LONDÝN - Spojené kráľovstvo a Francúzsko údajne vedú tajné rokovania o vyslaní vojenských jednotiek na Ukrajinu. Ich úlohou by bolo zabezpečiť stabilitu a predísť ďalším ruským útokom v prípade dosiahnutia prímeria.
Podľa informácií denníka The Telegraph inicioval diskusiu o tejto možnosti francúzsky prezident Emmanuel Macron. Myšlienku predstavil britskému premiérovi Keirovi Starmerovi, ktorý ju však zatiaľ úplne neprijal. Nasadenie vojakov by podľa tohto plánu bolo možné až po tom, ako by Rusko a Ukrajina dosiahli dohodu o prímerí. Tento krok má podporovať aj novozvolený americký prezident Donald Trump, ktorý počas stretnutia s Macronom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 7. decembra navrhol, aby udržanie prímeria zabezpečila Európa.
Zdroj z britskej vlády však upozornil na viaceré výzvy a riziká spojené s týmto plánom: „Existujú otázky týkajúce sa toho, čo môžeme podporiť, čo chceme podporiť, a širšie obavy o bezpečnosť týchto jednotiek. Okrem toho je potrebné zvážiť, či tento krok nevyvolá ďalšiu eskaláciu.“
Trump pritom vyjadril nesúhlas s myšlienkou vstupu Ukrajiny do NATO, no zdôraznil potrebu, aby krajina bola „silná a dobre vyzbrojená.“
Jedným z možných scenárov povojnového usporiadania je zriadenie demilitarizovanej zóny dlhé približne 1 300 kilometrov pozdĺž hraníc Ukrajiny. Táto zóna by bola pod ochranou západných vojenských jednotiek, čím by sa malo zabrániť ďalším útokom zo strany Ruska. Tento plán však zároveň počíta s tým, že Ukrajina by mohla stratiť časť svojho územia.
Wayne Jordash, riaditeľ neziskovej organizácie Global Rights Compliance, ktorá zhromažďuje dôkazy o ruských vojnových zločinoch, tento scenár ostro kritizoval. Pre Newsweek uviedol: „Odstúpenie ukrajinského územia pod nátlakom nie je len politickým kompromisom. Ide o priamy útok na medzinárodný právny poriadok, ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne.“