Oceľová lady, nacionalistka a už aj slovenská Erin Brockovich! Prezidentky, ktoré vládnu svetu | Topky.sk

°C

Sobota, 14. december 2019. Meniny má Branislava, Bronislava, zajtra Ivica.

Oceľová lady, nacionalistka a už aj slovenská Erin Brockovich! Prezidentky, ktoré vládnu svetu

Ženy prezidentky vo svete
Ženy prezidentky vo svete
Zdroj: SITA/Martin Medňanský, AP/Burhan Ozbilici, Thanassis Stavrakis, Alastair Grant, Irakli Gedenidze
02.04.2019 05:55

BRATISLAVA - Slovensko si zvolilo svoju prvú prezidentku. Zuzana Čaputová porazila v druhom kole Maroša Šefčoviča a v polovici júna nahradí v prezidentskom paláci súčasného prezidenta Andreja Kisku. Túto udalosť si všimli aj zahraničné médiá. Čaputová však nie je jedinou prezidentkou. Ženy stoja v čele niekoľkých ďalších štátov.


Ženy vo funkcii hlavy štátu sú ešte stále pomerne veľkým fenoménom. Kým premiérok či šéfok vlád je niekoľko, v súčasnosti sú na čele štátu ženy v desiatich štátoch. Prečítajte si príbehy žien, ku ktorým sa cez víkend ako prvá ženská prezidentka Slovenskej republiky zaradila aj Zuzana Čaputová, ktorú už teraz mnohé renomované zahraničné médiá nazývajú aj slovenskou Erin Brokovich podľa americkej bojovníčky za životné prostredie, ktorú vo filme z roku 2000 stvárnila Julia Robertsová.​


Voľby sú definitívne za nami: FOTO Čaputová je výsledok vzbury, Šefčovič bol pre ľudí nečitateľný


Mnohé prezidentky sú podobne ako Čaputová vôbec prvými ženami a často aj najmladšími osobami vo funkcii hlavy štátu v histórii svojich krajín. 

Zuzana Čaputová
Zdroj: SITA/AP Photo/Petr David Josek

Zuzanu Čaputovú označujú aj ako slovenskú Erin Brokovich. Páči sa vám táto prezývka?

Áno.

150

Nie.

444

Počet hlasov: 594

Kolinda Grabar-Kitarović (Chorvátsko)

Pred zvolením do úradu prezidenta zastávala Kolinda Grabar-Kitarović niekoľko parlamentných i diplomatických funkcií. V sedemnástich sa presťahovala do Nového Mexika, kde v Los Alamos vyštudovala strednú školu. Pôsobila ako poradkyňa na oddelení medzinárodnej spolupráce ministerstva vedy a techniky. V roku 1993 sa stala členkou Chorvátskej demokratickej únie a v tom istom roku sa stala aj poradkyňou ministerstva zahraničných vecí. Dva roky pôsobila ako šéfka Severoamerického oddelenia ministerstva zahraničia. Od roku 1997 pracovala v Kanade na chorvátskej ambasáde.

Kolinda Grabar-Kitarović
Zdroj: SITA/AP/Darko Bandic

Keď sa v roku 2000 dostala k moci Sociálnodemokratická strana Chorvátska, ministrom zahraničných vecí sa stal Tonino Picula. Ihneď po svojom nástupe začal sťahovať z funkcií všetkých nominantov Chorvátskej demokratickej únie. Grabar-Kitarovićovej prikázal, aby sa vrátila z Kanady do Chorvátska, no v tom čase bola tehotná a už mala naplánovaný pôrod v Kanade. Nakoniec sa na veľký nátlak vlády vrátila.

O tri roky neskôr bola zvolená za členku parlamentu. V novej vláde sa stala ministerkou európskej integrácie, neskôr pôsobila ako ministerka zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pôsobila aj ako asistentka generálneho tajomníka NATO a veľvyslankyňa Chorvátska v USA. Za to, akým spôsobom odišla z postu veľvyslankyne, bola kritizovaná. O svojom odchode totiž neinformovala vtedajšiu premiérku. V prezidentských voľbách v roku 2015 tesne porazila druhého kandidáta a stala sa prvou ženskou prezidentkou Chorvátska. Je vydatá a má dve deti a označujú ju za nacionalistickú političku, keďže sa v minulosti nedokázala jasne dištancovať od chorvátskych fašistov. 

Kersti Kaljulaid (Estónsko)

Aj Kersti Kaljulaid je prvou ženskou prezidentkou Estónska. Kaljulaid vyštudovala biológiu a získala titul v odbore manažment. Vo svojom obore si nenašla uplatnenie, a tak v 90. rokoch ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a neskôr aj pre investičnú banku. V roku 1999 sa dostala k politike a stala sa ekonomickou poradkyňou vtedajšieho premiéra Marta Laara. O tri roky neskôr sa stala prvou ženou vo funkcii riaditeľky elektrárne. Venovala sa aj publicistike. Písala analýzy o sociálnych a ekonomických témach, rovnako sa zaoberala aj Európskou úniou.

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Richard Drew

Kedysi bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť. Dvanásť rokov až do momentu, keď sa stala prezidentkou, pôsobila v Európskom dvore audítorov ako estónska zástupkyňa. Na konci augusta 2016 prebehli tri hlasovania parlamentu ohľadom voľby novej hlavy Estónska. Ani jedno z nich nebolo úspešné, o mesiac preto prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to nebolo úspešné a proces sa vrátil do rúk parlamentu.

Napriek tomu, že mala Kaljulaid niekoľkých úspešných protikandidátov, na jej podpore sa dohodla väčšina parlamentných strán a v októbri 2016 sa stala prezidentkou Estónska. Bola dvakrát vydatá, má štyri deti a dokonca je už aj babička. Je známa svojimi liberálnymi názormi na práva sexuálnych menšín a migráciu. Plánuje kandidovať aj v ďalších voľbách, no jej šance sú už malé.

Dalia Grybauskaitė (Litva)

Dalia Grybauskaitė pôsobila tri roky ako ministerka financií. Narodila sa do obyčajnej rodiny predavačky a elektrikára. Jej ambície však siahali vyššie. V súčasnosti ju prezývajú aj Oceľová magnólia či litovská Železná lady. Vyštudovala politickú ekonómiu a má titul doktorky vied. V minulosti bola členkou Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a neskôr Komunistickej strany Litvy. Po osamostatnení Litvy študovala v Spojených štátoch. Absolvovala špeciálny program pre vedúcich činiteľov a hovorí po litovsky, anglicky, rusky, poľsky a po francúzsky. 

Dalia Grybauskaitė
Zdroj: SITA/AP/Kerstin Joensson

Pôsobila ako námestníčka ministra zahraničia a tri roky bola ministerkou financií. Stala sa prvou eurokomisárkou za Litvu a do jej portfólia patrilo vzdelávanie a kultúra, neskôr zodpovedala za rozpočet. V roku 2009 sa stala prezidentkou hneď v prvom kole, kde získala takmer 70 percent hlasov. O päť rokov svoje víťazstvo zopakovala, no už nemala taký výrazný náskok. Vyjadruje sa kriticky na adresu putinovského Ruska a má čierny opasok v karate. Je slobodná, bezdetná a takisto prvou ženou v tejto funkcii. 

Marie Louise Coleiro Preca (Malta)

Maltská politička Marie-Louise Coleiro Preca sa narodila v meste Qormi, má titul v právnych a humanitných štúdiách a v politike je od 90. rokov. Je jedinou ženou, ktorá sa prepracovala do tak vysokej politiky. Po vstupe do Labouristickej strany pôsobila ako členka Národnej exekutívy, asistentka generálneho tajomníka a neskôr sa sama stala generálnou tajomníčkou. V minulosti pôsobila aj ako novinárka. V rokoch 1998 až 2014 bola poslankyňou maltského parlamentu. V opozícii pôsobila ako tieňová ministerka sociálnej politiky, ale aj ako členka Stálej komisie sociálnych vecí.

Malta Marie Louise Coleiro
Zdroj: SITA/AP/Orietta Scardino/ANSA

Rok pred zvolením do úradu prezidenta zastávala post ministerky pre rodinu a sociálnu solidaritu. V marci 2014 prijala nomináciu na úrad prezidenta a o mesiac ju parlament po odchode Georgea Abela jednohlasne zvolil za prezidentku. Vo veku 55 rokov sa stala najmladším maltským prezidentom a zároveň druhou ženskou hlavou štátu. Je vydatá a má jedno dieťa. Založila aj Prezidentskú nadáciu pre všeobecné dobro spoločnosti, v roku 2016 dostala na konferencii žien pri OSN ocenenie priekopníčka zmeny. Vo funkcii však čoskoro končí. Piateho apríla ju nahradí George Vella.

Salome Zurabišvili (Gruzínsko)

Gruzínska politička a bývalá francúzska diplomatka sa stala v poradí piatou hlavou štátu a podobne ako jej kolegyne z iných štátov, aj ona je prvou ženskou prezidentkou v krajine. Zurabišvili sa narodila vo Francúzsku do rodiny gruzínskych migrantov a od 70. rokov pôsobila v službách francúzskej diplomacie. Bývalý prezident Mikhail Saakašvili ju nominoval na post ministerky zahraničných vecí. 

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Shakh Aivazov

Spočiatku mala Zurabišvili problém s kandidatúrou, keďže kvôli jej dvojitému gruzínsko-francúzskemu občianstvu ju odmietli v roku 2013 zaregistrovať ako prezidentskú kandidátku. O päť rokov neskôr už však kandidovala s podporou strany Gruzínsky sen. V decembri ju inaugurovali a stala sa takisto prvou ženou v úrade prezidenta. 

Ďalšie krajiny, na čele ktorých sú v súčasnosti prezidentky:

Tsai Ing-wen (Taiwan)

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Chiang Ying-ying

Hilda Heine (Marshallove ostrovy)

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Frank Franklin II

Halimah Yacob (Singapur)

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Wong Maye-E

Paula-Mae Weekes (Trinidad a Tobago)

Sahle-Work Zewde (Etiópia)

Sahle-Work Zewde (vpravo)
Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Sayyid Abdul Azim

Vidjádéví Bhandárí (Nepál)

Oceľová lady, nacionalistka a
Zdroj: SITA/AP/Niranjan Shrestha


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj
VIDEO: YouTube/Parliament of Trinidad and Tobago

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články