BRUSEL - Európska komisia (EK) odsúhlasila návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a považuje ho za jeden z ôsmich najlepších, ktoré predložili na posúdenie členské krajiny EÚ. Uviedol to v utorok v Bruseli minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach ministrov financií eurozóny a EÚ.
Minister spresnil, že slovenský rozpočet na rok 2025 bol schválený na úrovni ministrov financií eurozóny (Euroskupina) i na úrovni ministrov financií všetkých krajín EÚ (Ecofin). Na Euroskupine Komisiu zastupoval Valdis Dombrovskis, komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie. Na Ecofine sa zúčastnili až šiesti zástupcovia eurokomisie vrátane komisára pre rozpočet Piotra Serafina.
VIDEO
"Tento rozpočet bol vyhodnotený ako vôbec jeden z najlepších v rámci Európskej únie, čo je pre nás veľmi dôležité. Potrebujeme ozdraviť verejné financie," vysvetlil minister. Dodal, že ak by vláda nič nerobila, tak by dlh krajiny stúpol na úroveň 109 miliárd eur, čo je asi 74,1 % HDP. To by znamenalo dostať sa do dlhovej pasce a byť odkázaní na veriteľov, ktorí by podľa Kamenického mohli určovať, čo treba na Slovensku robiť.
"My chceme, aby Slovenská republika bola zvrchovanou a samostatnou krajinou, aby sme si riadili svoje veci, a preto je veľmi dôležité, že máme dôveru finančných trhov, a že sa nám potvrdzujú aj ratingy, a to je dobrá správa pre Slovensko," uviedol Kamenický.
So Šefčovičom upozornili na výhody hĺbkovej reformy colníctva v EÚ
Pripravovaná reforma colného systému EÚ uľahčí prácu colníkov, ušetrí peniaze a ochráni záujmy spotrebiteľov. Uviedli to v utorok v Bruseli minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) a eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič po rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že na Ecofine odznelo veľa tém, ministri so zástupcom Medzinárodného menového fondu (MMF) hovorili o probléme vysokých cien za energie v EÚ, čo ju konkurenčne znevýhodňuje voči iným globálnym hráčom, tiež o drahej mobilite pracovnej sily v Európe, čo je tiež nevýhoda napríklad voči situácii v USA. Ocenil, že na Ecofin zavítala britská ministerka financií, čo naznačuje možný reštart ekonomických vzťahov medzi Bruselom a Londýnom po ochladení, ktoré nastalo po brexite.
Jednou z dôležitých tém rokovaní bol podľa neho aj návrh na zriadenie akéhosi centrálneho colného systému pre celú EÚ. "My ako Slovensko to vítame, privítali to aj iné krajiny. Pre nás je dôležité, aby sa nedovážali tovary, ktoré neprešli certifikáciami, napríklad hračky, ktoré môžu ohrozovať zdravie detí. Takisto sa dovážajú mnohé tovary, ktoré sa nepreclievajú, nie je tam ani DPH, čiže ide o ďalší príjem do rozpočtu. Budeme sa snažiť, aby to bolo spravodlivé pre podnikateľov v EÚ," vysvetlil Kamenický.
Na zasadnutí Ecofinu sa zúčastnili až šiesti eurokomisári vrátane Šefčoviča. Ten v mene eurokomisie, kde zodpovedá aj za obchodnú politiku, ocenil, že nadchádzajúce poľské predsedníctvo v Rade EÚ chce hĺbkovú reformu colníctva na jeho podnet urýchliť a spustiť rokovania s Európskym parlamentom ešte do konca júna 2025.
"Najväčšia potreba vyvstáva z prudkého rozmachu elektronického obchodu. Len tohto roku očakávame, že do EÚ príde viac ako štyri miliardy balíčkov, hlavne z Číny, ktoré sa ťažko kontrolujú. Sú veľké sťažnosti na obsah, na kvalitu. Je evidentné, že túto záplavu balíkov nie je možné riešiť tradičnými nástrojmi, ktoré colníci majú k dispozícii," uviedol Šefčovič.
Preto podľa neho vznikol návrh na vytvorenie Európskeho colného úradu aj Európskeho dátového centra, kde bude možné využiť moderné metódy zdieľania informácií a lepšieho posudzovania rizík. To uľahčí prácu colníkov, aby nemuseli kontrolovať všetko, ale vykonávať kontroly len na základe zhodnotenia rizík.
Šefčovič zdôraznil, že ak sa na budúci rok spustia rokovania o tejto agende medzi inštitúciami EÚ, nové únijné colné orgány by mali začať fungovať už v roku 2026. Podľa neho výsledný efekt nebude len v odľahčení pracovnej záťaže colníkov, ale aj v podobe úspor asi dve miliardy eur ročne pre EÚ. A to aj preto, lebo vyše 110 systémov IT, ktoré dnes používajú colné správy v rámci EÚ, by mal nahradiť jeden spoločný IT systém, umožňujúci lepšiu ochranu colných záujmov Únie.