BRATISLAVA – Európska komisia po 25 rokoch rokovaní uzavrela dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým zoskupením Mercosur. Ako pripomenul Inštitút pre stratégie a analýzy, Slovensko tam vyváža najmä autá. Ak dohodu potvrdia aj členské štáty, prinesie podľa nich zníženie ciel, čo by pomohlo exportu nielen vozidiel.
archívne video
Inštitút pripomenul, že Mercosur je colnou úniou, ktorú založila Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Bolívia sa tento rok stala plnohodnotným členom, Venezuela má členstvo pozastavené. EÚ má v súčasnosti bilaterálne dohody s jednotlivými štátmi. Nová dohoda o voľnom obchode s Mercosurom však prináša výrazné zmeny. „Postupne odbúra 91 % colných poplatkov, čo by podľa Európskej komisie malo priniesť úsporu štyri miliardy eur ročne,“ uviedli.
Čo sa týka Slovenska a toho, čo môže dohodou získať, inštitút tvrdí, že z obchodného hľadiska Latinská Amerika a Karibik nie je pre Slovensko podstatným priamym partnerom. „V roku 2022 smerovalo do Latinskej Ameriky 0,72 % slovenského vývozu (do Mercosuru 0,29 %). Takmer polovicu vývozu do štátov Mercosuru tvorili vozidlá (45 %), nasledovali stroje a elektronika (31 %). Podiel Latinskej Ameriky na dovoze do SR bol 0,48 % (0,14 % z Mercosuru). Z Mercosuru sme dovážali najmä kovy, kožené výrobky, stroje, potraviny a suroviny. Slovensko má s regiónom aktívnu obchodnú bilanciu 149 miliónov eur za rok 2022 (Svetová banka),“ uviedli. Zaujímavosťou je, že v roku 2022 dosiahol objem dovozu Slovenska z Mercosuru približne 150 miliónov eur. „To je porovnateľné s jedným vojenským lietadlom Embraer KC-390 Millenium (odhadovaná cena 80-220 miliónov). Slovensko si chce od Brazílie kúpiť tri také lietadlá,“ poukázali.
Pre exportnú slovenskú ekonomiku je však najzaujímavejšie znižovanie ciel pri automobiloch, strojoch a elektronike, ktoré tvoria 76 % vývozu do regiónu. „Pre krízu a slabý odbyt automobilového odvetvia dohodu s Mercosurom presadzuje Nemecko. Pri vozidlách v závislosti od typu dosahujú momentálne clá až 35 %. Podľa navrhovaného harmonogramu sa však neodbúrajú hneď po ratifikácii dohody, ale postupne by klesali na nulu 18-30 rokov. Kratší interval by platil pre elektromobily, dlhší pre autá so spaľovacím motorom,“ uviedli.
Omnoho dôležitejší môže byť podľa nich pre Slovensko sekundárny efekt nárastu obchodu Nemecka a EÚ nielen s Mercosurom, ale celou Južnou Amerikou, keďže pridruženými členmi organizácie je napríklad Čile a Peru. Dohoda je podľa Inštitútu zaujímavá aj zo strategického hľadiska. „V regióne sú veľké ložiská vzácnych zemín (najmä lítium), ktoré sú kľúčové pri rozvoji elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie,“ pripomenuli.
Dohodu ešte musia potvrdiť členské štáty EÚ aj Európsky parlament. Ratifikácii však podľa Inštitútu stojí v ceste niekoľko prekážok. „EK uzavrela dohodu napriek odporu Francúzska, ktoré proti nej dlhodobo namieta. Proti sa ozvali aj ďalšie štáty so silným poľnohospodárskym sektorom (Poľsko, Taliansko), ktoré sa boja prílevu lacných potravín z Latinskej Ameriky,“ uviedli. Potravinové komory vo V4 zasa varujú pred prílevom nekvalitných potravín a namietajú, že juhoamerickí výrobcovia na rozdiel od nich nemusia plniť prísne emisné a hygienické limity. „Slovensko sa zatiaľ prikláňa k podpore dohody, otázkou však zostáva, nakoľko je možné skĺbiť prílev lacnejších potravín z Mercosuru a podporu domácej poľnohospodárskej produkcie,“ dodali.
