V novej talkshow Na paškál umiernil svoj bláznivý imidž a výlučne pre Eurotelevíziu sa posadil na vlastný detektor pravdy.
Nebáli ste sa ísť do takej nízkorozpočtovej talkshow, akou je Na paškál?
A.B.: Nízky rozpočet bol základný kameň úrazu, pre ktorý túto ponuku iní moderátori odmietli. Ja som mal reláciu o varení a nikomu nenapadlo, že by som mohol robiť aj talkshow. Pravdou je, že samotné varenie ma natoľko vyťažovalo, že nebol priestor na nič iné. Keď sme zrušili víkendové vysielanie, zostal priestor na ďalšiu reláciu.
Čo by ste si najradšej zobrali na paškál?
A.B.: Všetko, čo je toho hodné. Veľa vecí sa dnes zbytočne škandalizuje. V živej diskusii prepierame čerstvé mediálne kauzy, čo sa u nás predtým dialo len v politickej sfére. Do mojej talkshow sa však môžu dostať aj celkom neznámi ľudia, ak ma niečím dostatočne zaujmú.
Zdá sa, že ste trochu umiernili svoj bláznivý imidž...
A.B.: Už mám tridsať rokov a svoje klauniády by som rád posunul niekam ďalej. Pred desiatou v noci by mohol nadupaný situačný humor skôr uškodiť. Ďalším rozdielom je to, že mám pripravený scenár, ktorý som doteraz vôbec nepoužíval. Vždy išlo o čistú improvizáciu bez väčšej prípravy.
Je váš detektor pravdy spoľahlivý?
A.B.: Ide o zábavnú reláciu, čiže má trošku inú funkciu. Detektor nikdy neurčí jednoznačne pravdu a klamstvo, ale na koľko percent je daný výrok pravdivý. Pracuje na hlasovej báze, nikoho nemusíme napájať na elektródy či niečo podobné. Možno by sa viac hodil do nejakej politickej relácie.
Kto si vás naposledy zobral na paškál?
A.B.: Ja som už veľmi dávno nebol na paškáli...
Mrzelo vás niekedy, že ste sa nemohli vyjadriť k mediálnej kauze, ktorá sa vás priamo týkala?
A.B.: Áno, ale niekedy je lepšie mlčať. Keď nie je dostatočný priestor a dostatočná podpora mojich slov, vtedy sa neoplatí o tom ani hovoriť. Keď však niekto môže pravdu povedať pred celým národom, to už je výzva.
Odvážili by ste sa posadiť v priamom prenose na detektor pravdy?
A.B.: Určite. Keby som mal oproti sebe Andreja Bičana, bez obáv by som sa na detektor pravdy posadil. Z mojich situačných fórikov, ktoré sú jemne ironické a sarkastické, ľudia nevyznievajú ako úplní hlupáci. Keby to tak bolo, do ďalších častí by mi nik neprišiel!
Niekoľko nočných talkshow na Slovensku už zlyhalo. Čím ste sa inšpirovali vy?
A.B.: Slovenské talkshow doplatili na nedostatok energie, zlú grafiku... akosi tam veci nesadli dokopy. Netajím sa tým, že sme prevzali niektoré prvky, ktoré fungujú v zahraničí. Tam rozhodujú veľké peniaze a ak do našej talkshow neprídu veľké peniaze, tak zanikne. Budem však vytrvalo behať, vybavovať a prosiť.
Veľké hviezdy sa zrejme bez veľkých honorárov nezaobídu...
A.B.: Mám šťastie, že celý štáb je ochotný robiť bez ohľadu na honorár – od moderátora po dramaturga. Všetci sú to špičkoví profesionáli, ktorých som stiahol z reklamnej brandže. Sú už za finančným zenitom, takže nepotrebujú z tejto talkshow cicať peniaze.
Vy ste už tiež za finančným zenitom?
A.B.: Podpísal som exkluzívnu zmluvu s TV JOJ a naďalej nakrúcam reláciu Varí vám to, takže nemám núdzu o peniaze. Panebože, veď v tomto priemysle robím najviac na Slovensku – päť denných relácií a jednu týždennú! Nikto nie je na obrazovke toľko, koľko ja. V poslednom čase robím dvanásť hodín denne, pre svojich známych už neexistujem. Vždy som chcel pracovať takto veľa a vždy mi to bolo dopriate. Uvidíme, či sa ešte nedá niečo priložiť. Keď som bol v STV, tak som robil päť relácií naraz. Už vtedy som vysielal najviac. Sú ľudia, ktorí robia štyri hodiny týždenne a žijú z toho. Takže sa mám 40-krát lepšie ako oni!
Je náročné, aby sa pri takejto kvantite udržala dobrá kvalita?
A.B.: Niekto si povie, že sú to len také srandičky a klauniády, ale vymyslieť ich a dotiahnuť do konca, to niečo stojí. Varí vám to nakrúcame do zásoby, a keď po troch týždňoch príde týždeň voľna, prvé tri dni spím a snažím sa dobehnúť všetko, čo som zameškal.
Ako dlho dokážete vydržať v takomto „záprahu“?
A.B.: Moja predstava o živote je taká, že nechcem ísť do dôchodku v 65 rokoch. Chcem ho navštíviť skôr. Preto teraz robím trikrát viac než hocikto iný, aby som mohol ísť do dôchodku, keď budem mať 45 a robiť veci, ktoré chcem. Vyčerpanosť a únava sa dostavia. Potom sa hodím do neutrálu a budem robiť jeden týždenník, režírovať, alebo napíšem knihu...
Vaši blízki si vás asi veľa neužijú. Komu venujete svoj voľný čas?
A.B.: Najmä synovi. Niekedy je to raz do týždňa, niekedy celý víkend. So svojou snúbenicou Editou sme spolu každý deň po práci. Všetok voľný čas venujem im dvom.
Nevyčítajú vám, že je ho málo?
A.B.: So synom sa v podstate ani nemôžem častejšie stretávať a Edita chápe moju prácu a podporuje ma v nej. Keby prišlo dieťa, som ochotný vyhodiť rýchlosť a žiť slušne z jedného týždenníka. Momentálne som v bani a fáram. Teraz to uhlie padá, tak treba čo najviac vynášať. Tu fárajú všetci. Niektorí si však len trochu nahrabú, iní by chceli, no nemajú možnosť sa tam dostať.
Čo vám prináša najväčšie uspokojenie?
A.B.: Je dobré ísť po ulici a vidieť, že keď ma niekto spozná, usmeje sa. Andrej Bičan vie vyčariť úsmev na tvári už len samotným objavením sa na obrazovke. Na tom som pracoval až do tejto relácie, lebo ona práve s týmto počíta. Ľudia nemajú dôvod báť sa prísť k Bičanovi Na paškál.
