RÍM/PRAHA - Rozzúrený nacistický vodca Adolf Hitler pôvodne požadoval smrť 50 Talianov za jedného zabitého nemeckého vojaka, nakoniec nacisti rozhodli, že za každého zabitého nemeckého policajta bude zastrelených desať civilistov. Pred 75 rokmi, 24. marca 1944, postrieľali nemecké jednotky v Ardeatinských jaskyniach pri Ríme 335 talianskych civilistov, z toho 75 Židov. Bola to odveta za útok partizánov na nacistických vojakov pochodujúcich mestom. Hrozný masaker sa stal len dva mesiace pred oslobodením mesta od nacistov.
V tichosti zomrela jediná dcéra nacistického monštra: FOTO Za krstného otca mala Adolfa Hitlera
Partizáni zo Skupín vlasteneckej akcie (GAP), ktoré vznikli z iniciatívy talianskej komunistickej strany, zaútočili 23. marca 1944, v deň 25. výročia založenia prvej fašistickej organizácie v Taliansku Zväzu spolubojovníkov (Fascio di Combattimento) Benitom Mussolinim. Po výbuchu bomby v smetiarskom vozíku zahynulo celkom 33 nacistov z miestnej policajnej jednotky, ktorá za spevu nemeckých vojnových piesní pochodovala po ulici Raselli. Na mieste zomrelo 29 z nich, ďalší zomreli vzápätí v nemocnici. Väčšina zo zabitých pochádzala z južného Tirolska.
Partizáni unikli bez ujmy, Nemci zúrili. Adolf Hitler chcel dokonca zničiť celý Rím a za každého mŕtveho nemeckého vojaka zastreliť 50 Talianov. Nakoniec sa vojenský veliteľ Ríma generál Kurt Mälzer a veliteľ 14. armády generál Eberhard von Mackensen rozhodli, že za každého zabitého nemeckého policajta bude zastrelených desať civilistov. Počet osôb určených na zastrelenie bol určený na 330. Zostavením zoznamu ľudí, ktorí mali byť popravení, bol poverený veliteľ rímskeho gestapa Herbert Kappler.
Ako miesto pre popravy vybrali nedávno objavené Ardeatinské jaskyne, zvyšky antických kresťanských katakomb. Masaker sa začal 24. marca 1944 o 16.30. Zviazaných väzňov po piatich ľuďoch nahnali do temnej jaskyne, kde ich nacisti za slabého svitu fakieľ strieľali zozadu do hlavy a potom hádzali na hromadu. Vraždenie skončilo až po ôsmej hodine večernej, celkom bolo zabitých 335 ľudí vo veku 14 až 75 rokov, päť ľudí nad rámec, ktorí sa ocitli v jaskyni, bolo zavraždených kvôli utajeniu masakru. Po hroznom čine boli hromady mŕtvych tiel zavalené pieskom a nacisti navyše zamínovali prístupové chodby do jaskýň.
"Ardeatinské jaskyne boli pre Židov strašné, pre mňa to však bola maličkosť, ktorá sa stratila vo všetkom ďalšom - bombardovaní, Drážďanoch, Hirošime, prehranej vojne," povedal k tomu neskôr jeden zo strojcov masakry, nacistický veliteľ Erich Priebke. Vraj len plnil svoje povinnosti: "Bol som vojak a nikdy som si nemyslel, že to bol zločin," povedal Priebke, ktorý priznal, že zastrelil dve z obetí a že v zozname "odškrtával" ďalšie.
Osud autorov masakru po vojne bol rôzny, najviac zaujal ten Priebkeho. Tento vojnový zločinec totiž po vojne utiekol do Južnej Ameriky, kde žil v pokoji 50 rokov. V polovici 90. rokov bol aj vďaka televíznemu interview identifikovaný strediskom Simona Wiesenthala a vydaný do Talianska, kde ho v marci 1998 súd poslal na doživotie do väzenia. S ním k tomu istému trestu odsúdili za ten istý zločin aj bývalého dôstojníka SS Karla Hassa. Od roku 1999 si mohol Priebke zo zdravotných dôvodov odpykávať trest v domácom väzení, kde v roku 2013 zomrel v 100 rokoch.
Už v roku 1946 boli za masaker na trest smrti britským vojnovým súdom v Ríme odsúdení von Mackensen a Mälzer, obom ale trest po odvolaní zmenili na doživotie. Mälzer zomrel vo väzení v roku 1952, von Mackensena v rovnakom roku prepustili a zomrel v roku 1969 na severe Nemecka.
Z masakru sa pred súdom spovedal tiež generál letectva Albert Kesselring, ktorého britský vojnový súd v Benátkach v roku 1947 odsúdil na trest smrti. Neskôr mu trest tiež zmenili na doživotie a v roku 1952 ho z väzenia zo zdravotných dôvodov prepustili. Zomrel v roku 1960.
Kappler bol za masaker odsúdený talianskym vojnovým tribunálom v roku 1948 na doživotie. Pri návšteve vo väzenskej nemocnici v Ríme v auguste 1977 ho ale vyniesla jeho manželka vo veľkom kufri a odviezla do Nemecka. Rakovinou postihnutý Kappler v tom čase vážil len 47 kilogramov. Taliani potom márne žiadali o jeho vydanie, vo februári 1978 Kappler zomrel vo veku 70 rokov.
