BRATISLAVA - Je jednou z najvýraznejších slovenských herečiek stvárňujúcich tragické postavy. No ani v súkromí veľa šťastia Anna Javorková nemala. Obaja režiséri, do ktorých sa zamilovala, ju časom opustili pre jej kolegyne.
Anna Javorková sa narodila 8. októbra 1952 v dedine Hubová pri Ružomberku ako prostredné zo siedmich detí. Aj keď odmalička inklinovala k herectvu a tieto gény zrejme dostala do vienka, v známom dedinskom ochotníckom súbore nikdy neúčinkovala.
Štúdium herectva absolvovala Anna Javorková na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1975. V SND sa po prvý raz objavila už ako 18-ročná ako predstaviteľka postavy Margitky v inscenácii Viťúzi (1970). Počas celého vysokoškolského štúdia vystupovala na prvej slovenskej divadelnej scéne ako hosťujúca herečka. V súbore Činohry SND oficiálne pôsobí takmer polstoročie - od roku 1974.
Ťažisko Javorkovej tvorby je v divadle, avšak účinkovala tiež vo filme a v televízii, kde vytvorila vyše 80 postáv. Často zobrazovala ženy túžiace po životnom šťastí. Je výraznou predstaviteľkou predovšetkým dramaticky závažných a charakterovo zložitých postáv. Svoj talent úspešne rozvíjala v rolách klasického repertoáru, ako aj v stvárňovaní súčasných žien.
Z klasických postáv bravúrne zahrala napríklad Alexandru z Čechovovho Platonova, Katarínu z Dostojevského Bratov Karamazovcov, Mášu z Čechovových Troch sestier. Bola však i pôvabnou Solveig v Ibsenovom Peerovi Gyntovi, Uljanovovou v hre Belasé kone na červenej tráve, Zuzkou v Kováčikovej Soli zeme. Počas hosťovania SND v Prahe ju mali možnosť vidieť diváci ako Maryšu v rovnomennej dráme bratov Mrštíkovcov.
V legendárnom prvom naštudovaní muzikálu Na skle maľované v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (dnes Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava) v Bratislave hrala po boku hereckej legendy Michala Dočolomanského Jánošíkovu milú - Aničku.
Na scéne SND účinkovala Anna Javorková aj v dráme Coriolanus (2012), v Divadle Aréna ju diváci mohli vidieť v detektívnej hre Bod nula (2012).
Vynikajúco stvárnila tiež mnoho filmových a televíznych postáv. Vynikla napríklad vo filmoch Škriatok (1974), Jeden stříbrný (1976), Súkromná vojna (1977), Druhá láska (1977), Ako sa Vinco zaťal (1977), Súdim ťa láskou (1981), Pasca (1981), Nemožná (1987), Portrét Doriana Graya (1987), Fiaker číslo 21 (1999), Jesenná (zato) silná láska (2003), Tajné sny (2004) či Chuť leta (2009). Z ďalších úloh možno spomenúť jej účinkovanie v televíznom seriáli Odsúdené (2009, 2010).
V roku 2009 na doskách trnavského Divadla Jána Palárika vynikajúco stvárnila legendárnu herečku v predstavení Tajomstvo Grety Garbo.
Anna Javorková získala za svoju tvorbu viaceré ceny a ocenenia. Je napríklad nositeľkou Ceny Janka Borodáča, Ceny Andreja Bagara, Ceny Festivalu českých a slovenských filmov (FČSF) v Ústí nad Labem. V roku 2009 získala cenu Literárneho fondu za postavu Grety Garbo, o dva roky neskôr získala výročnú cenu Literárneho fondu za postavy stvárnené v inscenáciách, v roku 2017 si prevzala cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v kategórii divadlo.
Na mužov však mala smolu. V roku 1975 pri práci spoznala režiséra Petra Opáleného. Boli spolu niekoľko rokov, no v roku 1983 sa zaplietol s Javorkovej kolegyňou Sylviou Turbovou a zo vzťahu odišiel.
O dva roky neskôr herečka nadviazala vzťah s ďalším režisérom. S Vladimírom Strniskom sa vzali a mali dcéru Helenu. No aj on sa po čase zapozeral do inej herečky, v tomto prípade do mladšej Ingrid Timkovej. „Anka Javorková patrila k tým, ktorí mi boli blízki... Stále som riešil nebezpečné vzťahy, ale ukážte mi niekoho, kto ich neriešil,“ vyhlásil Strnisko v minulosti v relácii Portrét na TA3.
