BRATISLAVA - Azda nikto nebude pochybovať o tom, že cenový nárast produktov takmer celého zákazníckeho spektra je krutou realitou dnešných dní a pociťuje ho už každý človek. Či už sa bavíme o potravinách, pohonných hmotách či stavebných materiáloch - ceny išli nekompromisne nahor. Môže za to fenomén inflácia, s ktorým ľudstvo prichádza do styku už desaťročia, no za posledných pár mesiacov sme čoraz viac skúšaní a zasiahnutí týmto ekonomickým javom a prestáva to byť udržateľné. Hrozí nám už aj stagflácia? A čo to vlastne je?
archívne video
Inflácia a stagflácia
Aby sme jav stagflácie pochopili hlbšie, najskôr sa musíme pozrieť na samotnú infláciu. V národnom hospodárstve, akým je aj Slovensko, ide o jav, kedy dochádza k nárastu cien ekonomických statkov - nárast cien produktov. Inflácia pritom nie je trvalý jav a niekedy musí aj skončiť. Horšie je, keď trvá dlhé obdobie a v tomto stave, kedy ceny rastú stále nahor, ostáva dlhšie obdobie, než by si bežný konzument mohol bez straty životnej úrovne dovoliť.
Inflácia ako prehrievanie ekonomiky, stagflácia ako stagnovanie na tom istom mieste
Pri takto dlhotrvajúcom stave už môžeme otvoriť tému tzv. stagflácie. Priblížil nám ju ekonomický analytik zo spoločnosti INESS Martin Vlachynský. "Dlhé dekády pracovala väčšina ekonómov s teóriou, že cenová inflácia je spojená s ekonomickým rastom (ekonomika sa "prehrieva" a ceny stúpajú), zatiaľ čo cenová deflácia je spojená s hospodárskym poklesom, až krízou. V 70. rokoch 20. storočia však v mnohých krajinách vyspelého sveta prišli obdobia, kedy ekonomika stagnovala, ale zároveň prichádzalo k prudkému rastu cien - preto termín "stagflácia"," začína vysvetľovanie Vlachynský.
Vlachynský hovorí, že ku nej dochádzalo pre uvoľnenú monetárnu politiku. Ľudovo by sa to inak mohlo nazvať aj ako "tlačenie peňazí". "To sa skombinovalo s externým šokom (napríklad ropná kríza v 70. rokoch). Odznela až sprísnením monetárnej politiky (napríklad prudké zvýšenie úrokov na začiatku 80. rokov) a ústupom externých šokov," popisuje analytik.
Kedy dochádza ku stagflácii? Nie je presný bod určenia, určite však klesne životná úroveň Slovákov
Na to či už máme s niečím takým aktuálne dočinenia aj na Slovensku ekonóm nemá jasnú odpoveď. "Neexistuje nejaký presne určený bod, kedy už hovoríme o stagflácií. V súčasnosti máme na Slovensku výrazne zvýšenú cenovú infláciu, zatiaľ však pretrváva nízka nezamestnanosť a hospodársky rast. Reálne mzdy však tento rok v priemere poklesnú, čo znamená, že poklesne životná úroveň ľudí. V prípade ďalších externých šokov (napríklad rozšírenie konfliktu v Európe) sa ekonomika môže dostať do krízy a ceny pokračovať v raste, čo by znamenalo neodškriepiteľný nástup stagflácie," myslí si analytik.
