KYJEV - Vojna sa ešte neskončila, no mnohí Ukrajinci už premýšľajú o tom, kto povedie krajinu po nastolení mieru. Nový prieskum naznačuje výraznú túžbu po politickej obnove.
Vojna zmenila nálady. Ukrajinci hovoria o povojnovej výmene elít
Kým počas prvých rokov ruskej invázie sa väčšina Ukrajincov sústreďovala predovšetkým na obranu krajiny, dnes čoraz viac ľudí uvažuje aj o tom, ako by mala vyzerať politická budúcnosť štátu po skončení konfliktu.
Najnovší prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), o ktorom informoval portál Kyiv Post, ukázal výrazný posun v očakávaniach verejnosti. Až 67 percent opýtaných sa domnieva, že po vojne by na čele krajiny nemal zostať súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj a Ukrajina by mala dostať nového lídra.
Ešte pred dvoma rokmi pritom podobný názor zastávalo iba 23 percent respondentov. Za relatívne krátke obdobie tak podpora zmeny v prezidentskom úrade narástla takmer trojnásobne.
Nejde len o prezidenta. Ľudia chcú rozsiahlu politickú prestavbu
Ešte výraznejšie čísla priniesla otázka týkajúca sa celého politického systému. Podľa výsledkov, ktoré zverejnil aj The Kyiv Independent, si až 88 percent opýtaných želá po vojne zásadnú obnovu vrcholných štátnych inštitúcií.
Pod pojmom „reštart“ si respondenti predstavujú výmenu prezidenta, vlády aj parlamentu. Nespokojnosť sa teda netýka iba jednej politickej funkcie, ale celého mocenského usporiadania krajiny.
Voľby počas vojny? Väčšina Ukrajincov je proti
Sociológovia však upozorňujú, že tieto výsledky nemožno interpretovať ako požiadavku na okamžité voľby.
Výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj zdôraznil, že väčšina obyvateľov stále odmieta organizovanie volieb počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.
„Prezident Zelenskyj zostáva v očiach väčšiny Ukrajincov legitímnou hlavou štátu a väčšina občanov je naďalej proti voľbám, pokým sa vojna neskončí,“ uviedol Hrušeckyj.
Podľa neho dnes medzi Ukrajincami prevláda presvedčenie, že krajina potrebuje predovšetkým stabilitu a vnútornú jednotu. Politické spory preto mnohí odsúvajú na obdobie po uzavretí mieru.
Kritika existuje, no vojna zostáva prioritou
Hrušeckyj zároveň poukázal na to, že časť verejnosti má voči prezidentovi výhrady, no v súčasnej situácii nepovažuje za vhodné vyvolávať ostré politické konflikty.
Mnohí voliči podľa neho zastávajú názor, že najprv treba zvládnuť vojnové obdobie a až následne rozhodnúť o budúcom smerovaní krajiny. Po skončení bojov by preto radi videli nových predstaviteľov a mladšiu generáciu politických lídrov.
Dôvera v Zelenského zostáva vysoká
Zaujímavé je, že rastúca túžba po zmene automaticky neznamená prudký pokles podpory súčasného prezidenta.
Iný májový prieskum ukázal, že Zelenskému stále dôveruje 61 percent Ukrajincov. Dokonca aj medzi jeho podporovateľmi sa však objavuje predstava, že po vojne by mala krajina dostať nové vedenie. Približne tretina ľudí, ktorí prezidentovi dôverujú, si želá zmenu na najvyššom poste po skončení konfliktu.
Zmeny by sa mohli dotknúť celej politickej scény
Volanie po obnove sa netýka iba prezidentského úradu. Nové zloženie parlamentu podporuje 83 percent respondentov a výmenu vlády si želá 74 percent opýtaných.
Výsledky prieskumu tak naznačujú, že po skončení vojny môže Ukrajinu čakať jedno z najvýraznejších politických preskupení od získania nezávislosti. Verejnosť síce dnes uprednostňuje stabilitu a pokračovanie súčasného vedenia počas vojnového stavu, no zároveň dáva najavo, že po nastolení mieru bude očakávať rozsiahlu generačnú aj politickú obmenu.
