BRATISLAVA - Nikto nečakal, že v moderných dejinách je klasická vojna možná. Prešli už takmer dva týždne odo dňa, kedy začala ruská invázia na Ukrajinu. Krajina sa razom ocitla vo vojne. Vladimir Putin sa však v mnohom prepočítal a určite nerátal, že komik v čele krajiny bude takým silným súperom, ktorý dokázal zmobilizovať svet. Stal sa z neho silný líder a pre mnohých vzor. Ako ho hodnotia odborníci?
Začínal ako komik, je známy z mnohých filmov, no najviac ho preslávil seriál Sluha národa. Zahral si v ňom učiteľa dejepisu, ktorý sa stal prezidentom. Od reality to nemalo až tak ďaleko. Dnes je Volodymyr Zelenskyj vzorom pre svoj ľud i pre svoju armádu. Je lídrom, ktorý vedie Ukrajinu v neľahkom boji za slobodu a nezávislosť.
VIDEO Cesta ukrajinského prezidenta od komika k silnému lídrovi
Z herca prezidentom
Svoju kandidatúru oznámil na Silvestra 2018 na televíznom kanáli 1+1. Bolo to necelé tri mesiace pred prvým prezidentským kolom a ľudia si spočiatku mysleli, že ide o vtip. Na jednej z tlačoviek vysvetľoval, že jeho kandidatúra nie je žiadny fejk.
Už začiatkom februára ho v prieskumoch považovali za favorita. Do druhého kola sa dostal s najvyšším počtom hlasov a v druhom kole prezidentských volieb vyhral s obrovským náskokom. Získal takmer 74 percent, čím porazil predošlého prezidenta Petra Porošenka, napriek tomu, že nemal žiadne politické skúsenosti.
Príliš neskúsený, aby sa postavil Putinovi
Už pred voľbami bol považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupoval najmä proti všadeprítomnej korupcii. Porošenko priznal porážku už po prvých exit polloch. Voličom vtedy povedal, že Zelenskyj je príliš neskúsený na to, aby sa efektívne postavil Rusku. Vtedy ešte netušil, že sa mýli.
Zelenskyj sa už ako prezident snažil ukončiť prebiehajúci konflikt na Donbase jednaním s Ruskom a nevylučoval ani konanie referenda v tejto veci. V apríli 2021 navštívil aj vojnou niekoľko rokov zmietaný Doneck a Luhansk. V tom čase tam bolo najviac obetí a zranených. Na hrozbu konfliktu na Donbase upozorňoval dlho.
Prvé kontroverzie a rozpustený parlament
Ihneď po zvolení vyvolal kontroverziu, keď ponúkol všetkým Rusov ukrajinské občianstvo. Reagoval tak na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý predtým navrhol ruské obšianstvo pre Ukrajincov výmenou za sľub vernosti Rusku. "Rozdiel s Ukrajinou spočíva hlavne v tom, že my, Ukrajinci, máme v našej zemi slobodu prejavu, slobodu tlače a internet," povedal vtedy Zelenskyj. "Poskytneme ukrajinské občianstvo zástupcom všetkých národov, ktoré trpia autoritárskymi a korupčnými režimami. V prvom rade Rusom, ktorí dnes trpia asi najviac," dodal.
Ďalši kontroverzný krok bolo posunutie inaugurácie a rozpustenie parlamentu. Namiesto pôvodného 28. mája sa inaugurácia konala 19. mája. Kritici tvrdili, že chce dátum posunúť, aby mohol rozpustiť parlament. To skutočne deň po nastúpení do úradu urobil potom, čo premiér Volodymyr Hrojsman podal na nátlak Zelenského demisiu. Rozhodol sa tak, pretože v parlamente jeho nedávno založená strana Sluha národa nemala ani jediného poslanca a prezident by tak nemohol presadzovať zmeny, ktoré chcel uskutočniť.
Problémový dátum inaugurácie
Predčasnými voľbami chcel obnoviť dôveru v parlament a takisto chcel zrušiť väčšinový volebný systém. Právnu zámienku na rozpustenie parlamentu mu podľa jeho slov poskytla skutočnosť, že v krajine od roku 2016 chýbala vládna koalícia disponujúca v parlamente väčšinou hlasov.
Zelenského strana koncom júla 2019 v predčasných parlamentných voľbách vyhrala s obrovským náskokom. Problémom bol aj dátum inaugurácie. Kritiku si vyslúžil aj od šéfa Ukrajinského ústavu národnej pamäti Volodymyra Vjatrovyča. Ten navrhovaný dátum označil za "krajne nepodarený". Práve 19. mája si Ukrajina od roku 2007 pripomína obete politických represií.
Zelenského popularita bola na bode mrazu
Jeho popularita začala v krajine rýchlo klesať. Dlhodobo upozorňoval na hrozbu zo strany Ruska. Nikto tomu však v tom čase neprikladal veľkú váhu. Už koncom novembra minulého roka v televíznom prejave prehlásil, že má informácie o chystanom štátnom prevrate podporovanom z Ruska. "Čelíme veľkým výzvam nielen zo strany Ruskej federácie, ale aj veľkým vnútorným výzvam. Dostal som informáciu, že v našej krajine dôjde k prevratu z 1. na 2. decembra," citovala vtedy Zelenského agentúra Reuters.
Do príprav puču mali byť podľa neho zapojení niektorí ruskí predstavitelia, ale aj najbohatší Ukrajinec a vplyvný oligarcha Rinat Achmetov. Hovoril aj o tom, že Rusko sústreďuje svoje vojská blízko ukrajinských hraníc. Vtedy spozorneli aj Spojené štáty a NATO. Kremeľ to poprel a varoval pred ukrajinskými provokáciami. K avizovanému decembrovému puču nakoniec nedošlo.
Počas vojny sa komik premenil na silného lídra
Bohužiaľ, koncom februára sa obavy ukrajinského prezidenta, ktorého popularita bola na bode mrazu, naplnili tou najhoršou formou. V pondelok 21. februára prezident Putin uznal nezávislosť dvoch separatistických vojsk Donecka a Luhanska. Na základe dohôd s oboma republikami vyslal ruskú armádu na východoukrajinský Donbas. Konflikt eskaloval. Vo štvrtok 24. februára okolo štvrtej ráno vyhlásil ruský prezident začiatok "špeciálnej vojenskej operácie" na východe Ukrajiny.
Putin vyzval ukrajinskú armádu, aby zložila zbrane. Začala sa ruská invázia. Svetoví lídri to označili za nevyprovokovaný útok na Ukrajinu a na Rusko postupne uvalili tvrdé sankcie, ktoré postihnú celý svet. Dňom vojny sa však na Ukrajine udialo niečo, čo prekvapilo nielen svetových lídrov, ale aj mnohých odborníkov na zahraničnú politiku či politológov. Z komika sa stal silný líder, ktorý sa postavil za svoj ľud, za svojich vojakov, ostal spolu s ďalšími vládnymi predstaviteľmi v Kyjeve a z neznámeho miesta každý deň informuje o novinkách z bojových frontov.
Symbol Ukrajiny
Na rozdiel od Putina, ktorého nie je veľmi vidieť a ktorého štvrtkový prejav o vyhlásení špeciálnej operácie bol podľa odborníkov nahratý už v pondelok, kedy uznal nezávislosť dvoch republík na Donbase. "Prezident Zelenskyj vyrástol spolu s výzvou, ktorej čelí. Stal sa symbolom Ukrajiny, ktorej sa nevzdáva," zhodnotil bezpečnostný analytik Jan Ludvík pre Topky. "Pripomeňme si, že Ronald Reagan bol hercom v béčkových filmoch. Dnes je historikmi hodnotený ako jeden z desiatich najlepších amerických prezidentov," skonštatoval.
Volodymyr Zelenskyj ukázal podľa politológa Gabriela Eštoka už pred samotným konfliktom, že v krízových časoch vie zastať pozíciu štátnika. "Pred samotnou inváziou neeskaloval konflikt, po uznaní nezávislosti DĽR a LĽR dokonca nevyhlásil mobilizáciu. Za to bol ukrajinskou opozíciou kritizovaný a vojensky to v prvých hodinách invázie Ukrajinu oslabilo," skonštatoval pre Topky politológ Gabriel Eštok s tým, že vďaka tomu zabránil zneužitiu interpretovať takéto prípadne konanie ako zámienku na vyvolanie konfliktu.
Cieľ číslo jedna
"Prokremeľská propaganda by s istotou vyhlásila mobilizáciu ako ukážku nepriateľského konania. Ukrajina je aj vďaka tomu chápaná ako obeť nevyprovokovanej agresie," uviedol Eštok s tým, že tento fakt zohral rolu aj pri diskusiách o pomoci Ukrajine či sankciám voči Rusku. "Ukrajinský prezident ostal v Kyjeve aj počas tuhých bojov, neopustil Ukrajinu napriek tomu, že na to mal možnosť a bol k takémuto kroku vyzvaný," uviedol.
Tento postoj je pre morálku brániacich sa ukrajinských občanov veľmi dôležitý. "Ak nie jeden z nosných. Urobil tak zo seba pre vojenské akcie putinovského režimu a jeho najelitnejšie jednotky cieľ číslo jedna. Zelenskyj sa tak odlíšil od iných bývalých lídrov, napríklad aj z Ukrajinskej minulosti, ktorí opustili v čase kríz vlastný štát a odišli do exilu," okomentoval Eštok. Zelenskyj svojím konaním prekvapil nielen celý svet, ale aj mnohých Ukrajincov.
"Jeho postoj a pozície od začiatku ruskej invázie z neho urobili prirodzeného lídra ukrajinskej obrany a ukrajinskej spoločnosti. V plnej miere sa potvrdzuje, že charakter a osobnosť človeka sa prejaví až v krízových časoch," dodal na adresu prezidenta s tým, že Zelenskyj bude v budúcnosti hodnotený práve na základe konania v čase vojny a na nedostatky a prehrešky z minulosti sa zabudne. "Je to líder, ktorý je schopný zjednotiť ukrajinských obyvateľov, aby tak spoločne čelili najväčšej hrozbe od druhej svetovej vojny," uviedol politológ Radoslav Štefančík.
Žiadosť o prijatie do EÚ: Zelenskyj chytil šancu za pačesy
Zelenskyj už od začiatku podporoval členstvo Ukrajiny v EÚ aj v NATO, ale o oboch mali podľa neho ľudia rozhodnúť v referende. S vojnou sa však situácia zmenila a Zelenskyj chytil šancu za pačesy. Počas piateho vojnového dňa požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Ukrajinský parlament to označil za historickú chvíľu. Zelenskyj už skôr vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.
"Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu," vyhlásil prezident. Členské krajiny EÚ sa včera, zatiaľ na úrovni veľvyslancov, dohodli, že začnú zdĺhavý proces skúmania ponuky na členstvo. Jeho žiadosť je skôr symbolická, pretože prijímacie procesy sú zdĺhavé. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že skôr ako o tri roky sa členmi nestanú.
Ten správny čas
Je teda vojna správny čas na žiadosť o prijatie? "Bral by som to ako súčasť ukrajinského prihlásenia sa k Západu. Mimoriadna situácia môže Ukrajine uľahčiť získanie štatútu kandidátskej krajiny. Každopádne, prijatie samo o sebe je beh na dlhú trať. Vyžaduje si vyriešenie mnohých praktických otázok a harmonizáciu legislatívy s právom EÚ," uviedol Ludvík.
Podľa Štefančíka je teraz ten správny čas. "Európska únia musí ukázať, že je pripravená prijať medzi seba štát, ktorý o to žiada. Nemalo by sa to uskutočniť automaticky, aj Ukrajina by mala spĺňať kritériá na vstup presne tak, ako sme ich museli splniť my pred 18 rokmi," okomentoval. Prekvapujúce odhodlanie a odolávanie Ukrajincov mnohonásobnej presile vyvolalo za posledné obdobie mnoho pozitívnych ohlasov v celej Európe.
"Ukrajinský prezident si to uvedomuje a v rámci toho vysiela požiadavky k európskym lídrom a európskej verejnosti v čase, kedy je naklonenie k občanom Ukrajiny v Európe najvyššie. Samozrejme, využíva najmä vlnu pozitívnych emócií a podporu smerujúcu z Európy k Ukrajincom. Je to zároveň signál domácemu obyvateľstvu, že ich boj je bojom nielen za ukrajinskú samostatnosť, ale aj bojom za európsku budúcnosť Ukrajiny," dodal Eštok.
Stať sa členom NATO je nateraz vo hviezdach
Ukrajinský prezident okrem toho už v apríli 2021 rokoval v Paríži o vstupe krajiny do NATO. Počas ruskej invázie síce chváli lídrov za sankcie uvalené na Rusko, no stále ich nepovažuje za dostatočné. Chváli aj pomoc zo strany krajín Severoatlantickej aliancie, no žiada viac. Dokonca niekoľkokrát zopakoval, že požaduje o uzavretie vzdušného priestoru nad Ukrajinou. Tomu však nie je naklonený generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ani svetoví lídri. Išlo by totiž o zásah za hranice "nečlena" NATO.
To by bolo považované za vyvolanie konfliktu a za začiatok veľkej vojny. V tomto duchu sa niesli aj slová prezidenta Putina. Krajiny NATO aktuálne vypomáhajú Ukrajine dodávkami zbraní a inej pomoci vo forme vojenského materiálu. Akýkoľvek zásah NATO by viedol k svetovej vojne.
Konflikt na Ukrajine nás prebudil z 30-ročného sna
Ako hodnotia odborníci konflikt na Ukrajine? "Povedal by som, že je to konflikt, ktorý prebudil Európu z tridsiatich rokov snívania o tom, že klasická vojna už je vecou minulosti. Teraz sme vo fáze prvotného šoku," povedal pre Topky Ludvík. "Z vojenského hľadiska Ukrajina bojuje skvele a Rusko mizerne, ale optimizmus treba zatiaľ krotiť," skonštatoval s tým, že Rusi Ukrajincov jasne podcenili. "Ruská armáda nebojuje tak, ako by mala. Nebojujú v práporných taktických zoskupeniach, ako majú nacvičené a namiesto toho sa pohybujú v malých skupinách, vzájomne sa nepodporujú, viazne im koordinácia," skonštatoval Ludvík.
Politológ Eštok povedal, že invázia Ruskej federácie na Ukrajinu je agresiou, ktorá je jednoznačným porušením medzinárodného práva. "Správne bol tento akt odsúdený takmer všetkými štátmi svetového systému. Ukrajina sa stala obeťou mocenských chúťok Kremľa. V tomto boji za vlastnú štátnosť a suverenitu preukázali Ukrajinci veľké odhodlanie, ktoré však v boji proti obrovskej presile nemusí stačiť," dodal na adresu konfliktu.
"Bezprecedentný agresívny útok svetovej mocnosti na pomerne menšieho suseda, ktorý sa chcel vybrať vlastnou cestou, pretože nechcel byť závislý na svojom vojensky silnom susedovi s korumpovanou vládou a ešte skorumpovanejším prezidentom," zhodnotil Štefančík.
Jadrové hrozby? Netreba sa spoliehať na to, že blafujú
Jednou z informácií, ktorá spôsobila paniku, bolo Putinovo vyhlásenie, že nariadil uviesť jadrové sily do bojovej pohotovosti. Odborníci tvrdia, že ide o psychologický ťah a jadrové zbrane sú v akejsi forme pohotovosti neustále. "Nepochybne je to predovšetkým signál Západu, aby neintervenoval. Zatiaľ presne nevieme, aké praktické opatrenia sú s tým spojené. Časť jadrových síl je neustále v takej pohotovosti, aby ich nebolo možné zničiť prípadným prekvapivým útokom," vysvetľuje Ludvík.
"V mierovom stave však majú štáty zavedené rôzne poistky, aby nedošlo k odpáleniu jadrových zbraní na základe napríklad falošného poplachu," uviedol bezpečnostný analytik s tým, že s nárastom pohotovosti všeobecne štáty znižujú dobu potrebnú na odpálenie, pripravujú na nasadenie sily, ktoré normálne pripravené nie sú a vkladajú do systému poistky, aby naopak nedošlo k neodpáleniu, pokiaľ budú napadnuté. "Tým, že Rusko pohotovosť zvyšuje, nám dáva jasný signál, ako veľmi je podľa nich situácia závažná. Rozhodne by som sa nespoliehal na to, že len blafujú," skonštatoval.
Putin napína svaly
Zo strany Vladimíra Putina ide o napínanie svalov a vysielanie signálov najmä smerom k Západu, uviedol Eštok. "Západ totiž po ruskej invázii na Ukrajine zareagoval prekvapujúco jednotne a aktívne. Táto invázia naštrbila aj úvahy štátov dovtedy vojensky neutrálnych, aby začali uvažovať o angažovaní sa v kolektívnej obrane Západu. Objavili sa úvahy o ich dobrovoľnom začlenení do NATO, mám na mysli Fínsko a Švédsko," uviedol.
"Putinova vojna tak má aj sekundárne geopolitické dôsledky, ktoré ruský líder asi ani sám nepredpokladal. Využitie jadrových zbraní však nemá vojenský, bezpečnostný ani politický zmysel, preto by som sa ich využitia v tomto momente neobával. Dôsledkom by bola reťazová reakcia a teda aktivovala by sa tým doktrína vzájomného zničenia." To podľa Eštoka bráni Kremľu použiť tento nástroj vo vojenskom boji. Podľa neho platí charakteristika jadrových zbraní, že sú viac politickým nástrojom nátlaku ako vojenským arzenálom používaným v horúcom konflikte. "Nehovoriac o tom, že ich použitie by bolo zločinom proti ľudskosti a z Putina by sa týmto rozhodnutím stal v podstate masový vrah," dodal.
Nemyslím si, že Putin má v pláne kolektívnu samovraždu
Je teda dôvod na paniku? "Nemyslím si, že má Vladimír Putin v pláne spáchať kolektívnu samovraždu ľudstva, pokiaľ neohrozíme existenciu jeho režimu a tým aj jeho. Ale existujú riziká, ako môže k jadrovej vojne dôjsť, aj keď to ani jedna strana na začiatku nezamýšľala. Myslím, že ak sa NATO nezapojí priamo do bojov alebo nebude ohrozovať prežitie ruského režimu, tak je riziko, že Rusko schválne použije jadrové zbrane, veľmi malé," dodáva Ludvík s tým, že vo vypätej situácii však vždy rastie riziko omylu, preto by bolo dobré snažiť sa o deeskaláciu a nezatvárať si komunikačné kanály s Ruskom.
Slovenskí občania podľa Eštoka nemajú žiaden dôvod na paniku. "Aktivovať by sa v nás mala ostražitosť na poli informačnej vojny, ktorou sme dotknutí a aktívne by sme mali vystúpiť voči prokremeľskej propagande. Aktivovať by sa v nás mala ľudskosť, s cieľom pomôcť ukrajinským občanom, ktorí tú pomoc aktuálne najviac potrebujú," dodal.
Kto je Zelenskyj?
Komik, herec a producent Volodymyr Zelenskyj sa narodil v meste Kryvyj Rih v židovskej rodine. Otec bol profesorom kybernetiky, matka inžinierka. Vyštudoval právo na ekonomickej univerzite, no nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil humoristickej súťaže KVN, ktorá bola populárna v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1997 založil skupinu Kvartal 95, s ktorou do roku 2003 vystupoval v ďalších postsovietkych krajinách, pričom základňu mali v Moskve. Po roku 2003 začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1+1, neskôr pre televíziu Inter.
Na Ukrajine sa preslávil najmä vďaka svojej účasti v šou Tanec s hviezdami. Hral v niekoľkých filmoch. Skutočný úspech mu priniesol seriál Sluha národa z roku 2015, kde hral učiteľa dejepisu, z ktorého sa po rozšírení virálneho videa stal prezident. Politická strana, za ktorú v roku 2019 kandidoval v prezidentských voľbách, bola pomenovaná práve podľa spomínaného seriálu. Jeho rodným jazykom je ruština, po ukrajinsky sa začal učiť dva roky pred voľbami.
