Čarodejnica z Portobella - Paulo Coelho
Páter Giancarlo Fontana, 72 rokov
Pravdaže ma prekvapilo, keď ten mladučký pár prišiel do kostola, aby sme pripravili obrad. Lukása Jessena-Petersena som poznal len málo a v ten deň som sa dozvedel, že jeho rodina pochádzajúca z akejsi neznámej dánskej šľachty bola zásadne proti zväzku. Nielen proti svadbe, ale aj proti cirkvi.
Jeho otec, vychádzajúc zo skutočne nesporných vedeckých argumentov, hovoril, že Biblia, základ celého náboženstva, v skutočnosti nie je kniha, ale zlepenina šesťdesiatich šiestich rôznych rukopisov autorov, ktorých skutočné mená a identita sú neznáme; že medzi napísaním prvej a poslednej knihy prešlo takmer tisíc rokov, viac času, ako od doby, keď Kolumbus objavil Ameriku. A že žiaden živý tvor na tejto zemi, od opice po vtáka, nepotrebuje desať prikázaní, aby vedel ako sa správať. Treba len dodržiavať zákony prírody a svet bude napredovať v harmónii.
Pravdaže čítam Bibliu. Pravdaže viem trochu z jej histórie. Ale ľudské bytosti, čo ju napísali, boli nástrojom Božskej moci a Ježiš vytvoril puto mnohonásobne silnejšie ako desať prikázaní – lásku. Vtáky, opice a všetky ostatné Božie tvory počúvajú svoje inštinkty a robia len to, čo majú naprogramované. U človeka je to komplikovanejšie, pretože on pozná lásku a jej nástrahy.
No, prosím. Už zase som sa dal do kázania a pritom by som mal rozprávať o svojom stretnutí s Athenou a Lukásom. Pri rozhovore s chlapcom, a hovorím pri rozhovore, lebo nepatríme k rovnakej viere, a preto ma neviaže spovedné tajomstvo, som sa dozvedel, že okrem antiklerikalizmu, ktorý u nich vládol, sa jeho rodičia búrili proti cudzinke. Chcel som ho požiadať, aby citoval aspoň kúsok z Biblie, kde nejde o žiadne vyznanie viery, ale apel na zdravý rozum:
„Nemaj v ošklivosti Edómca, lebo ti je bratom. Nemaj v ošklivosti Egypťana, lebo si býval ako cudzinec v jeho krajine.“ Prepáčte. Už zase citujem Bibiu, sľubujem, že sa už budem ovládať. Po rozhovore s chlapcom som strávil aspoň hodinku či dve so Sherine, alebo Athenou, ako sa nechávala volať.
Athena ma vždy zaujímala. Odkedy začala chodiť do kostola, zdalo sa, že má v hlave jasný plán: stať sa svätou. Povedala mi, že hoci jej priateľ o tom nevie, tesne pred vypuknutím občianskej vojny zažila čosi veľmi podobné ako Svätá Tereza z Lisieux – videla krv v uliciach. Môžeme to všetko pripísať traume z detstva alebo puberty, ale pravdou je, že takúto skúsenosť, známu ako „tvorčia posadnutosť posvätným“ zažije vo väčšej alebo menšej miere každá ľudská bytosť. Odrazu na zlomok sekundy cítime, že celý náš život je ospravedlnený, naše hriechy sú odpustené, láska je vždy silnejšia a môže nás nadobro zmeniť.
Ale v tej chvíli cítime aj strach. Celkom sa odovzdať láske, božej alebo ľudskej, znamená zrieknuť sa všetkého, vrátane vlastného pohodlia a vlastnej schopnosti rozhodovania. Znamená to milovať v najhlbšom zmysle slova. V skutočnosti nechceme byť zachránení, tak ako sa Boh rozhodol nás spasiť, chceme si uchovať úplnú kontrolu nad každým krokom, celkom si uvedomovať svoje rozhodnutia, môcť si vybrať predmet zbožňovania.
S láskou je to inak – príde, usadí sa a začne všetko riadiť. Len skutočne silné duše sa nechajú viesť a Athena bola silná duša.
Taká silná, že trávila hodiny v hlbokom rozjímaní. Mala výnimočné vlohy pre hudbu, vraj výborne tancovala, ale keďže kostol na to nie je vhodným miestom, prichádzala každé ráno s gitarou a aspoň hodinu pred vyučovaním spievala Panne Márii.
Dodnes si pamätám, ako som ju po prvý raz počul. Po odslúžení rannej omše pre tých pár farníkov, čo sú ochotní v zime si privstať, som si spomenul, že som zabudol vybrať peniaze, čo vložili do pokladničky. Šiel som späť a začul som hudbu, pri ktorej som odrazu všetko videl inak, akoby sa ovzdušia dotkli ruky anjela. V jednom rohu mladé, asi dvadsaťročné dievča v akomsi tranze hralo na gitaru chválospevy s očami upretými na obraz Nepoškvrneného počatia.
Šiel som k pokladničke. Všimla si moju prítomnosť a prestala hrať, ale ja som jej pokynul hlavou, aby pokračovala. Potom som si sadol na lavicu, zavrel som oči a započúval som sa.
V tej chvíli sa zdalo, že pocit Raja, „tvorčia posadnutosť posvätným“ zostúpila z nebies. Akoby pochopila, čo sa deje v mojom srdci, začala kombinovať spev s tichom. Vždy, keď hudba stíchla, povedal som modlitbu. Následne sa hudba znovu ozvala.
Uvedomoval som si, že prežívam nezabudnuteľný okamih svojho života, jednu z tých chvíľ, ktoré pochopíme, až keď sú preč. Bol som tam celý, bez minulosti, bez budúcnosti, prežíval som len to ráno, tú hudbu, tú nehu, nečakanú modlitbu. Vstúpil som do stavu akejsi adorácie, extázy, vďaky, že som na tomto svete, spokojný, že som nasledoval svoje poslanie napriek nezhodám s rodinou. Z prostoty toho kostolíka, z hlasu toho dievčaťa, zo svetla toho rána, ktoré všetko zaplavovalo, som znovu pochopil, že veľkosť Boha sa ukazuje v prostých veciach.
Po mnohých slzách a čase, ktorý mi pripadal ako večnosť, prestala hrať. Obrátil som sa a zbadal som, že ide o jednu z mojich farníčok. Odvtedy sme boli priateľmi a vždy, keď sa dalo, zúčastňovali sme sa spoločnej adorácie prostredníctvom hudby.
Nápad so svadbou ma však zaskočil. Keďže sme si boli dosť blízki, chcel som vedieť, aké očakáva prijatie od rodiny.
– Zlé. Veľmi zlé.
Opatrne som sa jej spýtal, či ju do manželstva niečo tlačí.
– Som panna. Nie som tehotná.
Opýtal som sa, či už dala vedieť svojej rodine a odvetila, že áno – boli šokovaní, matka plakala, otec sa vyhrážal.
– Keď sem prídem hudbou velebiť Pannu Máriu, nemyslím na to, čo povedia ostatní, len sa s ňou delím o svoje pocity. A bolo to tak od môjho raného detstva, som nádoba, v ktorej sa Božia energia môže prejaviť. A táto energia ma teraz žiada, aby som mala dieťa, nech mu môžem dať to, čo mne moja pokrvná matka nikdy nedala, ochranu a bezpečie.
Nikto na tejto zemi nie je v bezpečí, odvetil som. Mala pred sebou dlhú budúcnosť, bolo ešte dosť času, aby sa prejavil zázrak stvorenia. Athena však bola rozhodnutá:
– Svätá Tereza sa nevzbúrila proti chorobe, ktorá ju postihla, práve naopak, videla v tom znamenie Slávy. Svätá Tereza bola omnoho mladšia ako ja, rozhodla sa vstúpiť do kláštora ako pätnásťročná. Zakázali jej to, ale ona to neprijala, šla priamo za pápežom, viete si to predstaviť? Rozprávať sa s pápežom! A dosiahla svoje ciele.
„Tá istá Sláva ma žiada o čosi oveľa jednoduchšie a oveľa šľachetnejšie ako choroba, chce, aby som bola matkou. Ak budem pridlho čakať, nebudem už svojmu dieťaťu spoločníčkou, vekový rozdiel bude priveľký a už nebudeme mať rovnaké záujmy.“
Nebola by jediná, naliehal som.
Athena však pokračovala, akoby ma nepočula:
– Som šťastná, keď myslím na to, že Boh existuje, a že ma počúva, ale to nestačí na to, aby som ďalej žila, zdá sa, že nič nemá zmysel. Usilujem sa prejavovať radosť, ktorú nemám, ukrývam smútok, aby som nerobila starosti tým, čo ma milujú a strachujú sa o mňa. No v poslednom čase uvažujem nad samovraždou. Večer pred spaním sa dlho zhováram sama so sebou, prosím, aby táto myšlienka zmizla, bol by to nevďak ku všetkým, útek, cesta rozsievania tragédie a utrpenia po zemi. Ráno sa chodím porozprávať s Panenkou Máriou, prosiť ju, aby ma zbavila démonov, s ktorými hovorím v noci. Doteraz sa mi to darilo, ale dochádzajú mi sily. Viem, že mám poslanie, ktorú som dlho odmietala a teraz ho potrebujem prijať. „To poslanie je stať sa matkou. Potrebujem ho splniť, inak sa zbláznim. Ak neuvidím vo svojom vnútri rásť život, nebudem vedieť prijať život zvonku.
1. kapitola >>
Ďalšiu kapitolu si môžete prečítať v pondelok.
Blogujte s autorom prostredníctvom www.paulocoelhoblog.com
Vaše názory na knihu posielajte autorovi v anglickom jazyku.
Pravdaže čítam Bibliu. Pravdaže viem trochu z jej histórie. Ale ľudské bytosti, čo ju napísali, boli nástrojom Božskej moci a Ježiš vytvoril puto mnohonásobne silnejšie ako desať prikázaní – lásku. Vtáky, opice a všetky ostatné Božie tvory počúvajú svoje inštinkty a robia len to, čo majú naprogramované. U človeka je to komplikovanejšie, pretože on pozná lásku a jej nástrahy.
No, prosím. Už zase som sa dal do kázania a pritom by som mal rozprávať o svojom stretnutí s Athenou a Lukásom. Pri rozhovore s chlapcom, a hovorím pri rozhovore, lebo nepatríme k rovnakej viere, a preto ma neviaže spovedné tajomstvo, som sa dozvedel, že okrem antiklerikalizmu, ktorý u nich vládol, sa jeho rodičia búrili proti cudzinke. Chcel som ho požiadať, aby citoval aspoň kúsok z Biblie, kde nejde o žiadne vyznanie viery, ale apel na zdravý rozum:
„Nemaj v ošklivosti Edómca, lebo ti je bratom. Nemaj v ošklivosti Egypťana, lebo si býval ako cudzinec v jeho krajine.“ Prepáčte. Už zase citujem Bibiu, sľubujem, že sa už budem ovládať. Po rozhovore s chlapcom som strávil aspoň hodinku či dve so Sherine, alebo Athenou, ako sa nechávala volať.
Athena ma vždy zaujímala. Odkedy začala chodiť do kostola, zdalo sa, že má v hlave jasný plán: stať sa svätou. Povedala mi, že hoci jej priateľ o tom nevie, tesne pred vypuknutím občianskej vojny zažila čosi veľmi podobné ako Svätá Tereza z Lisieux – videla krv v uliciach. Môžeme to všetko pripísať traume z detstva alebo puberty, ale pravdou je, že takúto skúsenosť, známu ako „tvorčia posadnutosť posvätným“ zažije vo väčšej alebo menšej miere každá ľudská bytosť. Odrazu na zlomok sekundy cítime, že celý náš život je ospravedlnený, naše hriechy sú odpustené, láska je vždy silnejšia a môže nás nadobro zmeniť.
Ale v tej chvíli cítime aj strach. Celkom sa odovzdať láske, božej alebo ľudskej, znamená zrieknuť sa všetkého, vrátane vlastného pohodlia a vlastnej schopnosti rozhodovania. Znamená to milovať v najhlbšom zmysle slova. V skutočnosti nechceme byť zachránení, tak ako sa Boh rozhodol nás spasiť, chceme si uchovať úplnú kontrolu nad každým krokom, celkom si uvedomovať svoje rozhodnutia, môcť si vybrať predmet zbožňovania.
S láskou je to inak – príde, usadí sa a začne všetko riadiť. Len skutočne silné duše sa nechajú viesť a Athena bola silná duša.
Taká silná, že trávila hodiny v hlbokom rozjímaní. Mala výnimočné vlohy pre hudbu, vraj výborne tancovala, ale keďže kostol na to nie je vhodným miestom, prichádzala každé ráno s gitarou a aspoň hodinu pred vyučovaním spievala Panne Márii.
Dodnes si pamätám, ako som ju po prvý raz počul. Po odslúžení rannej omše pre tých pár farníkov, čo sú ochotní v zime si privstať, som si spomenul, že som zabudol vybrať peniaze, čo vložili do pokladničky. Šiel som späť a začul som hudbu, pri ktorej som odrazu všetko videl inak, akoby sa ovzdušia dotkli ruky anjela. V jednom rohu mladé, asi dvadsaťročné dievča v akomsi tranze hralo na gitaru chválospevy s očami upretými na obraz Nepoškvrneného počatia.
Šiel som k pokladničke. Všimla si moju prítomnosť a prestala hrať, ale ja som jej pokynul hlavou, aby pokračovala. Potom som si sadol na lavicu, zavrel som oči a započúval som sa.
V tej chvíli sa zdalo, že pocit Raja, „tvorčia posadnutosť posvätným“ zostúpila z nebies. Akoby pochopila, čo sa deje v mojom srdci, začala kombinovať spev s tichom. Vždy, keď hudba stíchla, povedal som modlitbu. Následne sa hudba znovu ozvala.
Uvedomoval som si, že prežívam nezabudnuteľný okamih svojho života, jednu z tých chvíľ, ktoré pochopíme, až keď sú preč. Bol som tam celý, bez minulosti, bez budúcnosti, prežíval som len to ráno, tú hudbu, tú nehu, nečakanú modlitbu. Vstúpil som do stavu akejsi adorácie, extázy, vďaky, že som na tomto svete, spokojný, že som nasledoval svoje poslanie napriek nezhodám s rodinou. Z prostoty toho kostolíka, z hlasu toho dievčaťa, zo svetla toho rána, ktoré všetko zaplavovalo, som znovu pochopil, že veľkosť Boha sa ukazuje v prostých veciach.
Po mnohých slzách a čase, ktorý mi pripadal ako večnosť, prestala hrať. Obrátil som sa a zbadal som, že ide o jednu z mojich farníčok. Odvtedy sme boli priateľmi a vždy, keď sa dalo, zúčastňovali sme sa spoločnej adorácie prostredníctvom hudby.
Nápad so svadbou ma však zaskočil. Keďže sme si boli dosť blízki, chcel som vedieť, aké očakáva prijatie od rodiny.
– Zlé. Veľmi zlé.
Opatrne som sa jej spýtal, či ju do manželstva niečo tlačí.
– Som panna. Nie som tehotná.
Opýtal som sa, či už dala vedieť svojej rodine a odvetila, že áno – boli šokovaní, matka plakala, otec sa vyhrážal.
– Keď sem prídem hudbou velebiť Pannu Máriu, nemyslím na to, čo povedia ostatní, len sa s ňou delím o svoje pocity. A bolo to tak od môjho raného detstva, som nádoba, v ktorej sa Božia energia môže prejaviť. A táto energia ma teraz žiada, aby som mala dieťa, nech mu môžem dať to, čo mne moja pokrvná matka nikdy nedala, ochranu a bezpečie.
Nikto na tejto zemi nie je v bezpečí, odvetil som. Mala pred sebou dlhú budúcnosť, bolo ešte dosť času, aby sa prejavil zázrak stvorenia. Athena však bola rozhodnutá:
– Svätá Tereza sa nevzbúrila proti chorobe, ktorá ju postihla, práve naopak, videla v tom znamenie Slávy. Svätá Tereza bola omnoho mladšia ako ja, rozhodla sa vstúpiť do kláštora ako pätnásťročná. Zakázali jej to, ale ona to neprijala, šla priamo za pápežom, viete si to predstaviť? Rozprávať sa s pápežom! A dosiahla svoje ciele.
„Tá istá Sláva ma žiada o čosi oveľa jednoduchšie a oveľa šľachetnejšie ako choroba, chce, aby som bola matkou. Ak budem pridlho čakať, nebudem už svojmu dieťaťu spoločníčkou, vekový rozdiel bude priveľký a už nebudeme mať rovnaké záujmy.“
Nebola by jediná, naliehal som.
Athena však pokračovala, akoby ma nepočula:
– Som šťastná, keď myslím na to, že Boh existuje, a že ma počúva, ale to nestačí na to, aby som ďalej žila, zdá sa, že nič nemá zmysel. Usilujem sa prejavovať radosť, ktorú nemám, ukrývam smútok, aby som nerobila starosti tým, čo ma milujú a strachujú sa o mňa. No v poslednom čase uvažujem nad samovraždou. Večer pred spaním sa dlho zhováram sama so sebou, prosím, aby táto myšlienka zmizla, bol by to nevďak ku všetkým, útek, cesta rozsievania tragédie a utrpenia po zemi. Ráno sa chodím porozprávať s Panenkou Máriou, prosiť ju, aby ma zbavila démonov, s ktorými hovorím v noci. Doteraz sa mi to darilo, ale dochádzajú mi sily. Viem, že mám poslanie, ktorú som dlho odmietala a teraz ho potrebujem prijať. „To poslanie je stať sa matkou. Potrebujem ho splniť, inak sa zbláznim. Ak neuvidím vo svojom vnútri rásť život, nebudem vedieť prijať život zvonku.
1. kapitola >>
Ďalšiu kapitolu si môžete prečítať v pondelok.
Blogujte s autorom prostredníctvom www.paulocoelhoblog.com
Vaše názory na knihu posielajte autorovi v anglickom jazyku.
