Herec Pavel Nový: Už chodí!

Pavel Nový s francúzskymi palicami v rukách budil medzi spolupacientmi a personálom obdiv. „Už som tu mal aj väčšie dni. Napríklad keď som si prvý raz sám utrel prdel. Napísal som vtedy esemesku príbuzným z Nového Jičína a odpísali – blahoželáme k výstupu do základného tábora. Nezabudni, že na Everest je ich ešte osem,“ smeje sa sympatický herec. Okrem bariel a obmedzeného pohybu ľavej strany takmer nič nenasvedčuje, že len nedávno ušiel smrtke z lopaty. Oči sa mu smejú, konštrukciu tela má stále pevnú a nezdá sa, že by mu ubudli svaly. Len on sám však vie, čo musel od minulej jesene prekonať.

 (Zdroj: Život)

Kúpil mu fusak

Exotická západonílska horúčka Pavla Nového v septembri 2007 pripútala na lôžko. Z bezvedomia sa prebral úplne ochrnutý. Po mesiacoch poctivej rehabilitácie v Příbrame, v Motole a v ústave v Kladruboch však vyzerá, akoby mal barly v rukách len ako „tunajší módny doplnok“. Náruživý športovec aj tu predvádza špičkové výkony. Teší sa, že vozík už môže aspoň na pár hodín nechávať v izbe. Doteraz totiž zvládal len krátke úseky a „pod dohledem statnýho ošetřovatele“.

„Keď som nachodil prvý kilometer a prvý raz som sa vymočil v stoji, celý nadšený som to napísal Martinovi Dejdarovi. Ten mi odpísal: A koho to zaujíma? On, ktorý za mnou stále chodil do špitála, vozil ma na prechádzky a kúpil mi fusak, aby mi nebolo vonku na vozíku zima na nohy!“ usmieva sa Pavel Nový. „Povedali mi, že nesmiem vonku prechladnúť, tak Dejdar nelenil, nabehol do Protetiky a kúpil mi spacák s dvomi zipsmi, aby som mohol doň len vkĺznuť.“

„Mazec“ na chodbe

Pavel Nový rozhodne nie je osamelý. Do rehabilitačného ústavu v Kladruboch, ktorý leží na odbočke z diaľnice kúsok od Prahy, za ním stále chodia návštevy. Nosia mu jeho milované veterníky, ale aj buchty a budvar. Nedávno ho navštívila aj výprava z fi lmu S tebou mně baví svět. „Prišla za mnou Jana Šulcová s chlapcami, ktorí hrali Vaška a Bertíka. Priniesla mi fantastický koláč. A nedávno tu boli najmladší hokejisti českej Sparty. Vozili sa so mnou na vozíku po šikmej chodbe. To bol mazec,“ opisuje Pavel Nový svoj rušný spoločenský život. Cestou na rehabilitáciu každého na chodbe zdraví, babičku na vozíčku, ktorá sa mu sťažuje, že nemôže zdvihnúť ľavú ruku, veselo povzbudzuje: „Ani ja som nemohol. A teraz ju už trochu zdvihnem. A keď si dám niečo pod zub, tak ju zdvihnem úplne.“

 (Zdroj: Život)

Prvý v strednej Európe

Exotickú západonílsku horúčku herec dostal minulý rok na Cypre. Zriedkavú chorobu, ktorá mu na čas ochromila celé telo, spôsobuje mutant vírusu a baktérie. Pavel Nový ju dostal ako doteraz jediný človek v strednej Európe. Dokonca mal tú smolu, že sa uňho prejavila zriedkavými príznakmi, ktoré má len jedno percento chorých – opuchol mu mozgový kmeň a centrálna nervová sústava. Množstvo nervov mu počas boja tela s vírusom odumrelo a len pomaly ich nahrádzajú nové spojenia.

„Podľa mňa ma to čaplo v lietadle alebo na letisku. Dostal som závraty a horúčku, vyzeralo to na chrípku. V Larnake som bol u lekára, čo študoval v Čechách. Po návrate domov som šiel v Příbrame do nemocnice na infekčné. Už vtedy tvrdili, že je to nejaká nákazlivá ,zhouba’, ale nevedeli čo. Až neskôr som zistil, kde všade moje vzorky cestovali. Nakoniec v Prahe v Střešoviciach zistili, že to je západonílska horúčka,“ rozpráva Nový.

Na infekčnom oddelení upadol do bezvedomia a museli ho previezť na áro. „Dva dni som bol v bezvedomí. Potom som sa prebral a zistil som, že sa nemôžem hýbať. Nahneval som sa, a z toho hnevu som znovu upadol do bezvedomia.“ Z Příbramu herca previezli do Prahy-Motola k docentovi Kolářovi. „Až tam som začal hovoriť a hýbať pravou stranou tela. Prvý mesiac choroby si veľmi nepamätám. Ale v Motole ma riadne poprezerali. Odpredu, odzadu, zvnútra, zvonku,“ vymenúva so smiechom. „Aj tu v Kladruboch ma rozmaznávajú. Je to firma s najlepšou povesťou.“

 (Zdroj: Život)

Vozík je problém

Pavel Nový potmehúdsky tvrdí, že teraz si to už v rehabilitačnom ústave užíva ako v kúpeľoch. „Boli však aj horšie chvíle. Pred Vianocami som bol s kamarátmi v Prahe vo vyhlásenej slovenskej reštaurácii. Potreboval som ísť na toaletu a hľadal som záchod pre vozičkárov. Povedali mi, že taký nemajú... Šiel som sa teda pozrieť na WC, tam tri schody hore, šesťdesiatky dvere a dva schody nadol. Ani by ma tam nepreniesli. Čo teraz? Mechúr aj vnútorné svaly som mal oslabené, potreboval som ísť hneď. Hovorím čašníčke – tak dajte pollitrák. Zaliezol som s ním niekde a potom som jej ho doniesol. Že čo ona s tým? Hovorím – vylejte to, umyte ho a môžete doň ďalej točiť pivo. Môj kamarát sa smial, že si ho vezme na pamiatku. A ona na to, že by im ten pollitrák chýbal. Tak som odkázal pánovi majiteľovi, že ho pozdravujem, že tam už nikdy neprídem a ten pollitrák nech si odráta z nákladov na záchod pre vozičkárov,“ zvážnie. „Mne to až tak neprekáža, ja na tom vozíku nebudem večne, ale čo majú robiť tí, ktorí už nikdy nevstanú? Hovorí sa, že vozičkári sú nevrlí. Ale kde je ústretovosť k nim?“ pýta sa.

 (Zdroj: Život)

Zoopark a La Manche

Populárny herec nemá žiadne hviezdne maniere. Pamätá si mená všetkých lekárov a ošetrovateľov, ktorí sa oňho starajú. O zdravotníkoch hovorí s úctou a vďačnosťou. S mnohými spolupacientmi si tyká. Usilovne spolu s nimi cvičí v ,zooparku‘ – tak volajú rehabilitačnú miestnosť so železnými klietkami, z ktorých visia kladky na dvíhanie končatín. Zúčastnil sa aj na plaveckej štafete „La Manche Kladruby“ a preplával štyri bazény. Na rehabilitácii si dokonca sám utkal šál.

„Je v národných farbách. Chcel by som ho potom ,streliť‘. Predám ho na nejakej dražbe a peniaze pôjdu na ďalšiu priadzu pre pacientov. Chcel by som, aby sa z toho stala tradícia. Aby sa šály predávali cez internet, nech sú peniažky na nový materiál. Predstavte si, istá pani Alice Dubová mi napísala mail a potom sem poslala 15 kíl priadze,“ teší sa Pavel Nový.

V liečebni oslávil aj 40. výročie sobáša s manželkou Jarkou, s ktorou má dve dospelé dcéry Kateřinu a Terezu. Práve teraz tká krásny čierno-biely šál aj pre manželku. A už vidí, ako znovu začne športovať. „V marci by som už mohol vybehnúť na bežky. Ak nebude sneh, dám si priviezť bicykel. Budem si voziť aj barly. Veď čo ak by bola po ceste dobrá krčma? Síce neviem, ako budem zosadať, ale veď v najhoršom spadnem na zem, a zo zeme už vstanem,“ fi lozofuje herec a zanietený športovec. S kamarátmi sa vraj aj tento rok chystá na cyklistickú „gynekologickú expedíciu“. „V okrese Příbram jazdíme cez dediny Kozičín, Pičín, Vaječníky, Řitka a Krámy. Ale Řitka už je Praha Západ,“ smeje sa.

Rešpekt k životu

Pavel Nový sa odmietol zmieriť so svojou situáciou. Očividne je veľký bojovník. „Keď som bol v Motole, prišla za mnou psychiatrička a vypytovala sa, či by som náhodou nechcel spáchať samovraždu. Poslal som ju preč,“ tvrdí. Hoci ho neopúšťa zmysel pre humor, z jeho správania cítiť, že má rešpekt k životu a súcit s utrpením iných. On sám lekciu z pokory nepotreboval. S tým, čo sa mu stalo, sa však vyrovnal ako chlap. Jeho optimizmu sa nedá odolať. „Som tu do dvanásteho apríla. A odídem odtiaľto po vlastných.“