BRUSEL - Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval členské štáty aliancie k zvýšeniu výdavkov na obranu. Zdôraznil, že európski členovia by mali do bezpečnosti investovať viac ako 2 % svojho HDP. Ak sa tejto výzve nebudú venovať, podľa neho hrozí, že sa obyvatelia Európy budú musieť učiť po rusky alebo si hľadať nový domov v zámorí.
Rutte vystúpil v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu, aby upozornil na potrebu rozpočtových reforiem. Podľa jeho slov únijné štáty míňajú neprimerane veľa prostriedkov na sociálne služby, ako sú dôchodky, zdravotníctvo či sociálna pomoc. Tieto výdavky by podľa neho mali byť prehodnotené.
Časť týchto financií by sa mala presmerovať na obranu, argumentoval Rutte, pričom poukázal na hrozbu zo strany Ruska. „Európske krajiny venujú v priemere štvrtinu svojich príjmov na sociálne zabezpečenie. Stačila by pritom iba časť z týchto prostriedkov na výrazné posilnenie obranných kapacít,“ uviedol podľa portálu Politico.
NATO už dlhé roky požaduje od členských štátov, aby na obranu vyčlenili 2 % HDP. Tento cieľ však mnoho krajín nedodržiavalo až do vypuknutia vojny na Ukrajine. Dnes však 24 z 32 členských krajín túto požiadavku spĺňa, vrátane Českej republiky.
Rutte však vyzýva na ďalšie zvýšenie výdavkov, a to až na úroveň 3,6 % HDP. Tieto prostriedky by nemali byť určené len na výzbroj, ale aj na posilnenie kybernetickej bezpečnosti. „Bezpečnostná situácia vo svete je znepokojujúca. Nie sme vo vojne, no ani v mieri. Preto musíme investovať do obrany, nemôžeme čakať,“ povedal Rutte pre portál Meduza.
Vo svojom prejave varoval aj pred dôsledkami nečinnosti. „Dnes sa cítime v bezpečí, ale čo bude o štyri či päť rokov? Ak nezvýšime investície do obrany, Európania sa môžu pripravovať na štúdium ruštiny alebo si hľadať bývanie na Novom Zélande,“ varoval generálny tajomník NATO.
Napätie v rámci aliancie sa prehlbuje najmä po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Ten už pred nástupom do úradu vyhlasoval, že Európa si bude musieť zabezpečiť svoju obranu sama a že Spojené štáty jej nemusia za každých okolností prísť na pomoc. Situáciu komplikujú aj Trumpove kontroverzné vyjadrenia o vojenskom obsadení Panamského prieplavu, Kanady či Grónska. Dánsko, ktoré spravuje Grónsko, a Kanada sú pritom spolu s USA členskými štátmi NATO.