WASHINGTON - Astronómovia objavili mimoriadne nezvyčajnú hviezdu, ktorá pripomína scénu zo sci-fi filmu. Mŕtva hviezda, označovaná ako kozmická „zombie“, totiž žiari zvláštnou zelenou farbou. Podľa vedcov za jej netradičný vzhľad môžu zvyšky kamenných planét, ktoré pohltila. Výskum zároveň naznačil, že takéto hviezdy môžu mať oveľa pestrejšie farby, než sa doteraz predpokladalo.
Ako informuje portál nypost.com, objekt s označením WD J1330+6435 sa nachádza v našej galaxii, Mliečnej ceste, približne 280 svetelných rokov od Zeme. Za objavom stojí tím astrofyzikov z Univerzity vo Warwicku. Vedúci výskumu Mark Hollands priznal, že celý objav pôsobí ako niečo zo sci-fi. Vedci totiž po prvý raz zaznamenali zeleného bieleho trpaslíka a zistili, že jeho farbu môžu výrazne ovplyvniť chemické prvky, ktoré sa dostanú do jeho atmosféry.
Mŕtva hviezda, ktorá pohlcuje zvyšky planét
Biele trpaslíky sú pozostatkami hviezd, ktoré už vyčerpali svoje jadrové palivo. Počas záverečnej fázy svojho vývoja sa zbavia vonkajších vrstiev a zostane po nich mimoriadne husté jadro. Hoci už v nich neprebieha jadrová fúzia ako v aktívnych hviezdach, ich silná gravitácia môže priťahovať a pohlcovať okolité planéty, asteroidy či ďalšie vesmírne telesá.
Práve preto sa niekedy označujú ako „zombie“ hviezdy. Svojím spôsobom totiž pretrvávajú aj po tom, čo sa ich pôvodný hviezdny život skončil. V prípade objektu WD J1330+6435 vedci predpokladajú, že jeho nezvyčajné sfarbenie súvisí s kamenným materiálom z okolitých planét. Ten obsahoval chemické prvky, ako sú vápnik, lítium a sodík. Práve ich prítomnosť môže meniť spôsob, akým hviezda vyžaruje a pohlcuje svetlo.
Prečo žiari práve na zeleno?
Farbu väčšiny hviezd určuje predovšetkým ich teplota. Chladnejšie hviezdy majú zvyčajne oranžový odtieň, zatiaľ čo tie najhorúcejšie pôsobia bielo až svetlomodro. Pri bielych trpaslíkoch však môžu zohrávať významnú úlohu aj chemické prvky v ich atmosfére. Podľa Hollandsa sodík v atmosfére objavenej hviezdy pohlcuje oranžovú časť svetelného spektra. Výsledkom je zvláštna zelená žiara, ktorú vedci prirovnávajú k prízračnému svetlu.
„Predstavte si, že stojíte na planéte a pozeráte sa na zelenú hviezdu,“ opísal astrofyzik nezvyčajný úkaz. Vedci zároveň zistili, že zloženie bielych trpaslíkov môže viesť aj k ďalším prekvapivým farebným odtieňom. Hviezdy, ktoré pohltili veľké množstvo uhlíka, by mohli vyzerať ružovo až fialovo. Tie, ktoré do seba vtiahli asteroidy, kométy alebo pozostatky starých planét, môžu mať žltkastý nádych. Umierajúce hviezdy s atmosférou obsahujúcou vodík aj hélium sa zase môžu javiť ako tyrkysové či bledomodré.
Objavili aj hviezdu s nezvyčajne červeným odtieňom
Zelený biely trpaslík nebol jediným prekvapením. Astronómovia upozornili aj na objekt WD J1011+2845, ktorý sa nachádza približne 48 svetelných rokov od Zeme a môže patriť medzi najčervenšie hviezdy svojho druhu, aké sa doteraz podarilo pozorovať. Táto hviezda má hlbokú konvektívnu zónu, ktorá vynáša uhlík z jej vnútra až k povrchu. Tento proces jej dodáva nezvyčajný lososovoružový odtieň.
Výskumníci odhadujú, že výrazne sfarbené sú približne tri percentá bielych trpaslíkov. Hoci sa to môže zdať ako malé číslo, v obrovskom množstve hviezd vo vesmíre ide podľa vedcov stále o značnú populáciu. Boris Gänsicke z katedry fyziky na Univerzite vo Warwicku upozornil, že približne jeden z tridsiatich bielych trpaslíkov môže mať výraznú farbu. Pri pohľade na reprezentatívnu vzorku však priemerný biely trpaslík zostáva skutočne biely.
Čo čaká naše Slnko?
Objav zároveň pripomína, že aj naše Slnko raz dospeje do záverečnej fázy svojho vývoja. Podľa odhadov vedcov mu približne o päť miliárd rokov dôjde vodík potrebný na jadrovú fúziu. Následne sa zväčší na červeného obra a pohltí vnútorné planéty Slnečnej sústavy.
Po odvrhnutí vonkajších vrstiev z neho zostane biely trpaslík. Jeho ďalší vývoj bude závisieť od podmienok v jeho okolí, no súčasný objav naznačuje, že aj takéto hviezdne pozostatky môžu skrývať prekvapenia, ktoré astronómovia ešte len začínajú odhaľovať.