Koľko krokov denne by sme mali urobiť, aby sme podporili svoje zdravie a znížili riziko predčasného úmrtia? Výskumníci sa dlhodobo snažia nájsť jednoznačnú odpoveď. Nová štúdia však ukázala, že okrem samotného počtu krokov môže zohrávať významnú úlohu aj tempo chôdze. Informoval o tom portál n-tv.de.
Výsledky naznačujú, že približne 30 minút svižnej chôdze denne môže mať na riziko úmrtia podobný efekt ako dosiahnutie 7 500 až 10 000 krokov. Takýto spôsob pohybu môže byť pritom zaujímavý najmä pre ľudí, ktorí počas dňa veľa sedia a nemajú dostatok času na dlhšie prechádzky. Výskumný tím z austrálskej Monash University analyzoval údaje od viac ako 103-tisíc ľudí stredného veku. Informácie pochádzali z databázy UK Biobank a účastníci počas siedmich dní nepretržite nosili zariadenie na sledovanie pohybovej aktivity.
Vedci sledovali nielen celkový počet krokov, ale aj ich intenzitu. Účastníkov následne rozdelili do štyroch skupín podľa počtu krokov za deň: menej ako 5 000, 5 000 až 7 500, 7 500 až 10 000 a viac ako 10 000 krokov. Okrem toho zisťovali aj najvyššiu udržateľnú frekvenciu krokov, ktorú človek dosiahol počas svojej najaktívnejšej polhodiny dňa.
Rozhoduje aj tempo
Výsledky ukázali, že nižšie riziko úmrtia sa spájalo s viacerými kombináciami počtu krokov a rýchlosti chôdze. Zaujímavé bolo najmä porovnanie ľudí, ktorí denne prešli menej ako 5 000 krokov, no počas najaktívnejšej časti dňa kráčali svižným tempom. Pri frekvencii najmenej 80 krokov za minútu sa u nich zaznamenalo výrazné zníženie rizika.
Podobný efekt sa objavil aj u ľudí, ktorí síce kráčali pomalšie, približne 60 krokov za minútu, ale denne nazbierali 5 000 až 7 500 krokov. Súvislosť sa prejavila pri riziku úmrtia z akejkoľvek príčiny aj pri úmrtiach súvisiacich s ochoreniami srdca a ciev.
Svižná chôdza môže byť riešením pre zaneprázdnených ľudí
Autori štúdie upozorňujú, že ide o pozorovací výskum, takže jeho výsledky nedokazujú priamu príčinnú súvislosť. Napriek tomu podľa nich prinášajú dôležité poznatky pre ľudí, ktorí nemajú možnosť každý deň dosiahnuť vysoký počet krokov. Výhodu môže mať svižnejšie tempo najmä v situáciách, keď človeku bránia v dlhšej chôdzi časové, zdravotné alebo environmentálne obmedzenia.
Výsledky tak zároveň naznačujú, že pri pohybovej aktivite nemusí byť najdôležitejším cieľom za každú cenu dosiahnuť konkrétne číslo na krokomere. Aj kratšia, ale intenzívnejšia chôdza môže byť podľa zistení spojená s priaznivým vplyvom na zdravie.
