BRATISLAVA - Predstaviteľov koaličnej SNS zaujímajú skutočné dôvody, pre ktoré prezident Andrej Kiska vrátil do parlamentu novelu zákona o politických stranách. Podľa národniarov je totiž právna norma ako celok za transparentnejšie financovanie politických strán a väčšiu vnútornú demokraciu.
Slovenská národná strana si myslí, že Kiska vrátil zákon kvôli tomu, že sa bojí. „Chápeme, že aj prezident sa bojí takého zákona, keďže sa chystá založiť si stranu. Preto by SNS zaujímalo, aké sú skutočné dôvody, pre ktoré bol zákon prezidentskou kanceláriou vrátený,“ odkázala SNS.
Kiska vrátil zákon
Riaditeľka kancelárie predsedu strany Andreja Danka Zuzana Škopcová upozornila, že strany by mali podľa novely uvádzať, kto im poskytuje pôžičky na ich činnosť a limituje sa aj výška darov, aby sa nestalo, že nejaká finančná skupina zafinancuje stranu a prostredníctvom nej si bude presadzovať svoje záujmy. „Ďalej strany budú musieť uvádzať, akým významným dodávateľom platia za ich služby. Zároveň zákon zabraňuje 'kupovaniu' politických subjektov a napríklad stanovuje, že strana je povinná zdokladovať svoje sídlo nakoľko podľa SNS to nemá byť len 'schránková firma',“ dodala Škopcová.
Prezident Kiska nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach a vrátil ju s pripomienkami poslancom na opätovné prerokovanie. Viaceré ustanovenia zákona podľa neho neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov SR zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. „Ústava SR hovorí jednoznačne. Toto právo možno obmedziť, len ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Iné dôvody ústava nepripúšťa,“ zdôraznil prezident. Podľa neho žiadne skutkové alebo právne okolnosti nenasvedčujú tomu, že obmedzenia, ktoré schválený zákon zavádza, sú odôvodnené a primerané.
Treba diskutovať o viacerých otázkach
Hlava štátu je presvedčená, že o viacerých otázkach a problémoch fungovania politických strán na Slovensku treba dôkladnejšie diskutovať. Poznamenala však, že slobodná politická súťaž je základom demokracie. „Zákon bol navrhnutý z iniciatívy poslancov parlamentu, neprešiel štandardným pripomienkovým konaním, chýbala mu širšia spoločenská diskusia,“ uviedla prezidentská kancelária. Podľa Kisku by mali byť zmeny výsledkom širšej politickej zhody po dostatočnom vyhodnotení možných rizík, a to sa v prípade schváleného zákona nestalo.
Novelu zákona o politických stranách schválila NR SR na októbrovej schôdzi. Právna norma určuje politickým stranám, ktoré chcú kandidovať do NR SR či Európskeho parlamentu, konkrétne počty členov. Tieto strany majú mať po novom dvojnásobok počtu kandidátov na listine, teda ak kandiduje 150 kandidátov, tak aspoň 300 členov, alebo aspoň 45 členov najvyššieho orgánu. Novela má tiež zabrániť kupovaniu strán a upraviť nakladanie s finančnými darmi.
Novinkou je aj to, že názov politickej strany alebo jej skratka nesmú obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Zároveň prešiel návrh, ktorý sa týka sídla strany. „Strana by mala mať reálne sídlo, ktoré by mala zdokumentovať nejakým právnym dokumentom. Nemala by to byť len nejaká 'schránková firma',“ uviedol predkladateľ návrhu a predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Zmeny sa týkajú aj pôžičiek, strany majú na svojich webstránkach zverejňovať údaje o prijatej pôžičke aj s informáciami o osobe, ktorá ju poskytla. Mali by tak urobiť do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
