BRATISLAVA – Hlavné mesto sa opäť poriadne zadĺžilo. Na poslednom zastupiteľstve poslanci klubu primátora odhlasovali refinancovanie existujúceho úveru v sume 70,5 milióna eur. Zároveň dali Matúšovi Vallovi zelenú, aby podpísal nový úver v hodnote 55 miliónov eur. Opoziční mestskí poslanci bijú na poplach a upozorňujú na obrovské úverové zaťaženie a zlú finančnú kondíciu Bratislavy.
Ekonomickú situáciu mesta podľa opozičného mestského poslanca a bývalého viceprimátora Bratislavy Juraja Káčera najlepšie vystihuje neustále rastúci dlh mesta. Kým v roku 2019 bol dlh 138 miliónov eur, do konca roka 2026 bude až 234 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 96 miliónov eur. Bez ozdravných opatrení bývalý viceprimátor očakáva ešte horší výsledok. „V prípade, že hovoríme o úrokoch, opäť nám odpoveď dajú čísla. V roku 2019 mesto ročne na úrokoch platilo okolo 400 tisíc eur. V roku 2024 bude mesto ročne platiť za úroky až 8 miliónov eur,“ upozorňuje pre topky.sk Káčer.
Starosta Petržalky a rovnako poslanec mesta Ján Hrčka poukazuje na fakt, že úroky v sume 8 miliónov eur sú sumou, ktorá prevyšuje súčet splátok magistrátnych úverov za uplynulých 10 rokov. „Teraz mesto zaplatí na úrokoch 8 miliónov eur, ďalší rok 7 miliónov eur a potom o dva roky ďalších 6 miliónov eur. Z týchto výpočtov mi vychádza, že hlavné mesto zaplatí za toto volebné obdobie pána primátora viac ako 22 miliónov eur len na úrokoch z úverov. Je to 15 násobne viac, ako zaplatilo vlani, nad tým sa nedá mávnuť rukou,“ vyhlásil Hrčka.
Obaja opoziční politici mesta vecne upozorňujú na chyby magistrátu. Juraj Káčer vysvetľuje, že mesto má v správe svojho majetku veľké rezervy, odvoláva sa aj na nedávno zverejnené výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu na magistráte. „V podstate nám príjmy z vlastníctva, z prenajatých pozemkov, priestorov a budov od roku 2019 nerástli. A to aj napriek tomu, že rast inflácie bol od roku 2019 viac ako 25 percent,“ hovorí pre topky.sk Juraj Káčer. Upozorňuje, že mesto prichádza o veľké sumy aj zlým manažmentom pohľadávok. Len nedávno sa totiž odpisovali z účtovníctva státisícové sumy, ktoré zanikli premlčaním. Magistrát síce za tento stav viní bývalé vedenia mesta, no „faktom ostáva, že väčšina týchto prípadov bola premlčaná už za primátorovania Matúša Valla,“ upozorňuje Káčer.
Poslanci: Toto sú hlavné chyby hospodárenia
Problém vidí v tom, že súčasné vedenie magistrátu nevystavuje zmluvné sankcie, nesleduje priebežné plnenia z nájomných zmlúv, čím častokrát financuje dlžníka. Pripomína, že mesto už dvakrát zvyšovalo svojim obyvateľom daň z nehnuteľností a popritom si zvyšuje svoje bežné výdavky, výdavky na vlastnú správu a zakladá nové príspevkové organizácie. „Počet zamestnancov mesta opäť narástol na číslo 971. Všetky tieto faktory budú mať negatívny dopad na finančnú situáciu mesta v budúcnosti. Vieme, že napríklad platy podliehajú pravidelnej valorizácii,“ dopĺňa opozičný mestský poslanec. Chýba mu pravidelné vyhodnocovanie hodnoty za peniaze pri investičných akciách. Za zlé príklady považuje rekonštrukciu budovy v Sade Janka Kráľa či cyklotrasu na Vajanského nábreží. „Tam hodnotu za peniaze evidentne nesledoval nikto.“
Starosta Petržalky Ján Hrčka si myslí, že magistrát hlavného mesta nemá šancu finančne utiahnuť úvery a hospodárenie v Bratislave. „Každý, kto si myslí, že mesto je v súčasnosti dobrým hospodárom, sa buď problematike nerozumie, alebo je zaslepený vierou v lepšie časy. Hospodáriť ako Bratislava pod vedením pána Valla si môže dovoliť Viedeň, ktorá má veľké hospodárske prebytky a nie mesto, ktoré je zadĺžené až po uši a svoj dlh stále prehlbuje,“ hovorí Hrčka.
Obaja komunálni politici majú konkrétne návrhy ako mestu pomôcť. Juraj Káčer hovorí o potrebe okamžitého skonsolidovania počtu zamestnancov a čo sa týka novovzniknutých rozpočtových organizácií, odísť z kratšej cesty. „Len bratislavské zdieľané služby minú viac ako 700-tisíc eur na platy a sídlia na lukratívnej adrese na Laurinskej ulici v centre mesta, kde platia minimálny nájom. Okamžite by som spravil dôsledný passport majetku, súťaže robil tak, aby opäť rozhodujúcim kritériom bola cena. Rovnako by som upratal pohľadávky, ktoré sú momentálne vo výške 24 miliónov eur. A v neposlednom rade by som sa výrazne viac zameral na hodnotu za peniaze pri investíciách a začal robiť veci, ktoré sú správne a nie tie, ktoré sú ľahké,“ ponúka recept Káčer Vallovi.
Starosta Hrčka by sa na mieste Valla nespoliehal na priaznivú situáciu, ktorá všetko nejako zachráni. Minimálne nie v krízových rokoch. „V minulosti by som si bral úvery za oveľa výhodnejších podmienok, teda v čase nižších úrokových sadzieb a s fixným úrokom na dlhšie obdobie, ako sme to urobili aj my v Petržalke, čím sme sa poistili pred možným zadlžením,“ vysvetľuje Hrčka.
Ako príklad uvádza Petržalku, ktorá bola zadlžená na úrovni takmer 18 percent (v nominálnom vyjadrení úverov 6,3 milióna eur). Na konci tohto roka, teda po piatich rokoch jeho snahy o zodpovedné hospodárenie, je dlh Petržalky na úrovni iba 7 percent (teda 3,1 milióna eur). Po viac ako jednom volebnom období sa tak zadlženosť Petržalky znížila až o 11 percent. Petržalka je tak podľa neho historicky v najlepšej finančnej kondícii. „Systematicky investujeme do projektov, ktoré majú udržateľnú finančnú návratnosť - šetria, zarábajú a zefektívňujú. Nemáme dizajnové lavičky za stovky eur na kus, alebo fontánu za 5-miliónov eur, ktorá síce, samozrejme, prináša radosť a komfort časti Bratislavčanov, no zároveň aj čistý mínus rozpočtu nášho mesta. Práve preto sa ušetrené peniaze snažíme ďalej investovať v prvom rade do praktických a potrebných projektov, ako opravy chodníkov, rekonštrukcie škôl alebo výstavby športovísk. A až keď si tieto projekty dokážu na seba a svoj chod či údržbu zarobiť, vieme časť peňazí ďalej investovať aj do projektov, ktoré takúto návratnosť nevykazujú a ani vykazovať nemôžu,“ hovorí pre topky.sk Hrčka.
Najviac ho hnevá postoj hlavného mesta, ktoré namiesto priznania si chyby, ďalej argumentuje svojimi vybranými štatistikami a doslova sa chváli tým, že refinancuje svoje vysoké úvery v najvhodnejšej dobe za najvýhodnejších podmienok.
Považuje to za totálny nezmysel. „Dovolím si preto tvrdiť, že pri tomto nastavení aktuálneho vedenia magistrátu, dlh bude splácať ešte ten, kto bude primátorom alebo primátorkou aj v roku 2050. Zodpovednosť potom padne na jeho či jej plecia a bude sa musieť ospravedlňovať za chyby z minulosti. Tak ale funguje život na dlh, či už v súkromnom rozpočte nás a našich rodín, alebo vo verejných rozpočtoch samospráv a štátu,“ uzavrel starosta Petržalky.
