BRATISLAVA/BRUSEL - Už o rok vstúpi do platnosti jedna z najväčších zmien v oblasti spotrebnej elektroniky za posledné roky. Európska únia zavádza povinnosť, aby batérie v širokej škále zariadení boli jednoducho vymeniteľné – buď samotným spotrebiteľom alebo odborníkom. Zmena sa dotkne novo uvádzaných spotrebičov a premietne sa nielen do ich konštrukcie, ale aj do ekonomiky výroby. To môže ovplyvniť ich cenu. Zároveň zavádza digitálny pas batérie.
Nariadenie (EÚ) 2023/1542 o batériách zavádza jednotné pravidlá pre celý životný cyklus batérií – od výroby až po recykláciu, vrátane zavedenia tzv. digitálneho pasu batérie a označovania batérií QR štítkom. Nariadenie sa týka širokej škály spotrebnej elektroniky a jeho cieľom je predĺžiť životnosť výrobkov, znížiť množstvo elektroodpadu a zvýšiť využívanie recyklovaných materiálov z batérií a elektroodpadu pri výrobe nových batérií. Zároveň však zvyšuje nároky na výrobcov v oblasti konštrukcie a servisu.
Batéria dnes rozhoduje o tom, ako dlho spotrebič vydrží
Výmena batérie sa dnes netýka len mobilných telefónov alebo notebookov. Nabíjacie akumulátory sú súčasťou takmer každej domácnosti – od tyčových a robotických vysávačov cez kuchynské spotrebiče až po zariadenia osobnej starostlivosti. Práve batéria je často komponent, ktorý odíde najskôr.
Pri vysávačoch je životnosť batérie len niekoľko rokov, zatiaľ čo motor či konštrukcia vydržia výrazne dlhšie. Značka Sencor napríklad poskytuje na motory 10‑ročnú záruku, no batérie majú štandardnú dvojročnú. „Pre zákazníka je frustrujúce, keď prístroj funguje, ale kvôli batérii ho musí odložiť alebo zložito riešiť servis. Práve tu dáva vymeniteľnosť batérií skutočný zmysel,“ hovorí Martin Štancl, produktový manažér Sencoru.
Výrobcovia budú musieť prepracovať konštrukciu, čo môže zdražiť elektroniku
Regulácia zásadne mení spôsob, akým firmy plánujú vývoj a podporu svojich produktov. Budú musieť zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov, dlhodobú servisnú podporu, nové konštrukčné riešenia, rozšírené testovanie bezpečnosti, aktualizáciu technickej dokumentácie a interné procesy pre celý životný cyklus výrobku.
„Tieto zmeny sa prirodzene premietnu do nákladovej štruktúry výrobcov a môžu ovplyvniť aj konečné ceny spotrebnej elektroniky,“ vysvetľuje Ivan Lužica, partner Moore Consulting SK.
Dopad však nebude rovnaký pre všetky kategórie:
- slúchadlá, reproduktory – výrobcovia zrejme náklady absorbujú, aby zostali konkurencieschopní,
- menej exponované segmenty – mierne zdraženie je pravdepodobnejšie.
Firmy, ktoré nezačali včas, môžu mať problém
Podľa odborníkov ide o komplexnú zmenu, nie o drobnú technickú úpravu. „Výrobcovia musia zvládnuť vývoj nových riešení, rozšírené testovanie aj interné procesy. Tí, ktorí nezačali v predstihu, môžu mať od roku 2027 významný implementačný deficit,“ upozorňuje Luboš Cinek, expert Sencoru na regulácie.
Navyše, tentoraz neexistuje priestor na odklady. „Nariadenie má pevne stanovený harmonogram. Ak výrobcovia nesplnia požiadavky, môžu čeliť sankciám,“ dodáva Viktor Daněk z Europeum.
Digitálny pas batérie
Súčasťou novej regulácie je zároveň zavedenie tzv. digitálneho pasu batérie, ktorý má zhromažďovať informácie o jej zložení, pôvode, uhlíkovej stope aj možnostiach opráv a recyklácie. Prostredníctvom QR kódu, ktorý bude na batérii, potom bude možné tieto informácie jednoducho zistiť.
„Zmyslom tohto nástroja je zvýšiť transparentnosť v celom životnom cykle výrobku a podporiť prechod k cirkulárnej ekonomike, a teda aj rozšírenie možností druhotného využitia významných surovín, kde sa s batériami aj elektronikou počíta ako s dlhodobými zdrojmi, nie ako s jednorazovým tovarom,“ dodáva Daněk.
Z pohľadu spotrebiteľov by mali byť zmeny v konečnom dôsledku pozitívne. Dlhšia životnosť spotrebičov, menší tlak na nákup nového zariadenia a väčšia kontrola nad tým, kedy a ako sa elektronika opravuje. Zároveň ale platí, že pri väčšine prístrojov nebude výmena batérie čisto „domácou“ záležitosťou. Pri technicky zložitejších zariadeniach zostane servisné riešenie najbezpečnejšou variantou.
EÚ chce zvýšiť recykláciu batérií až na 73 %
Elektroodpadu je každým rokom viac a viac Elektroodpad patrí podľa dát Eurostatu k najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu v Európe aj na Slovensku a batériové zariadenia na tom majú čoraz väčší podiel. V roku 2023 sa v EÚ vyzbieralo v priemere 11,6 kg elektroodpadu na obyvateľa, pričom menej ako polovica vyradených zariadení je skutočne recyklovaná.
Slovensko síce v roku 2023 vyzbieralo 10,9 kg elektroodpadu na obyvateľa, teda mierne pod priemerom EÚ (11,6 kg), v relatívnom porovnaní však patrí k najúspešnejším. Podľa Eurostatu Slovensko spolu s Bulharskom a Lotyšskom ako jediné tri členské štáty EÚ v roku 2023 splnili náročnejší cieľ 65 % miery zberu (pomer hmotnosti vyzbieraného elektroodpadu k priemernej hmotnosti zariadení uvedených na trh za predchádzajúce tri roky).
Vysoký podiel pritom súvisí aj s tým, že na slovenský trh sa uvádza jedno z najnižších množstiev novej elektroniky v EÚ (15,8 kg na osobu). Napriek tomu sa v celej EÚ k recyklácii dostáva len asi 49 % prenosných batérií, pričom cieľom novej regulácie je zvýšiť tento podiel na 63 % do roku 2027 a 73 % do roku 2030.
