Český prezident Pavel si nebral servítky: Putin je posadnutý strachom zo zabitia! Ostrá kritika EÚ

Ruský prezident Vladimir Putin je posadnutý strachom o vlastný život a dôveruje iba úzkemu okruhu spolupracovníkov, ktorí mu môžu predkladať skreslené informácie o vojne na Ukrajine. Myslí si to český prezident Petr Pavel, podľa ktorého je práve Putinova nedôvera jedným z dôvodov, prečo Kremeľ naďalej verí vo vojenský úspech. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ NATO však zároveň upozorňuje, že Európa robí vážne chyby. Ak nedokáže prekonať vnútorné rozpory a začať vystupovať jednotne, môže stratiť vplyv na rozhodovanie o budúcnosti vlastnej bezpečnosti.

Tieto vyjadrenia zazneli v exkluzívnom rozhovore českého prezidenta s novinárom Paulom Ronzheimerom pre nemecký denník Bild, ktorý bol zverejnený vo štvrtok 22. októbra. Pavel v ňom hovoril o Putinovom uvažovaní, vyčerpaní ruskej armády, hrozbe priameho vojenského konfliktu s Ruskom aj o tom, čo by Európa mohla Moskve ponúknuť výmenou za ukončenie bojov. Ostro pritom kritizoval západných spojencov za váhavé dodávky zbraní Ukrajine, ktoré podľa neho prispeli k strate územia aj tisícov ľudských životov.

Putin je podľa Pavla posadnutý strachom zo zabitia

Český prezident je presvedčený, že Putinova osobná nedôvera výrazne ovplyvňuje spôsob, akým sa k nemu dostávajú informácie. Ruský vodca podľa neho dôveruje iba malému počtu ľudí, čím vytvára prostredie, v ktorom jeho najbližší spolupracovníci môžu rozhodovať o tom, aké správy sa k nemu dostanú a ktoré pred ním zostanú utajené. Výsledkom môže byť skreslený obraz o skutočnej situácii na fronte, ktorý následne ovplyvňuje aj rozhodovanie Kremľa.

„Nedôveruje mnohým ľuďom. Navyše má priam posadnutý strach z toho, že ho zabijú,“ vyhlásil Pavel. Ak je podľa neho prezident obklopený len obmedzeným počtom spolupracovníkov, tí dokážu veľmi účinne filtrovať informácie, ktoré mu predkladajú. „Myslím si, že je stále presvedčený, pravdepodobne aj na základe správ svojho vojenského velenia, že operácia prebieha úspešne,“ uviedol český prezident. Následne dodal, že Putin je podľa jeho názoru vo viacerých ohľadoch nesprávne informovaný. Ide však o Pavlovo hodnotenie, nie o nezávisle potvrdené poznatky o Putinovom psychickom stave.

Bývalý generál zároveň spochybnil schopnosť Ruska pokračovať vo vojne bez vážnych následkov. Podľa jeho odhadu sú ruské zdroje po rokoch bojov značne vyčerpané, sociálna situácia v krajine je nepriaznivá a ekonomické vyhliadky pochmúrne. Upozornil, že konflikt už trvá dlhšie než druhá svetová vojna a ruská armáda pritom naďalej utrpí mimoriadne vysoké straty. „Len v septembri to bolo približne 50-tisíc padlých a zranených vojakov za jediný mesiac,“ povedal Pavel. Podľa neho je toto tempo výrazne vyššie, než dokáže Moskva nahrádzať náborom nových vojakov. Uvedené číslo je prezidentovým odhadom, ktorý v rozhovore nebol nezávisle overený.

Európa môže byť úplne bezvýznamná

Mimoriadne kriticky sa Pavel vyjadril aj o postavení Európy. Podľa neho ju Spojené štáty ani Rusko neberú ako rovnocenného partnera, pretože vidia jej vnútorné rozdelenie, slabosť a zdĺhavé rozhodovacie procesy. Ak sa tento stav rýchlo nezmení, európske štáty môžu stratiť vplyv na rokovania, ktoré sa bezprostredne týkajú ich vlastnej bezpečnosti. Prezident preto vyzval európskych lídrov, aby prestali iba reagovať na kroky Washingtonu a Moskvy a začali presadzovať vlastnú spoločnú pozíciu.

„Neberú Európu vážne. Pretože vidia, akí sme rozdelení, akí sme slabí a ako dlho nám trvá, kým vôbec prijmeme nejaké rozhodnutie. Ak to veľmi rýchlo nezmeníme, staneme sa bezvýznamnými,“ varoval Pavel. Podľa jeho slov by sa európske krajiny mali najskôr dohodnúť na tom, čo chcú pri rokovaniach s Ruskom dosiahnuť, a následne poveriť konkrétnu osobnosť alebo skupinu politikov, ktorá by v ich mene vystupovala. Nemuselo by pritom ísť o predstaviteľov Európskej únie ani NATO. Rozhodujúce by bolo, aby mali jasný mandát od ostatných európskych štátov a dokázali hovoriť jednotným hlasom.

„Ako môžeme hovoriť o európskej bezpečnosti bez toho, aby boli do rozhovorov zapojení Európania?“ položil rečnícku otázku. Podľa Pavla musí Európa najskôr viesť vlastnú vnútornú diskusiu o spoločnom postupe a až potom začať rokovať s Moskvou. Inak riskuje, že sa o zásadných bezpečnostných otázkach bude rozhodovať bez jej účasti. Český prezident tým zároveň naznačil, že samotné členstvo v silných medzinárodných organizáciách nestačí, ak jednotlivé krajiny nedokážu dosiahnuť politickú zhodu.

Zároveň predstavil možnú motiváciu, ktorá by podľa neho mohla Rusko priviesť k zmene správania. Ak by sa podarilo začať proces vedúci k ukončeniu vojny na Ukrajine, Moskva by mohla získať významný hospodársky stimul v podobe obnovenia ekonomických vzťahov so Západom. Takáto perspektíva by podľa českého prezidenta mohla oslabiť aj dôvody na pokračovanie ruských hybridných útokov proti európskym krajinám.

„Ak začneme proces, ktorý povedie k ukončeniu konfliktu na Ukrajine, nebude dôvod pokračovať v hybridných útokoch, najmä ak bude na konci čakať sladká odmena,“ povedal Pavel. Vzápätí vysvetlil, čo má na mysli: „Hovorím o obnovení hospodárskych vzťahov, spolupráce a obchodu, čo je pre Rusko pomerne lákavé.“ Podmienkou takéhoto postupu však musí byť prímerie na Ukrajine. Pavel teda nenavrhuje okamžité obnovenie obchodných vzťahov s Ruskom bez toho, aby Moskva zastavila boje. Hospodárska spolupráca by mala byť súčasťou širšieho diplomatického procesu smerujúceho k ukončeniu konfliktu.

Varovanie pred otvorenou vojnou s Ruskom

Pavel zároveň upozornil, že pokračovanie súčasného vývoja môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie. Európa podľa neho už čelí ruskej hybridnej kampani, ktorej cieľom je vyvolávať rozpory v Európskej únii a NATO, oslabovať dôveru v demokratické inštitúcie a odrádzať jednotlivé štáty od podpory Ukrajiny. Ak sa tento spôsob konfrontácie nepodarí zastaviť, hrozí podľa českého prezidenta nebezpečná eskalácia, ktorá by mohla prerásť do priameho vojenského konfliktu.

„Ak budeme pokračovať tak ako doteraz, môže dôjsť k eskalácii, ktorá napokon povedie k otvorenému vojenskému konfliktu,“ varoval Pavel. Zdôraznil však, že v súčasnosti ide predovšetkým o hybridné pôsobenie Ruska proti západným krajinám. Priamy ozbrojený stret preto neoznačil za nevyhnutný, ale za možné vyústenie ďalšieho zhoršovania vzťahov. Cieľom ruskej kampane je podľa neho predovšetkým zasievať nedôveru medzi spojencami, spochybňovať fungovanie ich inštitúcií a oslabiť ochotu pokračovať v pomoci Ukrajine.

Ostro odmietol aj tvrdenia Moskvy, že NATO pripravuje útok na Rusko. Pripomenul svoje pôsobenie vo vysokých vojenských funkciách Aliancie, počas ktorého mal prístup k najcitlivejším bezpečnostným informáciám. „Môžem potvrdiť, že som nikdy nevidel plán, ktorého cieľom by bola ofenzíva na ruskom území. Takýto plán som nikdy nevidel. Všetky plány NATO sú obranné,“ vyhlásil český prezident. Jeho slová boli reakciou na opakované ruské obvinenia, podľa ktorých predstavuje Severoatlantická aliancia bezprostrednú vojenskú hrozbu pre Moskvu.

Český prezident sa kriticky vrátil aj k západnej vojenskej pomoci Ukrajine. Pripomenul, že niektoré krajiny spočiatku váhali s dodávkami obrnených vozidiel, neskôr s poskytnutím munície dlhého doletu, rakiet a napokon aj bojových lietadiel. Postupné odkladanie rozhodnutí podľa neho výrazne zhoršilo možnosti ukrajinskej obrany a umožnilo Rusku pokračovať v útokoch. „Ukrajinu to nestálo iba územie, ale predovšetkým tisíce a tisíce ľudských životov,“ zdôraznil Pavel. Ak by podľa neho spojenci poskytli Ukrajine od začiatku pomoc v rovnakom rozsahu ako neskôr, vojna sa mohla vyvíjať úplne inak.

Súčasné boje prirovnal k modernej podobe prvej svetovej vojny, keďže front sa napriek obrovským stratám výraznejšie neposúva a ani jedna zo strán nedokáže dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. „Pri tomto tempe by vojna pokračovala neurčito dlho, pretože ani jedna zo strán nevyhráva,“ skonštatoval. Podľa neho vznikla rozsiahla zóna smrti, v ktorej sa línia bojov prakticky nehýbe. Zároveň upozornil, že Moskva sa nesnaží zlomiť iba ukrajinskú armádu, ale aj odhodlanie civilného obyvateľstva pokračovať v odpore.

Pavel sa domnieva, že Rusko sa pokúša urobiť život na Ukrajine neznesiteľným a tým vyvolať ďalšiu utečeneckú vlnu smerujúcu do európskych krajín. Cieľom má byť nielen oslabenie ukrajinskej spoločnosti, ale aj zvýšenie tlaku na európske vlády, ktoré Ukrajinu podporujú. „To všetko má jednoducho ukázať, že Ukrajina nemôže zvíťaziť a že Rusko si dokáže presadiť svoje tým, že tamojším ľuďom znemožní normálny život,“ vysvetlil český prezident.

Napriek nepriaznivej situácii však Pavel vidí priestor na diplomatické riešenie. Pripomenul obdobie, keď koordinovaný hospodársky tlak Spojených štátov a Európy podľa neho začínal prinášať výsledky a Rusko sa mohlo priblížiť k rozhodnutiu rokovať o prímerí. Táto príležitosť sa však podľa jeho názoru oslabila, pretože Moskva získala čas na zmiernenie tlaku a zároveň nadobudla dojem, že o budúcnosti vojny by sa mohlo rozhodovať aj bez Ukrajiny a Európy.

„Myslím si, že sme k tejto situácii boli pomerne blízko,“ povedal Pavel o možnosti dosiahnuť prímerie. Koordinovaný postup Západu podľa neho prinášal pozitívne výsledky a Rusko bolo pod tlakom. Ak by sa podarilo udržať rovnaké tempo, existovala by podľa neho šanca prinútiť Moskvu zastaviť boje. Namiesto toho však Rusko dostalo priestor na oddych. Pavel v tejto súvislosti spomenul aj peniaze za ropu zo Spojených štátov a náznaky ochoty uzavrieť dohodu bez účasti Ukrajiny a Európy. Tieto okolnosti podľa neho poskytli Kremľu čas na oslabenie hospodárskeho tlaku a zároveň povzbudili jeho sebavedomie.

„Teraz to bude oveľa ťažšie, pretože Rusko využíva túto príležitosť, aby sa zbavilo tlaku,“ skonštatoval český prezident. Európa preto podľa neho musí spojiť dôslednú podporu Ukrajiny, jednotný politický postup a pripravenosť rokovať. V opačnom prípade riskuje nielen ďalšie predlžovanie vojny, ale aj to, že o jej vlastnej bezpečnosti budú rozhodovať iní.