Ostrá roztržka: Poľsko a Ukrajina sú na nože! Dôvodom je šokujúca oslava, Varšava varuje

Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou opäť zaťažuje spor o udalosti druhej svetovej vojny. Ľvovská oblastná rada v utorok 20. októbra rozhodla, že rok 2027 bude v regióne venovaný Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), jej niekdajšiemu veliteľovi Romanovi Šuchevyčovi a ukrajinskému nacionalistickému činiteľovi Oľehovi Oľžyčovi. Rozhodnutie vyvolalo ostrú reakciu poľského veľvyslanectva v Kyjeve, ktoré pripomenulo zodpovednosť príslušníkov UPA za masové vraždenie poľských civilistov. Poľskí predstavitelia zároveň upozornili, že oslavovanie historických osobností spojených s týmito zločinmi môže poškodiť úsilie o zmierenie. Spor prichádza v čase, keď obe krajiny spolupracujú pri obrane Ukrajiny pred ruskou agresiou.

Ľvovská rada chce pripomínať svojich hrdinov

O prijatých uzneseniach informovala samotná Ľvovská oblastná rada na svojej oficiálnej stránke. Poslanci schválili tri samostatné rozhodnutia, ktorými vyhlásili rok 2027 za rok Romana Šuchevyča, Ukrajinskej povstaleckej armády a Oľeha Oľžyča. Dôvodom je 120. výročie narodenia oboch historických osobností a 85. výročie vzniku UPA. V Ľvovskej oblasti sa majú uskutočniť spomienkové, vedecké, kultúrne a vzdelávacie podujatia. Ide o iniciatívu regionálnej samosprávy, nie o rozhodnutie ukrajinskej vlády.

Predseda komisie pre kultúru, informačnú politiku a propagáciu Sviatoslav Šeremeta rozhodnutie obhajoval ako súčasť pripomínania ukrajinských dejín. „Je to naša história, naši hrdinovia a ich pamiatku si musíme náležite uctiť,“ vyhlásil podľa oficiálneho oznámenia. Pripomenul, že oblastná rada vyhlásila za rok UPA aj rok 2022, no mnohé plánované podujatia sa pre rozsiahlu ruskú inváziu nepodarilo uskutočniť. Terajšie uznesenia preto podľa neho umožnia pripraviť rozsiahlejšie spomienkové akcie. Práve označenie týchto historických postáv za hrdinov však vyvolalo v susednom Poľsku pobúrenie.

Veľvyslanectvo: Takto sa poškodzujú vzťahy

Poľské veľvyslanectvo v Kyjeve reagovalo ešte v utorok večer. „Oslavovanie UPA a zločineckých osobností je v rozpore s európskymi hodnotami, ako aj so strategickým a dobrým susedským charakterom poľsko-ukrajinských vzťahov,“ uviedlo vo vyhlásení, ktoré zverejnil aj veľvyslanec Piotr Łukasiewicz. Diplomati zároveň pripomenuli, že Európsky parlament sa k uctievaniu UPA kriticky vyjadril už v júli tohto roka. Poľská strana považuje najnovšie rozhodnutie za krok, ktorý môže oslabiť pokrok dosiahnutý pri riešení historických sporov. Podrobnosti stanoviska priniesol poľský denník Onet.

Veľvyslanectvo osobitne kritizovalo uctievanie Romana Šuchevyča, ktorého označilo za nacistického kolaboranta a osobu spojenú so smrťou tisícov nevinných ľudí. Podľa poľských diplomatov sa obeťami nacionalistického násilia stali nielen Poliaci, ale aj Židia, Česi, Arméni a Ukrajinci, ktorí odmietali účasť na vraždách alebo pomáhali svojim susedom. Veľvyslanectvo zároveň upozornilo, že poľsko-ukrajinský dialóg o historických otázkach priniesol v poslednom období určitý pokrok. Kritizovalo preto miestnych politikov, ktorí podľa neho tento proces narúšajú. Ukrajina má podľa diplomatov množstvo osobností, ktorých odvaha a obetavosť môžu byť príkladom pre ďalšie generácie.

Minister obrany žiada reakciu Kyjeva

Kritiku podporil aj poľský vicepremiér a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz. Rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady označil za neprijateľné a upozornil, že podobné kroky neposilňujú vzájomnú dôveru medzi oboma národmi. Naopak, podľa neho prehlbujú historické rozdelenie a zbytočne vyvolávajú ďalšie napätie. Ukrajinské ústredné orgány vyzval, aby sa od rozhodnutia oblastnej samosprávy dištancovali. Jeho stanovisko priniesla poľská televízia TVP Info.

Poľská strana pripomína, že UPA a jej velitelia sú spájaní s jednou z najtragickejších kapitol poľských dejín. Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej ozbrojené zložky uskutočnili počas druhej svetovej vojny rozsiahle útoky proti poľskému civilnému obyvateľstvu. V poľskej historickej pamäti preto UPA nepredstavuje symbol boja za nezávislosť, ale predovšetkým organizáciu zodpovednú za masové vraždenie. Ukrajinská spoločnosť však časť jej dejín vníma odlišne, najmä v súvislosti s odporom proti sovietskej nadvláde. Práve tento rozpor zostáva zdrojom opakovaných diplomatických sporov.

Za napätím sú masakry na Volyni

Najkrvavejšie udalosti sa odohrali v rokoch 1943 až 1945 na Volyni a vo východnej Haliči. Príslušníci UPA a radikálneho krídla Organizácie ukrajinských nacionalistov uskutočnili rozsiahlu kampaň násilia namierenú proti poľskému civilnému obyvateľstvu. Jedným z jej vrcholov bola takzvaná krvavá nedeľa 11. júla 1943, keď ukrajinskí nacionalisti koordinovane zaútočili na desiatky poľských obcí. Obeťami boli celé rodiny vrátane žien, detí a starších ľudí. Poľsko tieto udalosti oficiálne označuje za genocídu.

Podľa historických odhadov zahynulo pri útokoch ukrajinských nacionalistov približne 70-tisíc až 100-tisíc Poliakov. Počas odvetného násilia prišli o život aj tisíce Ukrajincov. Historici sa zhodujú, že masové vraždenie poľského obyvateľstva malo charakter etnickej čistky, hoci presné počty obetí a právna kvalifikácia jednotlivých udalostí zostávajú predmetom odborných diskusií. Roman Šuchevyč sa stal hlavným veliteľom UPA v roku 1943 a poľská historiografia ho považuje za jednu z kľúčových osôb zodpovedných za násilie proti poľským civilistom. Jeho postava preto vyvoláva mimoriadne silné reakcie najmä medzi rodinami obetí.

Európsky parlament už podobný krok kritizoval

Najnovší spor nadväzuje na napätie, ktoré vzniklo v máji 2026. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy udelil jednej z vojenských jednotiek čestný názov odkazujúci na hrdinov Ukrajinskej povstaleckej armády. Rozhodnutie vyvolalo kritiku v Poľsku a následne sa dostalo aj na pôdu Európskeho parlamentu. Europoslanci 8. júla prijali uznesenie, v ktorom vyjadrili poľutovanie nad tým, že tento krok nezohľadnil historickú citlivosť a utrpenie poľského národa. Zároveň upozornili, že podobné rozhodnutia oslabujú dobré susedské vzťahy.

Európsky parlament vo svojom oficiálnom stanovisku vyzval obe strany na zmiernenie napätia a obnovenie úsilia o zmierenie. Kritika historického rozhodnutia však neznamenala spochybnenie podpory Ukrajine v jej obrane pred ruskou agresiou. Europoslanci zároveň ocenili reformné úsilie Kyjeva a podporili jeho pokračujúce približovanie k Európskej únii. Dôraz však kládli aj na rešpektovanie historickej pamäti susedných štátov. Najnovšie uznesenia Ľvovskej oblastnej rady preto opäť otvorili otázku, ako možno zosúladiť rozdielne pohľady na spoločnú minulosť.

Spoločná bezpečnosť, rozdielny pohľad na dejiny

Poľsko patrí od začiatku rozsiahlej ruskej invázie medzi najvýznamnejších podporovateľov Ukrajiny. Poskytlo jej vojenskú a humanitárnu pomoc, prijalo veľký počet utečencov a zohráva dôležitú úlohu pri logistickom zabezpečovaní západnej podpory. Obe krajiny zároveň považujú ruskú agresiu za vážnu hrozbu pre bezpečnosť celej strednej a východnej Európy. Historické spory však ukazujú, že spoločné bezpečnostné záujmy automaticky neodstraňujú rozdiely v hodnotení minulosti. Práve preto sa Varšava a Kyjev usilujú pokračovať v odbornom dialógu a riešiť otázku exhumácií obetí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa už v júli pokúsil zmierniť napätie po predchádzajúcom spore o pomenovanie vojenskej jednotky. Podľa agentúry Reuters prisľúbil otvorenie ďalších archívov a podporu vyšetrovania masakrov na Volyni. Poľský premiér Donald Tusk tieto vyjadrenia privítal a deklaroval pripravenosť pokračovať v dialógu. Najnovšie rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady však ukazuje, že dosiahnutie historického zmierenia zostáva náročné. Poľská strana teraz očakáva reakciu ukrajinských ústredných orgánov, pričom zatiaľ nie je jasné, či kritika povedie k zmene plánovaných podujatí v Ľvovskej oblasti.

Sľub Kyjeva

V ostrom spore medzi Poľskom a Ukrajinou však nastal nečakaný obrat. Poľský námestník ministra zahraničných vecí Marcin Bosacki v stredu 21. októbra oznámil, že Varšava dostala od najbližších spolupracovníkov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prísľub, že kontroverzné rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady o vyhlásení roku 2027 za rok UPA a Romana Šuchevyča nevstúpi do platnosti. „Je to veľmi zlé, priam provokatívne rozhodnutie,“ vyhlásil Bosacki pre televíziu TVN24. Za pozitívny signál označil aj skutočnosť, že uznesenie v utorok neskoro večer zmizlo z oficiálnej internetovej stránky Ľvovskej oblasti. „Držíme prezidentskú kanceláriu za slovo, že toto katastrofálne rozhodnutie nevstúpi do platnosti,“ dodal podľa poľskej tlačovej agentúry PAP.