LONDÝN – Ľudia snívajú o nesmrteľnosti celé tisícročia. Moderná medicína neustále predlžuje priemerný vek dožitia a vedci hľadajú spôsoby, ako spomaliť starnutie. Nová štúdia však naznačuje, že existuje hranica, ktorú možno nikdy neprekonáme – aj keby sa raz podarilo zastaviť samotné starnutie.
Nie starnutie, ale naše bunky
Nový výskum vedcov zo Skolkovského inštitútu vedy a technológií v Rusku, na ktorý upozornil britský Daily Mail, prináša zaujímavú teóriu. Vedci sa pokúsili odpovedať na otázku, čo by sa stalo, keby sa ľudstvu jedného dňa podarilo odstrániť všetky známe príčiny starnutia.
Ich matematický model ukázal, že problém by nezmizol. V našich bunkách totiž počas života neustále vznikajú náhodné chyby v DNA. Tie sa postupne hromadia a podľa autorov výskumu by mohli nakoniec zlyhanie organizmu spôsobiť aj v prípade, že by sa podarilo zastaviť bežné procesy starnutia. O výsledkoch informoval ScienceAlert, ktorý mal prístup k štúdii.
Koľko rokov by sme mohli žiť?
Podľa modelu vedcov by sa typická maximálna dĺžka ľudského života pohybovala približne medzi 150 až 190 rokmi. Nejde však o predpoveď, že sa ľudia v budúcnosti budú bežne dožívať takéhoto veku.
Autori zdôrazňujú, že ide o čisto teoretický scenár, ktorý predpokladá, že medicína raz odstráni všetky ostatné prejavy starnutia. V skutočnom svete totiž človeka ohrozujú desiatky ďalších faktorov – od srdcovo-cievnych ochorení cez rakovinu až po infekcie či úrazy.
Najväčším nepriateľom je čas
Vedci prirovnávajú ľudské telo ku knihe, v ktorej sa každým rokom objaví niekoľko nových preklepov.
Na začiatku ich je len zopár a organizmus si s nimi poradí. Postupne sa ich však nazbiera toľko, že začnú narúšať fungovanie buniek. Práve toto hromadenie poškodení DNA môže podľa autorov predstavovať prirodzenú hranicu ľudského života.
O hranici života sa vedci sporia už roky
Otázka, či má človek pevne daný biologický limit, rozdeľuje odborníkov už celé desaťročia.
Niektoré výskumy naznačujú, že radikálne predĺženie života je nepravdepodobné, pokiaľ sa nepodarí výrazne spomaliť samotné biologické starnutie. Na to upozornila minulý rok aj štúdia publikovaná v časopise Nature Aging, podľa ktorej sa ďalšie výrazné predlžovanie ľudského života v tomto storočí javí ako málo pravdepodobné.
Existujú však aj vedci, ktorí tvrdia, že žiadnu pevnú hranicu zatiaľ nemožno potvrdiť a budúce objavy môžu dnešné predstavy výrazne zmeniť.
Rekord zatiaľ stále patrí Francúzke
Najstarším overeným človekom v histórii zostáva Jeanne Calmentová z Francúzska, ktorá sa dožila 122 rokov a 164 dní. Jej rekord z roku 1997 dodnes nikto neprekonal.
Vedci preto pripomínajú, že oveľa dôležitejšie než samotná dĺžka života je, koľko rokov človek prežije v dobrom zdraví. Práve na predĺženie takzvaného zdravého života sa dnes zameriava väčšina moderného výskumu starnutia.
