BRATISLAVA – Počas pandémie koronavírusu sa vytvorili dva tábory – tí, ktorí veria, že existuje, a tí, ktorí tvrdia, že ide len o chrípôčku a celé je to výmysel. Potom sú tu antivaxeri, ktorí chodia na protesty a demonštrácie organizujú aj pred domami vedcov a odborníkov, ktorí sa k očkovaniu vyjadrujú. Z mnohých strán však počuť, že tieto dva tábory by sa mali stretnúť v spoločnej diskusii. Čo na to matematik Richard Kollár?
Jeden takýto nápad vznikol nedávno, keď vznikla petícia na spoločnú diskusiu odborníkov a podporovateľov očkovania s ľuďmi z druhého tábora – teda tými, ktorí nepodporujú očkovanie a kritizujú opatrenia a zľahčujú pandémiu.
Archívne VIDEO COVID pacientov v nemocniciach pribúda: Začala sa prvá fáza reprofilizácie
„V poslednom čase sa veľa hovorí o tom, ako by mali vyzerať diskusie. Na YouTube kanáli pod našimi diskusiami sa objavujú znechutené poznámky, že diskutujú len pritakávači a že do diskusie sú potrební názoroví oponenti. Minister financií zase v prelomovom rozhovore uvádza, že v televíznej diskusii musia byť názoroví oponenti, inak nemá zmysel. Je to síce zaujímavý pohľad, ale do sveta vedy sa úplne nehodí,“ začal Kollár na sociálnej sieti. Ako vysvetlil, vedecké diskusie zvyčajne nevyžadujú opačný názor.
Ako príklad uviedol napríklad, či je zem guľatá alebo plochá, alebo či Zem obieha okolo Slnka, alebo sa to deje naopak. Podľa jeho slov je totiž vo vedeckej diskusii potrebná komplementarita – teda, aby sa vedomosti diskutujúcich vhodne dopĺňali a dokázali sa na nezodpovedané otázky pozrieť komplexnejšie.
„Pri diskusii o globálnom otepľovaní teda nepotrebujeme klimatických skeptikov, ktorí ho popierajú, ale diskusiu odborníkov na morské prúdy, topenie ľadovcov, atmosferických fyzikov, klimatológov, a možno aj geológov, sociológov a ďalších. Práve diskusia ľudí s komplementárnymi znalosťami dokáže posúvať znalosti ďalej aj tým, že otvára relevantné medziodborové otázky,“ poukázal Kollár. Podľa jeho názoru dokážu odborníci s tým istým názorom pri diskusiách o viac špecializovaných témach podrobne diskutovať o detailoch. Ide napríklad o témy funkčnosti vakcín, či o tom, že Zem je guľatá.
Absolútne pomýlená predstava
„Áno, politické diskusie v televízii sú (takmer) vždy polarizované a dokonca sa do nich vyberajú polarizačné témy. Tak, žiaľ funguje dnešná spoločnosť a aj preto vyzerajú naše školstvo, či zdravotníctvo (ktoré potrebujú skutočne dlhodobejšiu konzistentnú stratégiu) tak, ako vyzerajú. Ale predstava, že tak má prebiehať aj odborná diskusia na dôležité spoločenské témy, je absolútne pomýlená,“ konštatoval Kollár. Dodal, že ak je v diskusii neustále potrebné presviedčať popieračov už známych faktov, tak debata už odborná nie je, pretože neprináša nové poznania či vysvetlenia a tému nikde neposúva.
„Vedecky a odborne zaujímavá je asi tak, ako pozorovanie Popolušky ako triedi šošovicu od hrachu. Odborné a vedecké diskusie by však mali byť o posúvaní poznania a o synergii, ktorú spoludiskutujúci prinášajú. Áno, odborne a vedecky dobre vybavení diskutujúci sa nemusia zhodnúť na niektorých veciach, najmä na tých, o ktorých ešte veľa nevieme a zatiaľ máme len náznaky budúceho poznaní,“ vysvetlil matematik. Na záver upozornil, že nie je diskusia ako diskusia a prenášanie polarizácie z politiky do odbornej diskusie neprináša nič pozitívne.
„A dnešné čísla? Pokračuje systematický nárast. Nič sa nemení, stúpame a len odhadujeme, kedy a na akej úrovni bude vrchol. Dáta na to neexistujú, sú len rôzne odhady. Som však rád, že aj minister zdravotníctva včera prezentoval konečne odhady, ktoré sa zhodujú s tým, čo odhadujem aj ja sám. Bolo by skvelé, keby sme sa spoločne mýlili a všetko to skončilo skôr. Ale mám strach, že ten odhad znovu vyjde, prípadne sa ukáže ako príliš optimistický. Držme si palce,“ uzavrel.
