LONDÝN - Aj géniovia prahnú po láske. Dôkazom je Albert Einstein, ktorý sa stal obeťou Stalinovej špiónky - zvodnej Rusky menom Margarita Konenková. Osamelého fyzika očarila preto, aby získala informácie o atómovej bombe. Adresoval jej dokonca láskyplné listy.
Albert Einstein (1879-1955) bol najznámejším vedcom 20. storočia. Vo svojom súkromnom živote však mal jednu veľkú slabosť - lásku ku krásnym ženám. Ani manželstvo ho nezastavilo v mnohých mimomanželských vzťahoch.
Margarita Konenková (1895-1980) bola ruská špiónka s krycím menom "Agentka Lucas", ktorá bola vydatá za slávneho ruského sochára Sergeja Konenkova. Margarite nebolo cudzie zvádzanie vplyvných mužov. Predtým, ako sa vydala za Sergeja, mala pomery s významnými ruskými mužmi ako Feodor Shalyapin (slávny spevák) a Sergej Rachmaninov (skladateľ). Manželia Konenkovovci žili v Spojených štátoch od roku 1923. V roku 1935 dostal Sergej zákazku vytvoriť bustu Einsteina pre Princetonskú univerzitu. Hoci ho niekoľkokrát osobne navštívil z obchodných dôvodov, Margarita cestovala do Princetonu, kde Einstein žil, oveľa častejšie.
V roku 1936 zomrela Albertova druhá manželka Elsa na problémy s obličkami a srdcom. O päť rokov neskôr si vtedy 62-ročný osamelý génius začal románik so 46-ročnou Margaritou. V listoch, ktoré jej adresoval, ich označoval menom "Almar", ktoré vzniklo z ich skutočných mien Albert a Margarita. V jednom momente Einstein požiadal lekára, aby Konenkovej predpísal pobyt pri jazere Saranac v New Yorku. Zhodou okolností tam mal slávny génius chatu. Každý rok strávila Margarita niekoľko mesiacov s Einsteinom v Saranacu, zatiaľ čo jej manžel pracoval v Chicagu.
Fyzik nevedel, že Margarita bola ruská špiónka, ktorej úlohou bolo priblížiť sa k mužom pracujúcim v projekte Manhattan, v rámci ktorého vyvíjali prvú atómovú bombu. V Princetone sa stýkala s Einsteinom a Robertom Oppenheimerom, otcom atómovej bomby. Presvedčila Oppenheimera, aby najal vedcov s ľavicovými názormi, ktorí boli náchylnejší stať sa ruskými špiónmi.
S najväčšou pravdepodobnosťou sám Einstein neposkytol Konenkovej žiadne cenné informácie o atómovej bombe. Koniec koncov, nebol priamo zapojený do projektu. Na konci druhej svetovej vojny musela Margarita opustiť Spojené štáty a vrátiť sa do Ruska. Einstein jej naďalej písal láskyplné listy. "Nedávno som si umyl hlavu sám, ale nie s najväčším úspechom. Nie som taký opatrný ako ty. Všetko, čo je tu, mi ťa pripomína... všetky tie maličkosti v mojej pustovníckej cele," vyznáva sa zo svojich citov v jednom z listov. Bez ohľadu na to, akým bol Einstein géniom, aj jeho srdce prahlo po láske. "Hovoríš, že ma miluješ, ale nie je to tak. Volám o pomoc Amora, nech ťa presvedčím, aby si ku mne bola milosrdná," znie báseň, ktorú venoval Margarite.
