PRAHA - Spevák Jan Bendig najnovšie priznal, čím si prechádzal v detstve. Doma žili naozaj biednym životom. Istý čas totiž nemali elektrinu, nemohli kúriť a nemali ani čo do úst. Preto sa rozhodol, že bude kradnúť...
Jan Bendig v knihe Roma boy opísal, ako žili v minulosti. Ako dieťa si siahol na úplné dno, keď ich otec odišiel do Anglicka, aby zabezpečil rodinu. Bez neho to mali veľmi ťažké a so súrodencami trpeli hladom.
„Bolo to nekonečné čakanie. Lenže bez otca nebolo ani na jedlo. U nás ešte bývala teta Hana, sestra otca, so svojimi dvoma deťmi, naša mama a my štyria. Osem ľudí v tom malom byte jedna plus jedna. Ale boli sme skvelá partia. Bolo to ako z nejakého filmu. Všetci sme stáli pri sebe a pomáhali sme našim mamám, ako to len šlo,” priznal vo svojej knihe.
Spevákova mama a teta chodili na rôzne brigády, aby doniesli domov aspoň nejaké financie. Ale ani tie mnohokrát nestačili na všetko... „Dosť často sa stávalo, že sme nemali čo jesť a radšej sme namiesto jedla chodili spať. Tiež sme boli napríklad štrnásť dní bez elektriny, iba pri sviečkach. Bola zima a nemohli sme ani kúriť,” zveril sa.
Keďže nemali ani čo do úst, Jan sa spolu s bratrancom a sesternicou uchýlili k drobným krádežiam. „Hecovali sme sa medzi sebou. Keď nie sú peniaze, tak pôjdeme a niečo si v obchode vezmeme. Bolo to pre nás napätie a dobrodružstvo, ale zároveň užitočná vec. Nechceli sme, aby mama plakala, že pre nás nič nemá. Ona ale nevedela, že chodíme kradnúť,” pokračoval s tým, že mamu oklamal a radšej jej povedal, že to posiela ich babka.
„Raz to zašlo až tak ďaleko, že som to nemohol vydržať. Utiekol som do jedného supermarketu a chodil okolo mrazničky s mäsom. Chodil som dookola skoro hodinu a premýšľal, či to mám urobiť, alebo nie. Ukradol som vtedy mrazené stehienka a veľkú vaničku kuracích pŕs, takú tú XXL, čo bola v akcii. Nevedel som, ako to mám schovať, aby ma nikto nevidel. Nakoniec som to len niesol v ruke. Nikto si ma nevšimol. Akoby som tam nebol,” opísal. Obed mali vybavený na 4 dni.
Za kradnutie sa ale veľmi hanbil, dokonca prosil Boha o odpustenie. „Raz potom otec z Anglicka poslal mame nejaké peniaze. Mama mi z toho pár korún dala, aby som si kúpil do školy nejaké potrebné veci. Ja som ich dal do obálky. Napísal som na obálku „ZA MÄSO“ a nechal som to v tom supermarkete na informačnom pulte a utiekol. Nemal som odvahu im niečo povedať,” uviedol na záver.
