BRATISLAVA - Kratšie dni, menej svetla a horšie počasie mnohým ľuďom nielen pokazia náladu, ale spôsobujú aj depresie. Tie môžu prerásť k poruchám stravovania a následne ďalším zdravotným problémom.
Zdravie navyše ohrozujú aj nádcha a chrípkové ochorenia. Pravdepodobne najúspešnejším receptom na depresiu aj choroby je podľa odborníkov veľa pohybu a zmena zaužívaných stereotypov.
"Často sa totiž pod vplyvom depresie človek ešte viac ponára do zabehnutých koľajníc, a preto by sa mal pokúsiť o zmenu a zažiť niečo iné, príjemné," poradila psychologička Eva Linhová. Jeseň, ale aj jar sú podľa nej obdobím, keď má sklony k depresii viac ľudí než počas slnečných dní leta.
Duševnú kondíciu zlepšuje podľa psychológov aj pohyb v prírode, a to aj v horšom počasí, či šport. Pomôcť môžu aj fototerapie, keď špecializované lampy nahrádzajú úbytok prirodzeného slnečného svetla.
Športovanie a otužovanie odporúčajú v jesenných mesiacoch aj všeobecní lekári. Pohyb a príprava organizmu na chladnejšie počasie môžu podľa nich zabrániť nádcham či iným prejavom chrípkových ochorení. "Otužovanie posilňuje imunitný systém," vysvetlila lekárka Lenka Benáková. Práve imunitný systém má brániť organizmus pred zvýšeným počtom vírusov a baktérií, ktorým vyhovuje sychravé počasie.
Človek s depresiou by však mal vždy vyhľadať odbornú pomoc, zdôraznila psychologička Anna Klimeková. "Určite by sa depresívny stav nemal podceňovať a nikto by si nemal skúšať nahovárať, že časom sa to zlepší," varovala. Problém, ktorý by v začiatkoch bolo možné s pomocou lekárov zvládnuť, totiž podľa nej môže prerásť do vážnejších stavov.
Depresia je podľa lekárov chorobný stav, ktorý sa neprejavuje len prejavmi smútku, úzkosti a stratou záujmu o okolie, ale aj bolesťami hlavy či tráviacimi ťažkosťami. Ťažké depresívne stavy dokonca spôsobujú halucinácie či vedú k pohybovým poruchám.
Výskyt sezónnych depresií potvrdil aj psychiater Jozef Hašto. Jesenná depresia podľa neho zvyčajne nastupuje v novembri a trvá aj do februára. Na rozdiel od nesezónnej depresie majú podľa neho pod jej vplyvom ľudia väčšiu chuť do jedla a k spavosti. "Časom však môže sezónna depresia prerásť do trvalejšej," upozornil Hašto.
Práve nesezónna depresia je podľa neho v súčasnosti vážnejší problém, pretože pod vplyvom rastúcich pracovných nárokov a zodpovednosti depresií pribúda. "Prieskumy ukazujú, že v západnej Európe približne pätina ľudí vyhľadá počas života pre depresiu pomoc u lekára," povedal psychiater. Na Slovensku je situácia podobná, aj keď v posledných rokoch sa začala zlepšovať aj pod vplyvom ekonomických úspechov, dodal.
"Často sa totiž pod vplyvom depresie človek ešte viac ponára do zabehnutých koľajníc, a preto by sa mal pokúsiť o zmenu a zažiť niečo iné, príjemné," poradila psychologička Eva Linhová. Jeseň, ale aj jar sú podľa nej obdobím, keď má sklony k depresii viac ľudí než počas slnečných dní leta.
Duševnú kondíciu zlepšuje podľa psychológov aj pohyb v prírode, a to aj v horšom počasí, či šport. Pomôcť môžu aj fototerapie, keď špecializované lampy nahrádzajú úbytok prirodzeného slnečného svetla.
Športovanie a otužovanie odporúčajú v jesenných mesiacoch aj všeobecní lekári. Pohyb a príprava organizmu na chladnejšie počasie môžu podľa nich zabrániť nádcham či iným prejavom chrípkových ochorení. "Otužovanie posilňuje imunitný systém," vysvetlila lekárka Lenka Benáková. Práve imunitný systém má brániť organizmus pred zvýšeným počtom vírusov a baktérií, ktorým vyhovuje sychravé počasie.
Človek s depresiou by však mal vždy vyhľadať odbornú pomoc, zdôraznila psychologička Anna Klimeková. "Určite by sa depresívny stav nemal podceňovať a nikto by si nemal skúšať nahovárať, že časom sa to zlepší," varovala. Problém, ktorý by v začiatkoch bolo možné s pomocou lekárov zvládnuť, totiž podľa nej môže prerásť do vážnejších stavov.
Depresia je podľa lekárov chorobný stav, ktorý sa neprejavuje len prejavmi smútku, úzkosti a stratou záujmu o okolie, ale aj bolesťami hlavy či tráviacimi ťažkosťami. Ťažké depresívne stavy dokonca spôsobujú halucinácie či vedú k pohybovým poruchám.
Výskyt sezónnych depresií potvrdil aj psychiater Jozef Hašto. Jesenná depresia podľa neho zvyčajne nastupuje v novembri a trvá aj do februára. Na rozdiel od nesezónnej depresie majú podľa neho pod jej vplyvom ľudia väčšiu chuť do jedla a k spavosti. "Časom však môže sezónna depresia prerásť do trvalejšej," upozornil Hašto.
Práve nesezónna depresia je podľa neho v súčasnosti vážnejší problém, pretože pod vplyvom rastúcich pracovných nárokov a zodpovednosti depresií pribúda. "Prieskumy ukazujú, že v západnej Európe približne pätina ľudí vyhľadá počas života pre depresiu pomoc u lekára," povedal psychiater. Na Slovensku je situácia podobná, aj keď v posledných rokoch sa začala zlepšovať aj pod vplyvom ekonomických úspechov, dodal.
