Jozef Vajda patrí k hercom, ktorí si na rebríčku idolov už stabilne udržujú navyššie priečky. U žien boduje. A ženy bodujú uňho – niektoré. ,,Príťažlivosť vôbec nie je otázka veku či krásy," myslí si známy herec, ktorý v poslednom čase prešiel výraznou zmenou, lebo, ako vraví: ,,Pochopil som určité veci a vážim si, že som to dokázal."
V hre Tattoo v divadle Aréna hráte extravagantného umelca s potetovaným telom, okolo ktorého sa to všetko točí. Ako ste sa cítili v jeho koži, čo si od vás okrem iného vyžadovalo, že sa na javisku ukážete nahý.
- Cítil som sa skvele, takmer ako vo svojej vlastnej koži. Keby som mal mať zábrany, nemá význam, aby som sa na to dával. No keď sa už raz rozhodnete, keď sa s tým sám či v sebe vyrovnáte, tak to proste robíte. Keby som mal mať nejaké pochybnosti, ani tam nejdem.
Keď ste vo filme Jesenná zato silná láska hrali zhýralého umelca, museli ste schudnúť, prestať cvičiť. V Tattoo ste muž menom Tiger v najlepších rokoch s výstavným telom... Znamená to, že ste museli ešte viac cvičiť, častejšie chodiť do posilňovne?
- To chodím stále. Akurát som ku koncu trošku pritvrdil.
Nájde sa niečo, čo vás s Tigrom spája?
- Vnútorne nemáme veľa spoločného, ale verím, že mnoho režisérov by ma do tejto postavy obsadilo, lebo by povedali, že je to moja parketa. Pritom si myslím, že vôbec nie som ten typ človeka, ako je Tiger. Možno si ľudia o mne myslia všeličo, ale ja som rozhodne citlivejší. Určite by som nikdy nepodrazil priateľov, nikdy by som sa s nimi nezahrával tak, ako to urobil on, nikdy by som ich nechcel zničiť. Tiger zosobňuje človeka stvoreného pre krutý svet šoubiznisu, kde vládne tvrdá konkurencia a prežívajú len tí najsilnejší.
Aj vy sám ste už vari pocítili, že aj náš malý svet šoubiznisu je taký, ako tvrdíte?
- Myslím si, že to pocíti každý. Podmienky sa pritvrdili, človek sa musí biť o svoju robotu. Každý sa musí o seba postať sám. Platí zákon silnejšieho.
Vy sa bijete o robotu?
- Ale áno. Keby ste sa nesnažili, keby ste pre to nič nerobili, ľahko vypadnete z hry. Herec musí stále potvrdzovať svoje kvality. Stačí jedna nevydarená vec a zotrie všetko, čo sa podarilo. Kritika napíše – ide to s ním z kopca, už končí... A zrazu všetci zabudnú, čo ste dovtedy urobili. Sme stále na očiach a veci, ktoré sú momentálne na hladine, zatienia všetko ostatné.
Myslíte si, že ľudí naozaj potrebujú, nazvime to, silnejšie podnety, ktoré by ich pritiahli do divadla. Šokujúce zápletky, akčné témy, jadrný slovník, nahotu...
- Iste, smeruje to k tomu. Viac ponúk, väčšia konkurencia nútia divadlá, aby ponúkli divákovi silnejšie podnety. Chcú šokovať, aby si ľudia vôbec kúpili lístky. A keď sme my herci do tohto sveta išli, museli sme s tým rátať.
V úvode nášho stretnutia ste podotkli, že do kaviarne nechodíte. Čo robíte, keď nerobíte?
- Mám čo robiť, mám kopec priateľov, ale z tridsiatich dní do mesiaca hrám takých 20-23, takže tých voľných večerov nemám až tak veľa. Pokiaľ môžem, vypadnem do prírody.
Zliezate skaly?
- Nie, ale napríklad každý deň behám. Aj 12 kilometrov. Alebo si idem zacvičiť, zahrať tenis, potom nejaká kniha, vždy mám čo robiť.
To je život podľa vašich predstáv?
- Trafil som sa do povolania, ktoré som chcel robiť. Napĺňa ma a som šťastný, že ho robím. A našiel som si kopec záľub a koníčkov. Mám aj priateľov, bez ktorých by to tiež nešlo. Ani bez tých najbližších. Teším sa na každé voľno. Na Vianoce budem mať voľných deväť dní, pôjdem lyžovať a užijem si.
Budete mať päťdesiat, ako sa cítite? Je to vek, ktorý vás frustruje, alebo teší?
- Vek je taký, aký si ho spravíte. Človek má vo svojich rukách, ako urobiť sám seba šťastným, a ja sa nesťažujem. V poslednom období som pre seba urobil naozaj dosť. Začal som pomerne asketicky žiť, čo sa týka životosprávy. Skončil som s cigaretami, stravujem sa striedmejšie, jem zdravú stravu...
Začali vás vari bolieť kĺby?
- Nie, nič ma nebolí, ale zvyknem hovorievať, že treba začať skôr, ako vás niečo začne bolieť. Niet nad prevenciu. Rozprával som sa na túto tému s ľuďmi, ktorí do tohto vidia, liečiteľmi, astrológmi. Vyšlo mi, že práve päťdesiatka je u mňa to obdobie, keď mi hviezdy naznačujú, že by som mohol mať nejaké problémy. A keďže sa im chcem vyhnúť, zmenil som životný štýl.
Vy veríte horoskopom?
- Verím a nielen horoskopom. A hlavne neverím tvrdej medicíne, ktorá vám tlačí iba lieky. Verím východným teóriám, sile pozitívneho myslenia.
Už vám nejaké predpovede vyšli?
- Absolútne. No myslím si tiež, že to nie je len v postavení hviezd, ale aj v tom, ako si to vo svojom živote, ale hlavne sám v sebe usporiadate. Boha máme každý v sebe. Aj radosť zo života.
Vravíte, že ste sa zmenili? Aj smerom k ženám?
- Určite. Dnes už nehodnotím ženy len ako objekt krásy, ale skôr ako džbán, ktorý je buď prázdny, alebo plný. Príťažlivosť vôbec nie je otázkou krásy či veku. Ak sa muž a žena stretnú, vždy na seba reagujú podľa toho, ako kto na koho zapôsobí. Je to otázka energie. Naozaj sa stáva, že keď stretnete toho pravého, zdá sa vám, že ste naozaj akoby trafený amorovým šípom, ako v tých romantických výjavoch. Energie, ktorú ten druhý na vás vyžaruje, vie byť naozaj silná. Zažil som to. Veci vám vypadávajú z rúk a ani neviete, prečo ste taký nesvoj, ale proste to tak cítite. A vôbec to nemusí byť miss ani nemusí mať dvadsať. Tá žena vás niečím zasiahne. Je to o energii, ktorá je pre vás prijateľná, ktorá vás opantá.
Nachádzate sa momentálne v tomto blaženom stave zasiahnutia?
- Teraz som plný očakávaní.
Keď sa tak človek na vás pozerá, hovorí si, no tak tento chlap musel byť veľakrát v živote zasiahnutý!
- Iste, bol som viackrát v živote zasiahnutý, ale boli by ste prekvapená, že nie až tak veľa. Určite som bol veľakrát zasiahnutý nakrátko, ale naplno a nadlho, to je výnimka. Ale vždy je to lepšie, lebo sú ľudia, ktorí nie sú zasiahnutí ani raz v živote, len si myslia, že boli, a to naozaj pravé možno ani nenašli. Ale ja si myslím, že to pravé nemožno zažiť viac ako jeden- či dvakrát za život. Veľkých lások a súzvučení býva málo.
Väčšinou to tvrdia ženy.
- Áno, my sme predsa len trošku povrchnejší, vy tie zásahy pociťujete intenzívnejšie aj po nich viac túžite, ale vekom človek človek prichádza na to, ako to je.
Ako viem, nie ste rozvedený.
- Žijeme oddelene. Moja manželka žije a pracuje v Piešťanoch.
Máte jedinú dcéru, rozumiete si?
- Máme veľmi dobrý vzťah. Má dvadsaťdva rokov a myslím si, že si rozumieme zo všetkých stránok. To je, chvalabohu, tiež dar.
Nechytá vás niekedy chuť na ďalšie dieťa?
- Až tak veľmi nad tým nerozmýšľam. Ale mám pocit, že už by som sa nevedel až tak chopiť otcovských povinností. Teraz ani neviem, ale akosi sa mi zdá, že by som chcel žiť viac pre seba.
