sto rokov sa jej viacmenej darilo udržať mier v Európe, avšak za cenu potláčania demokracie a práv národov na sebaurčenie. Svätá aliancia, ktorá bola vytvorená v Paríži 26. septembra 1815, mala po napolenských vojnách brániť legitimitu monarchií proti ďalším revolúciám.
Pri zrode tohto spolku panovníkov, ktorý mal demonštrovať kresťanskú pospolitosť, stáli katolícke Rakúsko, protestantské Prusko a pravoslávne Rusko. Inicioval ho ruský cár Alexander I., údajne na radu svojej "poradkyne", barónky Barbary von Krüdenerovej. K týmto krajinám sa vzápätí pripojila Británia a v roku 1818 aj Francúzsko.
Po smrti Alexandra I. v roku 1825 aliancia prestala fungovať, keď sa prejavili odlišné názory členov na zjednotenie Talianska či na právo na sebaurčenie národov v Európe. Počas niekoľkých rokov, kedy nefungovala, zažila Európa revolúciu roku 1848 a dvojmesačnú rakúsko-pruskú vojnu v roku 1866. Obnoviť Svätú alianciu sa podarilo po zjednotení Nemecka v roku 1871 vďaka kancelárovi Otto von Bismarckovi. Mier v Európe udržala až do prvej svetovej vojny.
