MOSKVA - Už v lete 1940 začal nacistický vodca Adolf Hitler plánovať útok na svojho ruského dočasného spojenca. Definitívny rozkaz na jeho vykonanie vydal v decembri 1940, kedy stroskotali rokovania oboch krajín o rozdelení sfér vplyvu a zapojení ZSSR do vojny proti Británii. Útok na Sovietsky zväz začal pred 75 rokmi, 22. júna 1941.
Cez početné informácie o pláne Barbarossa, ako bol útok na Sovietsky zväz nazvaný, sovietsky vodca Josif stalin neveril, že by ho Hitler mohol zradiť. Oprávňovala ho k tomu najmä s Hitlerom uzavretá zmluva o neútočení, takzvaný pakt Molotov-Ribbentrop, z augusta 1939.
Zmluva nebola zďaleka len formálna. Hneď 1. septembra 1939 Hitlerove vojská prepadli Poľsko zo západu a 17. septembra z východu nastúpila Červená armáda. V novembri potom navyše ZSSR napadol Fínsko a nasledujúci rok násilne anektoval aj pobaltské štáty. V júni 1940 uplatnil nároky voči Rumunsku vrátane Bukoviny a Besarábie. Po Hitlerovom víťazstve na západnom fronte rástol nemecký záujem o juhovýchodnú Európu a vo vzťahoch medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom sa začali objavovať trecie plochy.
Tajný program USA, o ktorom sa desaťročia mlčalo: Hitler v boji s ním utrpel totálnu porážku
Pri návšteve ministra zahraničia Vjačeslava Molotova v Berlíne v novembri 1940 navrhol Hitler ZSSR juhoázijskú orientáciu výboja, Molotovovi však išlo skôr o Fínsko, ktorého sa Nemecko vzdalo v pakte z augusta 1939, o Rumunsko, Bulharsko či prejazd Bosporom. Berlínske rozhovory ukázali, že záujmy oboch mocností boli ťažko zlučiteľné. Führera Molotovova návšteva utvrdila v názore, že Sovietsky zväz stojí v ceste jeho plánom.
Operácia Barbarossa, pomenovaná po rímskom cisárovi z 12. storočia, začala 22. júna 1941 o 3:15. Zúčastnilo sa jej viac ako 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel.
Na fronte od Baltu po Čierne more postupne zaútočilo 152 nemeckých divízií a dve brigády podporované 29 divíziami a 16 brigádami vazalských štátov (aj vojenské jednotky režimu Jozef Tisa na Slovensku). Operácia mala podľa Hitlera trvať niekoľko týždňov. "Stačí kopnúť do dverí a celá zhnitá stavba sa zrúti," tvrdil.
Nemecké jednotky mali nad svojím protivníkom spočiatku drvivú prevahu. Za tri týždne kontrolovali spolu so spojencami Pobaltie, rozsiahle územia Ukrajiny a Moldavsko a dostali sa k vzdialeným prístupom k Leningradu (Petrohrad) a ohrozovali Kyjev a Smolensk. Stalin bol zaskočený a na verejnosti prehovoril až po viac ako týždni, pričom v prejave konštatoval, že situácia je smrteľne vážna. Červená armáda, oslabená na prahu druhej svetovej vojny rozsiahlymi stalinovskými čistkami, v počiatočnej fáze bojov skutočne utŕžila ťažké straty. Napriek tomu už v júli nešlo všetko podľa nemeckých predstáv. Napriek vysokým materiálnym i ľudským stratám silnel odpor sovietskych vojsk, druhú závažnú prekážku predstavoval pre Nemcov obrovský priestor Sovietskeho zväzu. Wehrmacht mal pritom podľa plánu podstúpiť tak ďaleko, aby sa územie Nemecka dostalo mimo dolet sovietskych lietadiel.
Po napadnutí ZSSR začalo prostredníctvom zabijackych jednotiek Einsatzgruppen vraždenie Židov. Najväčším jednotlivým masakrom bola poprava viac ako 33-tisíc kyjevských Židov v rokline Babia jar koncom septembra 1941. Celkovo tieto jednotky s pomocou miestnych milícií vyvraždili asi 1,2 milióna Židov a státisíce ďalších sovietskych občanov.
Jedným zo zlomových okamihov bojov na východnom fronte bola krvavá bitka o Moskvu, pri ktorej sa sovietska metropola udržala za cenu obrovských vojenských a civilných strát. Prichádzajúce nemecké jednotky zastavilo koncom novembra 1941 až nepriaznivé počasie a húževnatý odpor sovietskych vojakov a obyčajných Moskovčanov, odhodlaných padnúť za vlasť. V decembri potom vyčerpané nemecké vojská prešli do obrany a v ďalšom roku ich ofenzíva uviazla defitívne pri Stalingrade. Nemci tak raz a navždy stratili aureolu neporaziteľného protivníka.
V kritickej situácii ZSSR obdržalo finančnú i materiálnu pomoc od USA a Veľkej Británie. Sovietskemu vedeniu sa taktiež podarilo presunúť priemyselnú výrobu na východ za Ural, kde nehrozilo nebezpečenstvo nepriateľského napadnutia. Nevyčerpateľný ľudský a priemyselný potenciál umožnil Sovietom obnoviť sily a pokračovať v boji, čo je považované za jeden z rozhodujúcich aspektov druhej svetovej vojny. Nemecko a jeho spojenci si dlhodobejšiu vojnu na východnom fronte nemohli dovoliť.
Boje medzi Nemeckom a ZSSR zúrili až do nemeckej kapitulácie v máji 1945. Veľká vlastenecká vojna, ako bol v Rusku bezmála štvorročný konflikt proti Nemecku a jeho spojencom označovaný, si v ZSSR vyžiadala životy najmenej 26 miliónov ľudí vrátane vojakov a viedol k spustošeniu západnej časti krajiny. Na nemeckej strane bolo viac ako tri milióny padlých.
