TEHERÁN/WASHINGTON – Na Blízkom východe vznikla zdá sa patová situácia. Konflikt medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej, ani zďaleka nekončí. I keď je v pláne mier na zhruba 2 mesiace, vo vzduchu visia nezodpovedané otázky, ktoré si navyše obe strany vykladajú po svojom.
Prezident USA Donald Trump oznámil dohodu o ukončení vojny s Iránom, ktorá by mala prerušiť všetky boje na 60 dní a uvoľniť presun ropných tankerov cez zablokovaný Hormuzský prieliv. Dohoda by mala nadobudnúť platnosť už tento piatok 19. júna po jej podpise vo Švajčiarsku. Píše o tom CNN.
Memorandum o ukončení bojov
Bližšie sa k celej veci vyjadril viceprezident USA J. D. Vance, ktorý doplnil, že súčasťou dohody bude záruka, že "Irán nikdy nevyrobí, ani si nezaobstará alebo nekúpi jadrové zbrane". Memorandum už malo byť elektronicky podpísané. Veľkým pozitívom je v tomto prípade aj jeho uznanie Islamskou republikou. Podľa Vancea je to už "hotová vec".
"Veľa prezidentov predo mnou sa snažilo uzavrieť mier s Iránom, no všetci zlyhali," vyjadril sa Trump na sociálnych sieťach.
Tri nezodpovedané otázky
Analytici sa zhodujú, že akákoľvek dohoda o ukončení konfliktu, ktorý výrazným spôsobom poznačil svetovú ekonomiku a priniesol smrť na oboch bojujúcich stranách, je vítaná. Na druhej strane sa ale hovorí o troch nezodpovedaných otázkach. Trump ich chce vyriešiť a priniesť strategickú rovnováhu do oblasti Blízkeho východu.
V prvom rade je najpodstatnejšie ukončenie blokády Hormuzského prielivu. Keďže ale kritická otázka okolo jadrových zbraní zostáva stále otvorená, nie je jasné, či USA len signalizujú návrat k predvojnovému stavu status quo (existujúci stav veci).
Druhou nevyriešenou otázkou je Trumpov cieľ dosiahnutia jadrovej dohody, ktorá má byť lepšia ako od jeho predchodcu Barracka Obamu. Irán ju dodržiaval, ale zrušil ju samotný Trump ešte počas svojho prvého funkčného obdobia.
Vo vzduchu visí cena za samotné spustenie konfliktu s Iránom. Nie je jasné, či Izrael a USA dosiahli vôbec nejaké výsledky okrem zníženia vojenskej kapacity Iránu. Od samotného začiatku bolo proti útokom na Blízkom východe mnoho Američanov.
Navyše počas bojov padol aj najvyšší duchovný vodca Iránu Alí Chámeneí, čo môže viesť v budúcnosti k otvoreniu nového konfliktu medzi týmito krajinami. V Teheráne sa bude riešiť aj to, či vojna iránsky režim oslabila, alebo sa naopak počas bojov ešte viac posilnil a či je pripravený na ďalšie vládnutie.
Rokovania o jadrových zbraniach
Memorandum necháva otvorenú otázku iránskeho jadrového programu a jeho zásob vysoko obohateného uránu. Táto téma bude predmetom ďalších rokovaní. Uistenie iránskych vládnych špičiek, že v krajine sa nevyvíjajú jadrové zbrane, tu už bolo aj v minulosti a nič to neprinieslo. Predpokladá sa, že Trumpovi to nebude stačiť ani teraz.
