BRATISLAVA - Šance na vytvorenie budúcej vlády majú skôr súčasné opozičné strany. Sú však pochybnosti, či dokážu dlhodobo spoločne fungovať a stabilitu vládneho zoskupenia nenarušia spory. Myslia si to politickí analytici Ján Baránek a Tomáš Koziak.
„Jediná možnosť vyšla, že by sa museli spojiť všetky opozičné strany. Iné kombinácie sa neopovažujem hovoriť, lebo by sme experimentovali,“ komentoval Ján Baránek výsledky januárového prieskumu agentúry Polis pre TV JOJ. Z prieskumu vyplynulo, že vládnu väčšinu 83 poslaneckých kresiel by predstavovalo až šesť subjektov s tým, že dva subjekty tvoria predvolebnú koalíciu, a teda budúca vláda by sa opierala v skutočnosti až o desať strán. Konkrétne ide o zoskupenie: OĽaNO/NOVA/KÚ/Zmena zdola – Za ľudí – PS/Spolu – KDH – Sme rodina a SaS.
Politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáš Koziak tiež vidí šance na vytvorenie vlády zo súčasnej demokratickej opozície. „Z dlhodobých trendov sa dá vyčítať, že budúca vláda bude musieť byť veľmi široká, a to aj so stranu Sme rodina Borisa Kolára. Politológ tiež naznačil, že keby napríklad SNS vypadla z parlamentu, Kollár nebude potom potrebný pre novú vládu. „Keď bude veľmi široká koalícia, konsezus sa bude ťažšie dosahovať a bude ohrozovať funkčnosť vlády. Takáto koalícia bude o častých kompromisoch a je tu vždy riziko, či sú ich politici schopní prijímať,“ uviedol politológ.
Pravdou je, že napríklad vzťahy medzi lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a predsedom KDH Alojzom Hlinom sú napäté. Podľa Koziaka je však podiel na moci vždy veľmi silný motivačný činiteľ. „Okrem toho opozičné strany boli dlho mimo moci a aj stranícke základne chcú, aby takáto vláda fungovala. Ďalším činiteľom je odpor voči strane Smer a Marianovi Kotlebovi. Tá hrozba sily Kotlebu je veľmi vysoká,“ dodal Koziak.
Najsilnejšia vládna strana Smer-SD by podľa posledného prieskumu Polisu vyhrala so ziskom 17,1%. Jej pozíciu by mohli ohroziť Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Problém je v tom, že jediný, kto môže poraziť Smer, je Kotleba. Neviem odhadnúť fenomén skrytých hlasov u Kotlebu, ktorý sa prejavil aj v posledných voľbách v roku 2016,“ podotkol Baránek. Podľa neho treba počkať ešte na ďalší politický vývoj.
Kotlebovci v prieskume skončili na druhom mieste s 12,4%. „To je hlas vzdoru,“ reagoval Baránek na otázku, čím priťahuje ĽS NS voličov. „Oni nemajú, koho voliť. Dosť veľkú úlohu hrá to, čo je témami volebnej kampane. Nie sú to školy, nemocnice, chýbajúca infraštruktúra, vysoké odvody. Témami sú, kto s kým pôjde alebo nepôjde, kto bol s Kočnerom a ľudia sú z toho znechutení,“ zhodnotil analytik.
Zatiaľ je otvorené, či môže ĽSNS narásť až tak, že vyhrá parlamentné voľby. „Aj keby Kotleba vyhral voľby, nemusí dostať poverenie na zostavenie vlády a tiež je otázkou, či by dokázal zložiť funkčnú vládu. To je nepravdepodobné,“ dodal Koziak.
V opozícii súperia o miesto lídra tri subjekty. Podľa prieskumu má zatiaľ najväčšiu podporu koalícia OĽaNO-NOVA-KÚ-Zmena zdola 10%. Tesne za ňou je strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí so ziskom 9,7% a tretia je koalícia PS/Spolu s podporou 8,4%. Baránek by tipoval, že napokon môže mať najviac hlasov Kiska, aj keď ho aktuálne zoskupenie Igora Matoviča o tri desatiny predbehlo. „Stále je 30 percent nerozhodnutých a všetko sa ešte môže pomeniť,“ povedal Baránek.
Podľa Koziaka je teraz lotériou hovoriť, ktorá z týchto troch opozičných strán bude mať najväčšiu podporu. „Ale ak by som sa mal staviť, bude to asi Kiskova strana Za ľudí,“ povedal. Podľa neho sa to dá vyčítať aj z reakcií Smeru. „Tie útoky sú sústredené predovšetkým na Kisku. U neho vidia najväčšiu hrozbu, že by on mohol byť premiérom. Neviem, či majú vlastné prieskumy alebo to robia len preto, že konflikt medzi Ficom a Kiskom je osobný,“ doplnil politológ.
