Andrej Bičan: Chcem žiť naplno

Vyštudovali ste herectvo. Čím ste presvedčili prijímaciu komisiu, aby vás prijali?

– V poslednom kole som hral etudu, stvárňoval som smútok uchádzača, ktorého nezobrali na školu. Pán Mikulík mi povedal, aby som zahral iba ten pocit neprijatého uchádzača. Boli tam starší študenti. Začal som ich obchádzať a hovoril som: Tebe sa žije, aj tebe sa, žije, aj tebe... Potom som sa otočil na komisiu a povedal to isté: Vám sa žije... Smutne som odchádzal. Paľko Mikulík povedal: Andrej, ste prijatý. Bolo to presvedčivé. Naraz ho však drgol prísediaci, pán Kovár, a tiež pritakal. Uveril som im... Pan Mikulík nečakane povedal: Vy sa hráte s nami, my sa hráme s vami. Napokon ma naozaj vzali.

Aké boli samotné štúdiá?

– Fajn, nebola tam chémia, fyzika a matematika...

Účinkovali ste chvíľu v muzikále Krysař. Nechceli ste študovať priamo muzikál?

– Nechcel. Vtedy muzikál ako samostatný smer ešte nebol. Chcel som študovať herectvo. Vtedy to nebolo ako dnes, keď je tento odbor veľmi vyhľadávaný.

Chvíľu ste hrali v divadle. Teraz sa venujete moderovaniu. Nechýba vám to?

– Nie, nechýba. Zahrám si v televízii. Na divadlo som dosť zanevrel. V muzikáli Krysař som stvárňoval postavu, ktorá bola úspešná aj vďaka mne. Nevyplynulo z toho pre mňa nijaké ovocie. Naopak ľudia, ktorí boli v muzikáli horší, dostali šancu v ďalších muzikáloch. Bol som z toho smutný, pretože nedostal šancu človek, ktorý bol talentovaný, humorný, ale niekto, kto mal kdesi sesternicu. Boli tam nejaké nadväznosti...

Znamená to, že sa do divadla už nevrátite?

– Ale áno. Do divadla určite zavítam, keď budem mať viac času.

Ktorému divadlu dáte prednosť?

– Vnímam skôr samotné divadelné projekty. Je jedno, kde sa hrajú. Hlavne ide o to, aká to bude hra a ktorý režisér.

Viete si sám seba predstaviť, ako stvárňujete dramatickú, ba až tragickú postavu?

– Áno, určite. Pokojne by to mohol byť aj Hamlet. Možno by to mohlo prísť a možno to aj príde. Dnes je taká doba, že keď si človek chce zahrať napríklad Hamleta, tak si ho zahrá. Nie je to ako kedysi. Keď si poviete, poďme to urobiť, a spravíte to, je to lepšie, ako keď dostanete zhora príkaz, že to musíte spraviť. Nie je však veľa času. S Danom Danglom sme chceli spraviť Zlý sen. Ale dospeli sme k tomu, že na to nemáme čas. Museli sme sa tej myšlienky vzdať, ale jednoho dňa sa k tomu azda vrátime.

V relácii Extrém ste boli zakopaný v hrobe. Neverila som vlastným očiam...

– Bolo to komické (smiech).

To hádam nie!

– Ale áno. Bolo to aj bezpečné! Veľmi som si rozumel s režisérom. Mali sme dohovorené signály. Keby som potreboval, okamžite by ma vytiahli. Rieši to klaustrofóbiu. Keby každý mal niekoho, kto stojí za múrmi v klaustrofobickom priestore, nebál by sa...

V súčasnosti moderujete reláciu Varí vám to. Prihlásil sa niekto, kto vôbec, ale naozaj vôbec nevedel variť?

– Áno, boli tam takí. Boli to tie diely, kde sme varili z kuchárskej knihy a kde sme chceli dokázať, že keď majú muži návod, tak dokážu všetko. Nakoniec sa to dalo aj zjesť. Keď tam prídu takí ľudia, je to pre program ako osvieženie. Vzniká komický moment, keď to musia pripravovať a ešte o tom aj rozprávať. Takého človeka vítam, pretože to je najväčšia zábava.

S reláciou veľa cestujete. Na ktorom mieste Slovenska vám najviac chutilo?

– Hádam je to stredné Slovensko. A zemiakové cesto... Robí sa na všetky spôsoby. Každý hovorí, že talianska kuchyňa je pestrá. Alebo francúzska. Ale ja si myslím, že práve Slováci majú najviac. Prevzali na seba vlastnosti ostatných kuchýň. Máme jednu vec, ktorú nemá nikto. Zemiakové cesto v haluškách, langošoch???, plackách. Toto neskutočné množstvo jedál dáva dokopy zemiak a múka.

Ako dlho trvá nakrúcanie?

– Dva desaťhodinové dni v týždni. Takže za dva dni spravíme päť relácií.

Prejdime k relácii Na paškál. Ako vznikala?

– Zavolala ma programová riaditeľka. Povedala, že sa pripravuje projekt, s ktorým si nevie dramaturgia rady, a mal by sa spustiť naživo už o dva týždne. A či by som s tým niečo neurobil... V tom momente som dostal hnačku! Termín bol šibeničný. Keď som sa vrátil z toalety, povedal som, dobre. Zo šuplíka som vybral talkšou, ktorá bola postavená na väčší rozpočet. Zosekal som ju. Jediná požiadavka bola, aby som tam zakomponoval detektor pravdy. Chcel som to spraviť na spôsob Larryho Kinga, ale aby to bol Andrej Bičan. Keď to už bolo takto pripravené, prišli tí, ktorí si s týmto projektom nevedeli rady. Už si naraz "vedeli rady". Každý priložil svoju pacôčku k dielu, niečo prepísal, vyhodil, prihodil... Nakoniec z toho vznikol hybrid. Z toho, čo som vytvoril ako Na paškál ja, tam veľa nezostalo.

Čo vám prekážalo?

– Nechcel som na nikoho vyťahovať jeho frajerky. Najmä keď niekomu zavolám ako priateľ a dohodnem sa s ním: poď do mojej relácie, budeme hovoriť o tom a o tom.. On povie, dobre, ale nevyťahuj na mňa moje frajerky, lebo teraz mám manželstvo usporiadané. A televízia chcela práve to, aby som išiel proti tým ľuďom. V polovici rozhovoru by som sa v priamom prenose spýtal: A čo tie tvoje frajerky... V tej chvíli by som stratil kamaráta. Nijaká relácia za to nestojí.

Takže vaše odvolanie a zmenu moderátora tejto relácie možno aj vítate...

– V podstate aj áno. Relácia Na paškál údajne bude úplne iná, prejde veľkými zmenami. Zostane tam len jej názov. Tony Moisées vraj neprichádza ako náhrada za Andreja Bičana, ale ako nový moderáror. To, že názov zostáva, je hanba! Zahráva sa tu s dobrým menom Andreja Bičana. Ja si za svojou reláciou stojím. Som ochotný sa za ňu biť, pretože dosahovala veľký ohlas.

Ako to bolo s celebritami? Bol problém dostať ich do vašej relácie na detektor pravdy?

– Nie, nebol to problém. Hosťom sa platilo. Nevidím totiž dôvod, prečo by len tak prišla Dara Rolins a nechala sa skúmať, či drogovala, alebo nie. Fungovalo to teda tak, že boli zaplatení.

Poďme na veselšiu tému. Vaším snom je byť s mulatkami na pláži... Čo na to vaša snúbenica?

– Povedala, že mi tie mulatky zoženie. Budú bežať po pláži a ja budem ležať pod palmou, na Zlatých pieskoch (smiech). Bude to dar k päťdesiatke. Uvidíme...