BRATISLAVA - Skvelý slovenský herec Eduard Bindas zomrel pred rokmi osamelý a o jeho pohrebe nemala širšia verejnosť ani potuchy. Keď topky zistili, že zomrel, mnohých jeho kolegov táto správa šokovala a vyjadrili zármutok nad jeho smutným koncom.
Eduard Bindas sa narodil 3. januára 1926. Po štúdiu herectva si prešiel divadlami v Bratislave, Košiciach, Žiline, Martine, Trnave i Nitre. Jeho poslednou domovskou scénou bola Nová scéna v Bratislave. „Pán Eduard Bindas bol oporným pilierom činoherného súboru Divadla Nová scéna 34 rokov. Bol predstaviteľom najmä komických rolí, ktoré však často mali aj tragický podtón,” povedal pre topky Juraj Ďurdiak.
Bindas patril k hercom, ktorí boli často obsadzovaní v televíznych inscenáciách. Účinkoval napríklad aj vo filmoch Kapitán Dabač (1959), Jánošík I-II (1962-63), Červené víno (1976), Keď jubilant plače (1984). Naposledy si zahral epizódnu úlohu v seriáli Mesto tieňov. Daboval napríklad pána Wilsona, ktorého trápil Denis - postrach okolia, či postavu Kornelia Fudgea zo série o Harrym Potterovi.
Napriek tomu, že ho kolegovia považovali za výborného herca a veľmi vtipného človeka, jeho koniec bol smutný. S manželkou mal dve deti, no po čase idyla rodinného života skončila a začali konflikty. Ako hovoria zdroje z divadla a hercovho okolia, žena ho vyštvala z vlastnej vily.
Bindasa sa ujal jeho vnuk. Ten ho umiestnil do garsónky, kde herec prežíval posledné smutné chvíle svojho života. Akoby toho nebolo dosť, objavili sa reči, že v poslednej fáze života pobýval dokonca len v záhradnej chatke a divadlo Nová scéna mu občas poskytlo vyradené kostýmy ako oblečenie.
Človek, celý život známy svojím optimizmom a pozitívnym vzťahom k životu, mal teda nakoniec právo byť zatrpknutý. Napriek všetkému sa nevzdával a keď to neklapalo v rodine, snažil sa aspoň pracovať takmer do poslednej chvíle. „Živil ho dabing. Aj som sa ho pýtal, či ešte vládze, ale mal to rád a mal aspoň nejaké peniaze,” povedal nám jeho kolega a kamarát Anton Baláž.
Herec nakoniec zomrel osamelý 28. októbra 2012 a o jeho smrti sa mnohí z jeho kolegov dozvedeli od nás. Ako sme v tom čase zistili na cintoríne, rodina zakázala o pohrebe kohokoľvek informovať. Jeho hrob potom mesiace vyzeral veľmi zanedbane, náhrobný kameň pribudol až po roku a pol. No jeho vlastné meno by ste na ňom hľadali márne, je na ňom len nápis rodina Bindasová.
