PRAHA – Obéznym chlapcom sa podľa štúdií českých vedcov mení telo smerom k dievčenskému, majú zdurené prsné žľazy a širšiu panvu. Tuk navyše produkuje ženské pohlavné hormóny estrogény, v tele sa tak nedostatočne vyvíja mužská reprodukčná sústava. U obéznych dievčat puberta nastúpi skôr a je rýchlejšia, začínajú tiež byť nižšie. Na odbornej konferencii Pohyb na predpis, ktorá sa konala 27. septembra, to povedal Petr Sedlák z Katedry antropológie a genetiky človeka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.
Rast dieťaťa ovplyvňuje v ranej fáze výživa, potom pohyb a rastové hormóny. V období puberty sa k rastovým hormónom pridružuje významný vplyv pohlavných hormónov, u obéznych ale prevažujú tie ženské. „Dochádza napríklad ku zdureniu prsných žliazok, čiže ku gynekomastii, ale aj k nezvratným zmenám na panvovej kosti,“ uviedol Sedlák.
Panvu majú deti do desať rokov rovnakú, u dievčat sa ale s nástupom puberty začne rozširovať. Podľa Sedláka sa kosť rovnako mení aj u chlapcov s nadmerným obsahom tuku v tele.
U dievčat vyššie percento tuku urýchľuje pubertálny vývoj, môže prebiehať aj rýchlejšie. Sú tiež kvôli vyššej hladine estrogénov nižšie, než aké majú dispozície po rodičoch. U chlapcov záleží na citlivosti voči týmto ženským pohlavným hormónom. Ak je vysoká, vedú estrogény telesnú stavbu chlapca smerom k ženskému pohlaviu a zablokujú spustenie mužskej puberty. „Výsledkom je, že sa nedostatočne rozvíja reprodukčná funkcia a niektoré americké štúdie hovoria aj o znižovaní plodnosti u týchto mužov,“ uviedol.
Ďalším problémom je skrytá obezita
Problém nastáva tiež, ak nie je zachovaný optimálny pomer tuku a svalov v tele. Ak je tuku viac a svalov menej, odborníci hovoria o takzvanej skrytej obezite. Deti totiž majú optimálnu váhu a nie sú na prvý pohľad obézne. Majú ale menej svalov, ktoré sa neskôr už nemusia optimálne vyvinúť. Svalové vlákna sa totiž prestávajú tvoriť na konci puberty.
Kým v roku 1991 trpelo nadváhou a obezitou desať percent detí, v roku 2016 už skoro 18 percent. Počet detí s vyššou hmotnosťou vzrastá medzi piatym a deviatym rokom, u chlapcov postupne až do 13 rokov. Sedlák tiež tvrdí, že deťom sa v súčasnosti viac ukladá tuk v oblasti brucha. Vysvetľuje, že to súvisí najmä so stravou a stresom.
Deťom chýba prirodzený pohyb
Odborníci sa tiež preto snažia deti motivovať k športu, ale najmä k prirodzenému pohybu. Pohybové odporúčania na minimálnu aktivitu aspoň 60 minút denne plní len zhruba asi pätina detí. Na športové krúžky pritom chodia takmer dve tretiny z nich. „Zúfalo chýba prirodzený pohyb, napríklad keď idete pešo alebo idete na bicykli,“ uviedol Zdeněk Hamřík z Fakulty telesnej kultúry Univerzity Palackého Olomouc.
Podmienky pre pohyb detí podľa neho musia vytvárať najmä rodičia, ale aj škola alebo obce. Ako odporúčanie zaznela napríklad chôdza pešo do školy, poskytnutie priestoru pre prirodzené hranie vonku, aktívne prestávky v školách, navýšenie počtu hodín telocviku a zmena ich náplne. Rozšíriť by sa mala tiež školská ponuka voliteľného telocviku a zaradenie pohybu do ostatných predmetov, pretože môže zlepšovať sústredenie a postreh. Mestá potom môžu pre deti pripraviť rôzne ihriská, minimálne nechať v popoludňajších hodinách otvorené tie školské.
Čítajte aj: Rodičia, pozor! Ak praktizujete APERO, z vášho dieťaťa môže vyrásť alkoholik, tvrdia vedci
So vzťahom k pohybu treba začínať skoro, už u detí medzi prvým a tretím rokom života. Zásadný je vzťah rodičov k športu. Kde pravidelne športujú obaja rodičia, je pravdepodobnosť, že dieťa v športe vydrží, asi 70 percent. U jedného aktívneho rodičia sa znižuje na 50 percent.
„V prípade porovnania výsledkov z olympijského viacboja z 90. rokov a súčasných, nie sú dnešné deti v žiadnej disciplíne lepšie. V niektorých sú dokonca dramaticky horšie. Sedemročné sú na tom takmer rovnako, s vekom sa rozdiely zhoršujú,“ uviedol predseda Českého olympijského výboru Jiří Kejval.
