WASHINGTON - Donald Trump mal počas súkromného stretnutia s Volodymyrom Zelenským naznačiť, že Rusko nepristúpi na rokovania bez výraznejšieho nátlaku. Ukrajinský prezident zároveň predstavil návrh, ktorý by mohol priviesť k rokovaciemu stolu aj Vladimira Putina.
Za oponou summitu G7 zazneli tvrdé slová
Počas júnového summitu skupiny G7 sa odohralo stretnutie, ktoré môže naznačovať nový pohľad Washingtonu na vojnu na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump sa 16. júna osobne stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a podľa informácií, ktoré zverejnil Kyiv Independent s odvolaním sa na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, mu adresoval jednoznačný odkaz.
Trump mal Zelenskému vysvetliť, že Moskva podľa jeho názoru nebude ochotná rokovať len na základe diplomatických výziev. Kremeľ vraj treba dostať pod väčší tlak, ak má vzniknúť reálna šanca na ukončenie vojny.
Zdroj oboznámený s obsahom rozhovoru pre ukrajinský portál uviedol, že americký prezident je presvedčený, že Vladimir Putin nebude konať bez toho, aby čelil citeľným dôsledkom. Práve preto mal Zelenského vyzvať, aby voči Rusku postupoval rozhodnejšie.
Ukrajina pritvrdila útoky hlboko v Rusku
Vyjadrenia pripisované Trumpovi prichádzajú v čase, keď Ukrajina výrazne rozšírila svoje operácie na ruskom území.
V uplynulých týždňoch smerovali na Moskvu opakovane rozsiahle dronové útoky, pri ktorých boli nasadené desiatky, v niektorých prípadoch aj viac bezpilotných lietadiel. Terčom sa stala aj moskovská ropná rafinéria, ktorú ukrajinské sily zasiahli dvakrát v priebehu jediného týždňa.
Americkí predstavitelia síce podľa Kyiv Independent nepotvrdili, že Washington takéto operácie priamo podporuje, zároveň však zdôraznili, že Trump považuje silu za nevyhnutný nástroj pri presadzovaní mieru.
„Prezident Trump verí v mier prostredníctvom sily,“ citoval portál jedného z amerických predstaviteľov.
Zelenskyj hľadá cestu k osobnému rokovaniu s Putinom
Ukrajinský prezident dlhodobo tvrdí, že konečné rozhodnutie o zastavení vojny leží v rukách jediného človeka – Vladimira Putina. Aj preto ho opakovane vyzýva na osobné stretnutie.
Kyjev v minulosti navrhoval rôzne miesta možných rokovaní vrátane Švajčiarska, Turecka, Maďarska či krajín Blízkeho východu. Kremeľ však tieto iniciatívy odmietal a opakovane naznačoval, že Zelenskyj môže pricestovať do Moskvy. Ukrajinská strana takýto návrh odmieta a interpretuje ho ako dôkaz nedostatku skutočnej vôle rokovať.
Trump ako možný sprostredkovateľ
Počas stretnutia s Trumpom prišiel Zelenskyj s ďalším návrhom. Podľa ukrajinských zdrojov navrhol usporiadanie summitu v Spojených štátoch, na ktorom by sa stretli on, Trump aj Putin.
Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pre Kyiv Independent uviedol, že Zelenskyj navrhol americkému prezidentovi, aby Putina priviedol do USA na spoločné rokovania. Podľa rovnakého zdroja sa Trumpovi táto myšlienka pozdávala.
Americkí predstavitelia, ktorí majú o rozhovoroch informácie, zároveň potvrdili, že Kyjev takúto iniciatívu skutočne predložil. Súčasne však upozornili, že podobný summit neočakávajú v najbližšom období.
Putin spochybňuje zmysel stretnutia
Napriek skorším vyjadreniam z ruskej strany, podľa ktorých by sa Putin mohol so Zelenským stretnúť, samotný šéf Kremľa v utorok vyhlásil, že na takomto stretnutí momentálne nevidí význam.
Ako dôvod uviedol ukrajinské útoky, ktoré Moskva označuje za útoky na civilné ciele.
Ruská agentúra TASS citovala Putina, ktorý sa odvolal na list od Zelenského vyzývajúci na osobné rokovanie. Ruský prezident následne poukázal na útok v Starobilsku v okupovanej časti Luhanskej oblasti a pýtal sa, ako možno hovoriť o príprave stretnutia, keď podľa jeho slov dochádza k podobným úderom.
Práve list ukrajinského prezidenta označil Putin za „kus papiera“, na ktorý vo svojom vyjadrení narážal.
Dve verzie jedného útoku
Moskva tvrdí, že ukrajinský útok v Starobilsku zasiahol internát pedagogickej školy. Kyjev však prezentuje odlišnú verziu udalostí.
Podľa ukrajinských predstaviteľov nešlo o civilný objekt, ale o veliteľské stanovište elitnej ruskej jednotky operujúcej s dronmi.
Po incidente Putin nariadil odvetné údery proti Ukrajine.
