BRATISLAVA - Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o štátnych symboloch a vrátil ju Národnej rade SR na opätovné prerokovanie ako celok. O vrátenie zákona ho požiadali okrem iných aj predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko a predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Prezident považuje ustanovenia zákona za rozporné s princípom právnej istoty, a teda aj s princípom právneho štátu.
Andrej Kiska namieta vágnosť použitých pojmov v súvislosti s právnou úpravou použitia štátneho znaku na športovom odeve reprezentáciou Slovenskej republiky, čo v praxi môže vytvárať veľký priestor na interpretáciu a spôsobiť tak právnu neistotu subjektov aplikujúcich túto právnu úpravu.
Športový odev nemáme v právnom poriadku
Prezident argumentuje, že pojem „športový odev“ nemáme v právnom poriadku definovaný a že schválený zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej na športovom odeve.
„Športový odev hokejistov sa skladá z viacerých súčastí a zo schváleného zákona nie je zrejmé, či sa vyobrazenie štátneho znaku na športovom odeve hokejistov týka len dresu alebo aj iných súčastí. Schválený zákon takisto neupravuje, čo sa rozumie pod pojmami ‚iné grafické prvky športového odevu' a ‚nadradené vyobrazenie štátneho znaku',“ uviedol prezident v rozhodnutí.
Kiska o zákaze hrať cudzie hymny: Poslanci by si mali najprv prečítať, za čo hlasujú
„V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve,“ napísal prezident v rozhodnutí o vrátení zákona.
Schválený zákon porušuje terminologickú jednotnosť
Kiska ďalej pripomína, že schválený zákon mal nadobudnúť účinnosť 15. mája 2019 v čase konania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. „V čase vyhotovovania športových odevov nebolo objektívne možné predpokladať schválenie predmetnej právnej úpravy. V záujme právnej istoty mal zákonodarca preto zvoliť neskorší dátum účinnosti,“ upozorňuje prezident.
Pokiaľ ide o doplnenie slova „iba“, ktoré v spoločnosti vyvolalo dojem obmedzenia až zákazu hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, ak nie je prítomná jeho oficiálna delegácia, tento legislatívny zásah nemá podľa prezidenta jasný účel a nie je ho možné objasniť ani za použitia obvyklých interpretačných postupov.
Podľa Danka nikto nezakazuje spievať hymny iných štátov: V koalícií si to vyriešime
Podľa Andreja Kisku schválený zákon porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch tým, že znamenie štátneho znaku v podstate vymedzuje ako štátny znak bez farebného vyobrazenia. Ústava SR upravuje taxatívny výpočet štátnych symbolov. Medzi nimi však nie je uvedené znamenie štátneho znaku, ktoré má požívať rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky. Schválený zákon upravuje aj národný symbol, ktorý na rozdiel od štátneho znaku alebo znamenia štátneho znaku nemá bližšie špecifikované trojvršie a dvojkríž.
Bugár žiadal okamžitú nápravu
Na nedostatky tohto zákona okamžite upozornil poslanec Zsolt Simon. V zákone je totiž do značnej miery obmedzené spievanie aj maďarskej hymny na území Slovenska. Uviedol po schválení zákona predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorého klub žiada okamžitú nápravu. Bugár povedal, že nebol prítomný pri hlasovaní o tomto návrhu zákona. „108 poslancov to nezbadalo. Dokonca to nezbadali ani tí, ktorí dosť kriticky sledujú činnosť koaličných poslaneckých klubov,“ vyhlásil Bugár.
Dodal, že jediný, kto začal tento problém riešiť je Most-híd. Je podľa neho nešťastné, že to, čo sa dosiahlo za posledné roky ohľadom týchto vzťahov, sa teraz rozbíja. Bugár dokonca volal prezidentovi. Ten mu potvrdil, že tento zákon aj tak vráti a do toho zákona aj zakomponuje problematickú časť, o ktorej sa bude hlasovať.
Ak nedôjde k dohode, odchádzame
Po rokovaní koaličnej rady je na stole podľa Bugára sľub, aby túto dohodu dotiahli do prijateľného roka. Bugár však narába aj s druhou alternatívou. „Ak nedôjde k dohode, samozrejme nemôžeme zostať v takejto koalícii,“ uviedol Bugár. „Nikto to okrem nás nerieši, každý len zbiera petície,“ reagoval Bugár pravdepodobne na status, ktorý na sociálnej sieti uviedol Zsolt Simon.
Peter Antal poslanec za Most-Híd popísal charakteristiku zákona, rovnako aj podmienky, kedy sa spieva hymna cudzieho štátu na území SR. Podľa neho za všetko môže jediné slovo - "iba", ktoré podmieňuje spôsob, kedy možno takúto hymnu spievať. „Každý kto zahlasoval za toto, aj nevedome, si pravdepodobne nevšimol to slovíčko "iba",“ uzavrel Antal.
